Kryštalická priezračnosť s dúhou v jadre,
koža vrások bez tlaku sa napína subtílne,
kamenné medzery pri pohľade naň lupeňmi kvetov požehnané,
ruky bez mozoľ a krvi vystierajú k nám.
V parféme bezprostrednosti dávam prednosť Lotusu než fľakatej handre,
v dvoch drobných oceánoch na tvári žiari nádej budúcna nevinne,
dieťa – nositeľ dúhy v priezračnosti – anjelmi milované,
pod dotykom večnej jemnosti už nie si viac sám.
Odreté kolená pádom zvedavosti, avšak srdce chrabré,
aj najmenšie semienko z nečistej pôdy láskyplne rozkvitne,
listami bielej ruže externé zloby a vojny sú obrastené,
učiteľom mojím dúhovej priezračnosti navždy dietky nechávam.
slovenština je krásná ... :) ST
Jo, je to moc fajn. Takový zpěvný a dohromady s pěkným textem se to dobře četlo.
Hezká báseň...
Hm, tak tohle není jednoduchá rýmovačka, a navíc zase ty lupeně... ty mě vždy dostanou, M.
Je krásná a taky volím lotos:)