Básně, Povídky, Úvahy, Pohádky, Fejetony, Romány, Reportáže

a

Oravská priehrada,ostrov a leto

Oravská priehrada,ostrov a leto

LubosSimurda Básně » ?nezařazené?

Anotace: ...Orava moja zobrala si ma do rozprávky, do hôr kde svet je plný lásky....

V objatí magickej prírody
akoby v lastúre pokoja
leží ako skrytá perla v Slovenskom mori,
kvet medzi kvetmi Slanicky ostrov umenia
ako jediná spomienka zo zatopených obcí
po ktorom kráčal Anton Bernolák-iskra národa
,ktorá vznietila oheň Slovenského jazyka
tu , v horách kde sa zrodila identita Slovenska
kde erbom bola sloboda a mečom reč národa
tu,kde žijú ľudia ako jedna veľká rodina
je jednoducho nádhera ,ktorá lieči
ubolene srdce i oči
a rozozvučí tie najemnejšie struny v srdci.
tu ,na krok od neba
Orava o hory opretá
si ako rajská záhrada
plna kvetov a života
do neba dvíhaš hory
veľké ako láska ľudí
a do dolín vlievaš priezračne bystriny
čisté ako detské slzy
a tie dedinky opreté o hory
su ako dieťa prisaté o hruď matky
ako slzy v božej dlani.
tvoje leta na dedine
je práca smiech a tanec
Pamätám si keď sme ako deti
pod Babou horou v Polhore u babky
každé ráno horúce mlieko pili
pracovali v maštali aj na poli
a cely čas sme len spievali.
Zem naša je s nebom spojená
preto ma dary od Boha.
Aj keď burka zúri
a besne potoky trhajú brehy.
Orava si môj maják lásky
čo mi na cestu svieti
si mojím vetrom ,čo mi dáva silu žiť
si mojim brehom čo mi lieči rany
Bez teba je moje srdce ako loď bez plachiet,
Tak ako dieťa vystiera dlane na matkinu hruď,
Tak ja prosím hviezd večne krásna buď.
Hľadal som srdiečko a našiel som Teba,
Anjela krásneho na krok od neba.
tvoje lúky a hory sú ako hniezda lásky
a tie dievčiny ako sedmikrásky
ako lesne víly
v očiach majú svetlo nebies
a v srdiečku pokoj hviezd
v rukách im kvitnú biele ľalie
prirovnal by som ich Afroditám
ich láska vynáša dušu k hviezdam
keď spieva Oravská dievčina
aj slniečko sa usmieva.
Tie piesne len srdiečko vodia
po kvetných lúkach, po zelených horách,
kde sa kraje ligocú v ružovozlatých zorách.
Krásne je vo svete
keď je leto v rozkvete
keď fešák Júl sa k srdciam túli
aby sme sa mali sladko ako včielky v úli.
Tu medzi Tatrami.
kde bystrá voda tečie dolinami
rastu bystri chlapci
akoby od jednej mami
Hej bystrí a smelí,
šuhaji veselí
Zdraví, ako lipa,
Mocní, ako duby,
ako tá jedľa urastený,
ich symbolom sú tri prúty
keď su pokope tak ich nič nezlomí
Veseľme sa Slováci,
Veď sme všetci rodáci!
Podtatranská dolina,
To je naša dedovina.
Aj Rímsky pergament pisal o nich legendy
o šuhajoch ,ktorí bránili hrdosť a česť starej Europy
o šuhajoch s košieľku, čo im vyšívali lesné víly
vždy na svojom siali
a cudzie nepítali
Orava naša
si dobra gazdinka
včas ráno vstávaš
v rosách si nožičky umývaš
za rana za rosy
už znejú kosy
Dobrý deň Orava
pristav môjho detstva
Jagáš sa ako hviezda v srdci Europy
ako diamant v prsteni
vladárka vrchov a panenskej prírody
s čelenkov plnov kvetov,medu a vôni
Duch našich predkov odpradávna žije na horách
akoby ho hora a zem jednoducho porodila
duch našich predkov v čistých vodách pláva
a ako orol Tatransky slobodne nad horami lieta
Orava moja zobrala si ma do rozprávky,
do hôr kde svet je plný lásky,
tam kde nikto nie je sám,
a každý hovorí "rad ťa mám"
Milujem hory a ten božský kľud
a v ňom dedinky a jednoduchý ľud.
S tým prostým ľudom ja modlím sa rád
Ja citim jeho bolesti aj v hrudi chlad.
Ľud ukrižovaný k tvrdej zemi
