Zase je večer, Straty

ZASE JE VEČER Ako trávu pažite spása život nažité dni. Zase je večer. Zase sa tmí. Deň za dňom z gejzíra času neustále vyteká. V života zmar, plnosť, krásu... Človek si v nich drobí žitie. Napĺňa si nimi bytie. Života dni kto ráta? Sú z prachu? Sú zo zlata? STRATY Čo všetko som už stratil? Ešte stále strácam. Mnoho som zaplatil ďalej mnoho splácam. Poznám svoj istý cieľ, nemennú istotu. Zo seba platím daň deň čo deň životu. Zaplatil som veľa. I úrok bol veliký. Mladosť v časev stlela jak v oni uhlíky. Ony ešte hrejú, však ubúda im síl. Chabú iskru vznetu už popol uhasil. Predo mnou suchá pláň. Vyhorená, pustá. K očiam si kladiem dlaň i na trasúce sa ústa. Slzy stieram zhusta. ------------------------------------ Niet väčšieho trápenia na zemi ako keď je človek zo seba znavený. Anna Vodičková