Svieca, Trstina vo vetre

SVIECA Človek ako svieca by mal žiť zo svetla. Z knôtu - ohňa srdca si svetlo uhnietla. Človek je jak lístie stáročného stromu. Mladé k žitiu rastie staré spŕchne dolu. Človek je jak kvietky rozmanitej vône. Spáli ich mráz všetky. Z akej a čej vôle? TRSTINA VO VETRE Som ako trstina zmietaná vo vetre. Život ma zohýna a hádže jak smetie. S osudom vediem spor. Staviam sa na odpor páľave, pľušti, víchrom... Hájim si žitia dvor. Zakotvené plytko mám v zemi korene na návrší príkrom i v bahnistom teréne. Život je vietor. Roztvorí si priestor vôkol mňa i vo mne. Zlomí ma? Zohne? Anna Vodičková