Stromy, Poézia vo mne
Stromy, Poézia vo mne
Chcel by som žiť ako stromy žijú.
Zo srdca zeme život pijú.
Koruny vzpínajú ku hviezdam.
Chcel by som žiť ako žijú ony.
Vždy vyššie a bližšie k slnku rásť.
I v kvílení víchrov piesne priasť,
z miazgy svojho tela plody dať,
v oddanosti seba umierať.
I po smrti blahom tepla hriať.
Chcel by som žiť ako žijú ony.
Dobré, múdre stromy.
POÉZIA VO MNE
Mám v sebe ohnisko,
živý, čistý plameň.
Pahreba iskrivá
roztaví i kameň.
Vyšľahne do výšok
i pri zemi sa stelie.
V živote zblúdených
ku svojmu svetlu vedie.
Mám v sebe pramienok
krištálovej vody.
Denne z nej píjavam,
zdravý som či chorý.
Po kvapkách ju pijem
ako liek v pokore.
Prameň nevysychá,
zdravý a čistý je.
Voda ma osvieži.
Oheň ma zohreje.
Anna Vodičková
Publikoval(a):
anna41, 21.5.2017