V zlatom období letných dni

V zlatom období letných dni keď zlato nebies sa rozlieva po zemi a hladina teplomera stúpa ako láska k srdci a keď všade je more slobody a príroda zvoláva na medové hody. tu, vo výšinách slobodných a otvorených kde je srdce Oravy akoby na dlani a na poliach už mávajú zlate klasy, aby skromný ľud rástol k hviezdam a do krasy je ako byť v skutočnom raji na zemi. Krásne je vo svete keď je leto v rozkvete ako sladký bozk na líce, keď všetko čviriká,hrkúta,piska a šteboce Vtáci spievajú, symfóniu nôtia, veseľme sa otvorme si srdcia. Spievajme, tancujme o dušu Slovenskú, nech sa radosť niesla ponad Zem tatransku. Aj keď korona ešte zuby cerí a zubatá si kosu brúsy. Orava naša o Tatry opretá s náručou plnou slnka a v mori hôr ukrytá si ako rajská záhrada, ktorá vkladá pokoj do srdca. Do neba dvíhaš hory veľké ako láska ľudí a do dolín vlievaš priezračne bystriny čisté ako srdcia Oravy a tie dedinky opreté o hory sú ako šperk na hrudi ako hniezda lásky plné života a piesni. Tie hniezda rád ja mám moje srdce liečia z rán. Krásne sú aj tie zelene polia maľovane rukou roľníka sú ako obraz slnka tu, kde roľník nechá pluh spať uprostred poľa tu,moja kolíska stala tu,ma Tatra mať objímala a vôňou lesa kolísala. tu, v údolí tu ma nič neboli tak ako chalúpka k chalúpke sa k sebe túli tak človek k človeku sú si blízky ich pluhom šťastia je pracovitosť a viera, ktorá nikdy neumiera. Symbolom sú im tri prúty keď sú spolu tak ich nič nezlomí. My sme nikdy neboli v histórii lovcami, Chráňme si kultúru, čo je daná našimi otcami, nech ich sila viery, stane sa našim vzorom, nemáme sa báť kráľov, len stretnutia s Bohom.. Tu chlapi voňajú robotou čerstvým hnojom a sviežim senom v kapsách maju celu horu . Aj keď nie su z rodu kráľovského ich kroky vedu do kráľovstva nebeského. Duch našich predkov odpradávna býva na horách. Hora a zem ho jednoducho porodila preto ma v očiach svetlo nebies a v rukách silu zeme. Duch našich predkov slobodne a hrdo ako orol lieta a ako rybka v čistých vodách pláva Malý, skromný ľud v srdci Európy býva pod veľkými Tatrami sa skrýva v siedmi deň v nedeľu k bohoslužbe kľaká a v žiare božieho syna na lepši časy čaká. nech jeho mozole Božia ruka chráni a nech poteší lepšími časmi Orava naša o Tatry opretá Na Zemi už mám svoj raj, pretože mám Teba Boží dar. Ty si slniečko čo mi životom svieti, keď som s tebou ,cítim sa ako v nebi. Na tvojich horách sa cítim ako orol slobodný na tvojich lúkach ako včielka medzi kvetmi. Stromy,kvety aj zvieratka, pozorujú naše šťastie, našu lásku, ktorá k hviezdam rastie. Ľúbim ťa ako ľúbi orol slobodu, ľúbim ťa ako rybka ľúbi čistú vodu. Postoj človek keď nebeský anjeli hrajú sonátu pre lásku Pozri na tu prírodu ktorá núka slobodu. Zem naša je s nebom spojená preto ma dary od Boha Krásna zem — jej brehy rieka Orava objíma a Tatry ako hradby sa k hviezdam týčia Tá zem, tie pyšné hory, tie doliny to vlasť naša, to kolíska dávna synov slávy, o ktorých písal Rimsky pergament legendy o chlapoch pevných ako hory a o dievčinách krásnych ako lesné víly zem krásna až ma srdiečko boli ako kríž ju bozkám a slzou ju solím Zvyk náš je nenapadať cudzie vlasti, keď na naše dvere cudzia ruka zaklope s prosbou