Nocou valiaci sa strach
Nocou valiaci sa strach
Nočný chodec.
Ulicou tmavou,
kde svetla sa odrážali
od dlažby mokrej po daždi.
Ide si pán, celí v čiernom,
obchádza ho tieň,
a úmysel niekoho zavraždiť.
Dámy, čo občas postávali
u vchodu podniku neresti.
Kričiac na pánou z druhej strany,
nech vstúpia a zbavia sa bolesti,
čo láskou boli oklamaný.
Na chodca v čiernom obleku si však netrúfali.
Niečo divného a neznámeho,
zavrelo im ústa.
Slova - v hrdle zasekli sa,
nevedeli strach svoj ustať.
No jedna predca dodala si odvahy.
Hej pane, kam tak rychle,
vstúpte k nám do domčeka,
on hlavou len tak mihne
a s úsmevom zašepká.
To voláte na mňa slečna,
alebo snaď, pani?
Nie ďakujem.
Ja u žien nemám šťastie,
ja srdce by som vám zranil.
Nedala si povedať,
stále ho presviečala
nech vstúpi.
´´On pohľadom na jej telo,
odhodlal sa inak,,
Povedal že si ju na hodinu kúpi,
len musia ísť inam.
Nevedela čo má čakať
a tak pristúpila,
čepel noža v ruke vraha,
do tela jej sa vrýva.
Publikoval(a):
dodky, 13.1.2024