Anotace: ...

Vyjedol som môj stôl
vyrosil mnohý znoj
vyhral i prehral boj.
Dnes sa len prizerám
ako tečie život môj.

Zboku sa prizerám
jak tečie pomaly
v neznáme diaľavy
nedávno silný prúd
teraz tak mľandravý.

Modré, živé vody
moja rieka mala.
Prekážky a nánosy
mocným prúdom brala
keď sa rozihrala.

Kto prúd jej oslabil,
kto jej bráni v behu,
kto ju zráža k brehu
k bahnistým mokrinám?
Čas – ten ju porazil.

V závetrí lenivo
v obzore sa stráca.
Jesenné slnko v nej
iba skúpo hrá sa.

Mútne sú jej vody
plné vírov spodných.
Viem, že raz utoniem
stratím sa navždy v nich
v hlbinách bezodných.


Anna Vodičková

Publikoval(a): anna41, 15.12.2017