Anotace: ...

Si ako jabloň rozkvitnutá
V žiarivej jari biely kvet.
V májovej túžbe hruď vzodmutá.
Sen v očiach žiada mnoho chcieť.

Z otvorených perí žiadna veta
len páľa, stud a prudký smäd.
Mámenie predčasného leta,
let motýľa v neznámy svet.

Rád by som ako čmeliak snivý
vnoril svoj sosák do kvetu,
vysal nektár z úst
dych tvoj chtivý...
Sám seba dať sa ti v odvetu.

Vlo výškach modrastého neba,
v hlbinách tmy a jasu hviezd
kde v sebe iskrí túžba, neha
kde jeden v druhom sa možno vzniesť.

Vznietiť sa ako z blesku oheň
keď už nie ďaleko je dážď
klásť naň raždie, vzdialiť povodeň
v ohni i potope sa spolu nájsť.

Zhorieť, utopiť sa?
Je samovražda.
Len včielka sa nebojí ohňa, dažďa.


Anna Vodičková

Publikoval(a): anna41, 28.4.2018