Verše o plači, Tak i tak

VERŠE O PLAČI Mraky plačú dážď, stromy rannú rosu, steblá trávy zase keď ľahnu pod kosu. Vietor plače, kvíli v spevoch Meluzíny. Ľúbosť plače srdcom, smútok v cite vrúcnom, bolesť s nemohúcnom. Radosť plače krásnom. Slovo v slove vzácnom. v človeku plače Źivot. Čas. Hrá sa s nami. I vysmieva sa z nás. TAK I TAK Rovnomerne kráča čas. Nič ho nevyruší. Dejstvami ho napĺňa miliardy duší. Všelijak. Osud jedinca. Národov osudy. Rozbeh i udica. Most v priepasť vysutý. Od vrchola piaď v strmhlavý pád. Aká je to hlúposť jedincov, národov. Z dosiahnutých výšok vrhať sa do pádov. Nespočetnekrát. Víťazstva? Pády? Nevyrušia čas. Dejstvami ho napĺňa každý z Nás. Tak i tak. Všelijak. Anna Vodičková