Ľudská sláva, V zenite života
Ľudská sláva, V zenite života
ĽUDSKÁ SLÁVA
Sláva. Sláva!
Komu?
Tomu, tomu, tomu...
Neplodnému stromu.
Sláva, sláva!
Skanduje kričí dav.
S rozumom zamknutým
ovenčí tisíc hláv.
Veniec slávy.
Kvet púpavy.
Vietor do nej fúkol.
I v bohatom žitnom láne
sa vytŕča kúkoľ.
V ZENITE ŽIVOTA
Moje vody prudko tečú
strmo do brehu.
Z danej čaše pijem víno
v stálom rozbehu.
V ruke držím zenit slnka
v oku trblet hviezd.
V tajuplné výšky neba
seba viem povzniesť.
Hmatkám obzor dookola
vidím neba sklon.
Umkne zenit, keď na západ
pôjdem za slnkom.
Anna Vodičková
Publikoval(a):
anna41, 26.8.2017