Anotace: ..báseň o živote a smrti....

Horí svieca pri malom pomníku,
pri ňom žena uronená v pokľaku,
ticho rozjíma nad strátou bolestnou,
spomína myšlienkami hlavou ustaranou.

Slzy potláča,lebo sa vzdať nechce,
zabudnúť odmieta,oči otvoriť nechce,
blúdni ľudia okolo nej krúžia,
nikto sa priblížiť nedokáže,
studené sú ich srdcia,
chladné popolom mŕtveho,čo do temnoty viaže.

Len ona mlčky na kamenný poklad hľadí,
želá si nech ju zrak zradí,
vedomie stráca a padá niekam,
niekam do strateného raja,
dvere za sebou zamyká,
to je hranica,čo dva svety spája.

Tak predsa sa dočkala mladosti,
staroba z nej opadla,zafarbila sa do rýdzosti,

Cíti ako sa plní jej srdce novou krvou,
dúškami dýcha a oplýva radosťou,
leží a spí na mieste odkiaľ niet návratu,
už je naveky v bezpečí,pretrpela tú stratu.

Publikoval(a): Astari, 25.9.2010