Anotace: ...

PREMENY

V čerení života, v nástojčivom chcení
všetko vrie, klokotá, tvorí sa a mení.

Z hojnosti - prázdnota,
z radosti - clivota.
Z oblaku prší dážď,
láska - dá zášti rásť.
Zo zrna vzíde klas.
Život v smrť zreje v nás...

V života čerení, stále premeny.
Človek vo svojom chcení
na nich nič nezmení.


PÝTAM SA

Z čoho je? Z akej matérie
kalich kvetu, ruže lupene?
Kto farbí ich v dúhy odtiene
vôňu dá v srdce odkryté?

Kto káže, aby slnovraty
vracali sa, prilietali vtáky,
stavali si hniezda, ľúbili sa v páre,
ľúbiaci by dávali sa v dare?

Kto radosť dal, smiech i žiale,
dar tvorby, pravdu, jej hľadanie,
kto túžby dal v ľudské srdce
dať znať Komusi city vrúcne?

Kto svetu dá v chode času
údel zmaru, rastu, krásu?
Kto náhli dni do večera,
dnešok, zajtra do predvčera?

Kto zapálil vesmír svetov
tratiaci sa do pravekov,
kto zavelil nech sa stane,
život k žitiu nech povstane?

Kto vôľu dal v um človeka?
Nedohľadno odomyká.
Aká sila, ducha vzlety
ho vedú v priepasť v hviezdnej spleti?

Určuje ktosi ľudstvu trasu
od úspechov do marasu ?
Určuje. Kto? Človek sám.
On je zeme hospodár.

Boh stvoreniu i jemu Pán.



Anna Vodičková

Publikoval(a): anna41, 20.6.2017