chcem do jeho srdca vliať môj cit
a z jeho kalicha duše lásku piť.
Keby slnko vedelo ako sa tu ťažko robi
ponáhľalo by sa za hory
Pani demokrati a moralisti
pozrite sa ľudom do oči
tým pracou zničený
čo žijú od vyplatý do vyplaty
aby mohli nakŕmiť plody lásky
ťažké reťaze ľudom ťažia ruky,
v očiach ťažké slzy a v duši ťažké muky,
To nemate pani demokrati štipku úcty?,
Milá krajina to je jediné čo si mi zabezpečila ty.
Lenže my nechceme vymeniť šaty
za nejaké otrokárske prešivaky!
a preto pani demokrati
Hej!, keď vyskočia hôrni chlapci
tak zatočíme s Vami
Zoberieme spravodlivosť do vlastných rúk
a nebudú nám viac do huby pľuť!
Zas sedím ticho v horách ukrytý,
a svoj smútok opieram o hviezdy.
Tu, kde každá slza na perlu premení,
a kde rieka šťastia v každom srdci pramení.
Boha prosím chráň naš ľud pod tatranky
ľud,ktorý sa jednou rukou kríža drží
a druhou remesla na poli.
nech mu očiach lesk šťastia žiari
a v srdci láska horí.
Daj Boh šťastia tejto zemi,
všetkým ľuďom v nej.
Nech im slnko jasne svieti
každý Boží deň.
Hladným chleba dobrého,
chorým zdravia pevného.
Orava moja ďakujem ,že si
Ty privinieš, vypočuješ a pohladíš
Nech psi štekajú kolky len chcu
nech aj ohnive meče nebom križuju
nikdy ma s tvojej koži Orava nevyzlečú
Aj keď nebo sa mračí
ako nevyplakané oči
Padajú kvapky z neba
v tých kvapkách vidím Orava Teba
Oprieť si hlávku o breh zelený.
zahodiť za hlavu starosti
Piť krásu letných dní plnými dúškami
keď božie mlyny melú piesne lásky
a keď v pohári letné slnko žiari
tu,v horách , kde je more slobody
kde žiju žienky krásne a vzácne ako horské kvietky
je ako byť skutočnom raji na zemi
Oravienka v Tvojom náručí,
chcel by som byť naveky
S Tebou ma baví svet,
si môj najkrajší kvet
Magická Orava
v horách ukrytá
bohatá na dobrodružstva
je ako stratena Atlantída,
kde nad zlato a bohatstvo je láska
Zem láskou a štastím presýtená.
Toľko krásy v sebe skrýva,
vrásky z čela razom zmýva.
Aj keď burka pohltila zem.
a letne šero nazerá do okien.
Ej,Orava moja ,ty utrápená matka
ty, zem s náručou plnou slnka
a s hruďou plnou leta
s tebou sa láskam
som tvoje dieťa
do môjho srdca si hlboko vrástla.
tu pri Tatranských hradbách
si ma vychovala
vetrom česala
a dažďom umývala
Rany tvojej duše
su rany naše!
Cítim ako táto zem,
padá niekam kam nechcem.
Príroda nás uči žiť a my ju ničíme
Ej, lúčka, lúčka zelená,
slzami ťa polievam,
keď na matku zem pozerám
Ach jaj ľud môj
stratili sme vieru našich predkov
meníme prírodu na popol.
Srdce hôr dorezane poľnými cestami
luky a rieky otrávene chemikaliami
Aj keď balvan smútku zas padá mi na srdce
a burka ako čierny havran sada mi na plece
Orava moja
Znovu a znovu sa k tebe vraciam
a srdcom ťa objímam.
vždy budem pri Tebe stáť
ako naši predkovia,
ktorí bránili Slovensku vlasť!
Skromný ľud čo iba na svojom chleba sial
a cudzie nepítal.
Ach ty ľud horský podarený!
búrkami vekov ošľahaný
čo vždy bránil srdce Europy
čo ma v rukách silu zeme
a v očiach svetlo nebies
ďakujem že si!!!
ďakujem Vám sa chlebik ťažko vymiesený
a za krásne chvile na zemi
v tomto kraji pod Tatrami
Kochať sa krásou v zemi
ktorá na chrbte nosí dobrých ľudí
obrovské chrámy a poklady vlasti
je jednoducho krása,ktora okrídľuje a lieči
zahreje a rozozvučí aj tie najjemnejšie tóny v srdci
-ĽubošŠimurda-
Publikoval(a): LubosSimurda, 6.8.2020
Přečteno (18x)
Tipy (0) ... dát Tip/SuperTip

Spodek

Stránka generována 23.11.2024 21:10
U nás jste dnes prohlídl(a) 1 stránek.
roboti