a v úprimnej dôvere vo dne, v noci dar boží ho čaká na stole U nás nemá človek nad človeka práva sväté naše heslo je: Sloboda a sláva! My len na svojom sejeme a cudzie nepitame!!! Naši predkovia,ktorí boli ako veľká rodina zrodený zo sĺz ,bolesti národa neraz stavili Slovensku vlajku z popola, aby sloboda v srdciach rástla. tito hrdinovia boli spoločného názoru brániť svoju vlasť a svoju rodinu Oni bránili česť a srdce Europy liečili si rany nepriateľov bili a ako víťazi stavali kostoly s veľkými krížmi, tam kde hrdo lietajú Tatransky sokoly Boli junáci, švárni ako orly, svojej rodine boli verný. Na znak vďaky ich pomníky stoja láska k národu ich hnala do boja. Krásne maš aj tie rieky božie lieky, z ktorých piju nežne srnky, tu, pri potoku medzi horami s kŕdľami trblietavých rýb by som chcel žiť krásne sú aj tie lesy Ďakujem kraj môj, že si. Keď raz budem zem opúšťať, naposledy si prezriem Tvoju tvár, aká si krásna Orava ako boží dar ako mliečna dráha večne krásna si lúč svetla,ktorí mi dáva krídla unášaný som na tvojich vlnách Orava moja v kolíske hôr ukrytá tíško rastieš ako láska ku hviezdam Zas ma volajú hory, aby som im zaspieval pesničku o mieri. Hory sú môj boží chrám tam s Bohom sa rozprávam. Moje srdce stádo koňov vyháňa ma do hôr. Tam, kde prameň zeme tečie, tam ma ťahá moje srdce. tam si oči po kráse pasiem tam k hviezdam rastiem Magická hora voňavý les je cestou do nebies. Stretol som horu,dala mi slobodu. Stretol som dúhu,dala mi farby a pohodu. stretol som vtáčika zahral mi na nôtu. Vidieť v lese tie miesta, kde som sa ako malé dieťa hrával; kde som s kamošmi bunkre staval je jednoducho krása. ktorá okrídľuje ducha Aj keď sa už túlam sám a kamaráti sa venujú už svojim rodinám. Vzlietnuť do korún stromov nechať sa unášať vetrom je ako stretnutie s Bohom. Mojou rodinou je les tu zažívam najkrajší ples. Pozerám sa na nebesá a na konári spieva vták spieva si ako ma svoj život rád. Pieseň jeho milo znie z piesni sladký pocit veje. Ten sladký spev mi detstvo pripomína srdiečko mi otvára a svojim sladkým hláskom sami prihovára. Vitaj šuhajko pod Tatransky ty si náš hosť ty si náš básnik ty miluješ viac život ako diamanty my sme tvoje hviezdy, nech láska ti v srdiečku svieti. Ach keby vedeli lesný anjeli ako ma srdiečko boli spolu by som ňou zaplakali keď spievate zabúdam na starosti a moja túžba k hviezdam letí. Daj mi, vtáčku, krídla tvoje čo poletím aj ja v iné kraje a kus vábnej piesne tvojej, nech pocítim sladkosť v duši mojej. Pán Boh stvoril vtáctvo.aby nám spievali a aby nás ľudí obveseľovali. Viacej lásky si odnesiem keď počujem kŕdeľ vtákov a zožieram ma hnev keď vidím drevorubačov ako im ničia ich domov. Ach, tak smutno moje srdce zas spieva, že až ma smútok zalieva. Aj vtáky schovajú hlavy pod krídla keď vidia ako sa príroda stráca v červených číslach. Keby mali ľudia srdce vtákov stražilí by si stromy ako domov. Ďakujem Vám krásne za tie anjelské piesne ďakujem ti bože za lásku čo posielaš z nebies. Aj keď sú dnes rybári nahnevaný, že ochranári im beru srdce priehrady, aby cez leto tu nebesky anjeli hniezdili. Aj keď rybárom vyzobávajú vtáky radosť z oči mňa teší,že žiju ľudia na zemi ktorý ešte chránia srdce prírody. skrašľujú božie