Anotace: ...

Maturitné otázky som si vypracovávala sama, nedarilo sa mi a hrýzla som sa do ruky - robila si hodinky. Plus k tomu záchvaty nervov a plač. Keď to učiteľka raz na hodine ekonomiky zistila, skoro ošedivela, keď som sa priznala, koľko otázok mi ešte chýba spracovať. Zalarmovala spolužiakov a tak som od nich podostávala aj niekoľko vypracovaných otázok za deň. (zo slovenčiny a angličtiny nám spracovávali otázky učitelia). Trochu mi odľahlo.
Lenže potom nastala fáza, začať sa to všetko učiť. Mala som tri kopy papierov. Ekonomika, angličtina a slovenčina. Urobila som si síce plán, koľko otázok sa denne naučím, lenže nie vždy mi to vychádzalo, tak som na druhý deň doháňala mnou stanovený počet otázok. Občas som navštívila kuchyňu a toaletu a zase sa išla učiť. A takto to išlo až do maturity. Keď už bolo najhoršie, pustila som si Mosty od Petra Bende (ak chcete, nájdite si na youtube).
Praktickej časti maturity som sa bála asi najmenej. Mala som viac času a trénovať účtovníctvo mi dovolili už predtým na hodinách ak spolužiaci robili niečo ťažké. Doteraz sa pamätám, že som dokonca mala polhodinu k dobru. Ň
Horšie to už bolo so štatistikou a informatikou. Výpočty, vzorce a vyrábanie akýchsi tabuliek... stihla som to odovzdať v poslednej sekunde.
Po pár mesiacoch prišla ústna maturita, ktorú som síce mala obdeň. Ale nebolo mi to nič platné, sprevádzali ju slzy.
Prvú som mala Angličtinu. Miestnosť sme mali napísanú na školskej stránke, už sa nepamätám akú. Prídeme tam, nikde nikto, až spolužiačka Gabika nás prišla upozorniť, že sa maturuje úplne hore. Ak by neprišla, tak asi zmaturovať nestihnem. Celý čas som si v duchu hovorila. Že len nech si nevytiahnem žiadny štát, lebo to sa ťažko učí. A just som si potiahla USA. Od strachu som nevedela ani Floridu na mape ukázať. Zachránil ma Robiie Williams – začala som rozprávať. Alebo lepšie povedané skôr habkať o hudbe. A ešte jeden dokument o jednom Američanovi, pri ktorom som nebola schopná zjesť ani pomaranč – tam som sa odrazila zase o jedle, čo ma zachránilo.
Slovenčina a literatúra mi nikdy nerobila problémy. Verila som si, ale pre istotu som sa ešte v deň maturity pozrela do papierov. Potiahla som si Margitu Figuk a spol. a spomenula som si ešte aj na Ľuda Ondrejova. Prebehlo to hladko.
Ekonomika bola posledná. Potiahla som si 13. Smrť v očiach a zdesenie. Práve po tú otázku som sa pri učení nestihla dostať. Bola to finančná analýza. Vraj najťažšia otázka, aká mohla byť. Nejako som to odhabkala a nezabudnem na to, ako moja vtedajšia učiteľka ekonomiky ležala od smiechu na stole.
Keď som schádzala po schodoch tiekli mi slzy. Vedela som, že naposledy. Ale vonku prišla taká úľava, že si to neviete ani predstaviť. Onedlho to bude päť rokov.

Publikoval(a): petrička, 15.9.2015