Bozk v daždi, Žena na stanici
Bozk v daždi, Žena na stanici
BOZK V DAŽDI
V ten deň keď som ťa stretol
spustil sa prudký dážď.
Ja a ty, každý zvlášť
zbehli sme pod topoľ.
Voňala si dažďom.
V pohybe každom
i v pohľade vlažnom
začal ti ohník rásť,
až vyhodil iskru.
Ja vidiac ťa blízku
ruka v ruke stisku
bozkal som ti ústa.
Keď v lístí topoľov
kvapky dažďa šustia
v spomienke bozkávam
mokré dievčie ústa.
V dni žitia mi krásu vpustia.
ŽENA NA STANICI
Prečo mi nemávaš?
Vlak sa dáva v pohyb.
Nenecháš mi nádej,
nezmierniš bôľ pochýb?
Tvoje cesty ďaleké
privedú Ťa ku mne
ako smädného pútnika
k žriedlu rodnej studne.
Neprosím: neodíď.
Vráť sa, srdce kričí.
Mávam Ti s úsmevom.
Láska v slzách mlčí.
Anna Vodičková
Publikoval(a):
anna41, 7.6.2017