záhrady, kde sa nesie spev anjelsky, ktorý dodáva pocit pokoja a pohody. Mať v očiach iskru mladého vtáka kochať sa krásou kraja musí byť nádhera. Ako orol túžim krídla mať a nad krásnou zemou hliadkovať. len tak nad krajinou poletovať, zem z výšky pozorovať Vychutnávať si slobodu, a letnú pohodu . Nepoznať slovo strach, a mať vietor na krídlach. Vyletieť vysoko k nebu a zabudnúť na biedu. Z tej výšky objať chcem celu,celu našu Oravskú zem. Ako je dobre byť voľným ako vták, mať na háku zimu a lieta si len tak. Cely život víriť šíry vzduch, byť nespútaný, voľný, ako lesný duch, Cítiť len leto prírody, a na kridlach niesť slnko slobody. Mať v očiach len krásny svet, a môcť ovoňať v ňom každý kvet, Lietať si svetom spokojne, A nikdy nemyslieť o vojne. Piesne do sveta krásne vysadiť, veru, to sa nedá ničím nahradiť. Ľúbim aj tie motýle čo plachtia ako anjeli vo vetre. Motýľ má veľké srdce. Jednu polku kvetom daruje a druhu polku svojej láske venuje. Chcel by som byť motýľom slobodne si lietať krásnym svetom. Ľahnúť si na kvet a piť ten najsladší med. Orava moja nehou ma sýť ako kvetné kalichy, aby som žil jednoducho a bez pýchy kvetne obrusy nehou tkané piesňami a medom vyšívané Nuž pime radosť života ako včielka z kvetného kalicha Príroda sladká, je naša dobrá matka. leto je čas lásky dajme preč zo srdca masky prejavme radosť a šťastie nech láska v nás rastie Láska je jediným kľúčom, ktorým môžeme otvoriť dvere k slobode tak ako boží syn vyšiel zo skaly. tak sme dostali kľúče od nádeji. žime v mieri a nerobme rozbroje. všetci sme jedna rodina tak to je Kým tu bude smiech v očiach žiariť a muž ženu navzájom ľúbiť všetci budeme bohatý, lebo bohatý je ten kto ľúbi a chráni dedičstvo prírody. Boh nám dal krásny kus zeme kus bohatej pôdy,kde žijeme krásne hory voláme ich Tatry a nane láska a sloboda patrí! Aj keď nám korona podsríhla kridla a po karanténa zostala diera. Všetci sme ako anjeli bez krídla. ak chceme lietať, musíme si pomáhať, aby sme mohli rasť ku hviezdam. Spojme sily ako Svätoplukove prúty podajme si bratské ruky a spravme zo života hniezdo lásky nech naši predkovia sú na nás hrdý Nuž, hor sa bratia, sestry! Hor sa k činu! Za národ, za tú našu dedovinu. Milujme Boha, otca, matku, i vlasť drahú, sladkú. Chráň si, Slovák, chráň si hory, božie chrámy a božie komory Veselo kúp sa s rybou objímaj lúku s kvetom lietaj s motýľom nech je život hrou a liekom Pesničky moje, načo vás spievam? ťažko je slzy a žiaľ do hôr vlievať Maj sa dobre Orava moja v tvojich výškach rad lietam vždy sa budem k tebe vracať a ako slniečko ťa objímať. Netráp sa kde sa túlam si moja mamička najkrajšia hviezdička čo ma v očiach svetlo nebies a v srdiečku pokoj hviezd Zahodiť na chviľku starosti keď je všade more slobody oprieť si hlávku o breh zelený kde vejár robia stromy a kochať krasou Oravy ktorá na chrbte nosí vzácne chrámy, poklady vlasti a dobrých ľudí chlapov pevných ako hory a dievčatá krásne a vzácne ako horské kvety je ako byť v skutočnom raji na zemi. a ty vetrík lastovičí čo vypiskuješ od radosti zober si na svoje krídla moju pieseň lásky a leť s ňou ako orol Tatranský k výšinám a šírim poliam vlasti objím ňou ľudí a slepím otvor dušu i oči. -Ľuboš Šimurda- +++