Anotace: príbeh bipolárna

Pohľad ako cez okno,
za ním je konzistentná hmla,
nepriehľadná pár dní pre moje oko.
Byť v škatuľke väznená,
zatajujem sa pred svetom,
tvár kamenná,
pod úzkosti potom.
Oblak strachu sa rozpína,
voda nenáhlivo odteká,
korienok nádeje často trudnomyseľne vyschýna.
Zrazu iskrou mozog sa zapáli.
Vari svetlo v tme?
Neurotransmitery prenášajú informácie sťa králi.
Brnenie a excitácia.
Jastrab úporne pozerá,
mysľou sa šíri brilantná reakcia.
Opadli okovy bremena.
som pierkom vo vzduchu,
roztrieštila sa prikrývka kameňa.
Plamene lásky lúdia sa na všetky strany,
Ktože jediný ich zastaví?
Iba hmlový hosť nevítaný.
A tak ako Fénix z popola vstávam,
horím vášňou k životu,
každý plamienok poznatkov žiadostivo nasávam.
Kaleidoskopický obraz sa naskytne,
cellula jedná za druhou blahobytom jasá.
Myseľ a senzitivita je záhradkou, čo v jari kvitne.
Po lete jeseň ma privíta,
včera temperamentný plameň, dnes stiesnený popol,
hmlový hosť si svoju daň pýta.
Želám si rozptýlenou byť navôkol.
renesancia je navždy môj permanentný protokol.

Publikoval(a): Aurora Australis, 10.10.2016