Básně, Povídky, Úvahy, Pohádky, Fejetony, Romány, Reportáže

a

Tajomno akasickych záznamov

Tajomno akasickych záznamov

Slavomír Suja Romány » Sci-fi, fantasy

Anotace: Cesta osvietenia skrz sny, zvláštne stretnutia alebo vízie.

Prvá kapitola
Osvietenie
Prvý hermeticky axióm znie absolútno je myseľ, tento axióm hovorí že absolútno je vlastne bytosť ktorej vedomie je z hľadiska rozmernosti nemožné definovať. Pre príklad je tu predstava že každý jedinec od mravca až po človeka sa skladá z buniek a tieto bunky zas z molekúl a atómov pričom každá molekula atóm a bunka predstavuje vesmír univerzum alebo celé množstvo univerz a paralel. Takisto ako náš vesmír je možnou súčasťou väčšieho vesmíru v ktorom je nespočetné množstvo vesmírov paralelných svetov ktoré sa prekrývajú. A takisto pri zväčšení rozsiahlosti prirovnania si tieto univerza súčasťou atómu molekuly a tie sú zas súčasťou bunky alebo buniek. A tieto bunky sú zas súčasťou živej inteligentnej bytosti uvedomujúcej si množstvo vesmírov v sebe ale myslím že ani tým to nekončí a takto by sme mohli pokračovať až kým by aj bytosť ktorá si uvedomuje možnosť množstva životov v každom jej bunkovom univerze nebola väčšia než molekula.

Život ktorý žijeme by sa dal prirovnať k banke ktorá nám každý deň nadeli osemdesiatšesť tisíc štyristo sekúnd pričom každá sekunda je ako euro ktoré nám banka pridelí s dvoma podmienkami ktoré musíme dodržať. Prvá podmienka je že čo ste cez deň neminuli na konci dňa z účtu zmizne. Tak ako ide život ani túto situáciu nemôže človek oklamať. Druhá podmienka ktorú treba dodržať je akceptácia faktu že banka môže tento stav prerušiť a človeku už na účet nepríde nič to znamená život končí. Ľudských osemdesiatšesť tisíc štyristo sekúnd na každý deň zmizne. Telo je len hmotná schránka využívajúca daný účet na tejto zemi ale duša v ďalších mnohých prevteleniach putuje svojou cestou, učí sa, prekonáva prekážky rastie a raz dosiahne povznesenie.

Smrť teda náhla smrť a teda ukončenie života v hmotnom tele dokáže človeku rozhodne rozhodiť priority. To je bezpochyby najpravdivejšie ale aj najdesivejšie tvrdenie. V lese sa za absolútneho ticha rušení len bezstarostným vtáčím spevom a ševelením listov vo vánku ozval praskot zlomenej vetvy ale táto zlomená vetva bola poslom smrti alebo aj možného nového začiatku veď ktovie nikdy nie je jasné aké záhady skrýva svet ktorý je vôkol nás a ktorý vnímame svojimi obmedzenými zmyslami vo svojom hmotnom tele. 11 ročný Tomáš práve liezol na strom ktorý mu bežné poskytoval útočisko a vlastne aj útek pred atmosférou ktorá vládla pri jeho rodičoch. Vyšplhať sa na tento strom až temer do koruny a tam sedieť prakticky dlhé hodiny bez pohnutia prijímajúc a vnímajú tu energiu ktorá prúdi lesom pričom vo výhľade mal krásny kontrast hôr a doliny kde keď sa lepšie prizrel svojimi tmavými očami videl prechádzať maličké auta ľudí náhliacich sa za svojimi vecnými problémami a nekonečným kolobehom ktorý prežívajú vo svojej malej realite vo svojom malom obmedzenom priestore zväčša pachtiac sa za vidinou peňazí a majetkov ktoré nemohli zo sebou zobrať hoci aj do miesta posledného odpočinku pre ich hmotné telo. Mnohý z nich síce vedeli že hoci ľudské telo zomrie a duša sa presunie do inej schránky peniaze ktoré nadobudli počas toho života sa dostanú do rúk ďalším a ďalším v nekonečnom kolobehu kde štáty menia názvy svojich mien a hodnota voči veciam ktoré sa dajú kúpiť sa taktiež mení ale žili uzavretý v kolobehu spoločnosti ktorá im nedávala na výber a určovala pravidlá ich vlastného života . Tomáš bol skoro v cieli keď pocítil ako jeden z konárov na ktorom mal celú svoju váhu praskol a on ostal visieť len na rukách čo tento okamih stačil aj na zlomenie vetvi ktoré boli jeho možná záchrana. V myšlienke že má posledné sekundy života pred sebou zavrel pevne oči s úmyslom nevidieť desivý moment vlastnej smrti pričom mu jeho dlhé vlnité čierne vlasy po ramena viali vo vetre. Lenže akosi sa dlho nič nedialo čakal bolesť čakal by prakticky hocičo čo by mu oznamovalo ukončenie jeho života. Otvor oči, zaznel blízko neho akýsi šepot znejúci ako šušťanie lístia v korunách stromov. Hoci mu bol tento hlas podvedome známy sprvoti neposlúchol a očakávajúc nevyhnutné privrel oči ešte tuhšie. Otvor oči znova zaznel blízko neho hlas tak zamatový akoby nebol ani ľudský. To ho prinútilo poslúchnuť a otvoril oči. Ale absolútne nečakal pohľad ktorý sa mu naskytol v okamihu ako sa porozhliadol. Vedľa neho sa pri strome vznášala bytosť nadpozemskej krasy ktorá nemohla byť človekom to bolo jasné hneď z prvého dojmu. Čo? Ako? Jak? Tomáš nevedel či má panikáriť alebo aká by bola najvhodnejšia reakcia na šok ktorý vyšiel zo situácie ktorá bola viac ako aktuálna. No hneď na to vydal niečo ako šokované zabečanie keď uvidel že sa nehýbe hoci je vo vzduchu technický všetko akoby zastalo v čase. Tak počkať vás som už niekde videl poznamenal Tomáš pri pohľade na bytosť ktorá zrejme stala za týmto javom zastaveného času. V tom uvidel akoby víziu, stál pri akomsi zavlažovacom kanáli ktorý viedol vodu od obrovskej rieky pri úmornej horúčave a dotieravom hmyze. Nebol ale jediný kto pracoval na starodávnom zavlažovaní a v blízkej vzdialenosti videl aj zberačov plodín pre ktoré vznikal tento zavlažovací systém. Práca to bola ťažká ale vo vízií vnímal že ho napĺňala. Život ktorý videl vo vízií ale mal mnoho tienistých stránok od chorôb ktoré mnohý ľudia žijúci v dedine kde býval taktiež podľahli chorobám. Veľa krát trápil ich komunitu aj hladomor alebo dlhé obdobie dažďov a sucha nehovoriac o snahe vojsk susedných národov zmocniť sa územia. Veľa krát sa v tomto živote zamýšľal nad významom a nad otázkami ktoré by mohli vniesť svetlo do mnohých udalostí. Vízia pokračovala a on vnímajúc to čo vnímala osoba v tom období videl pátranie muža po pravdách až nakoniec ku sklonku života odhalil fragment odpovede na jeho otázky prostredníctvom šamana ktorý vnímal posolstva bytosti žijúcich medzi našimi svetmi. Po smrti tohto tela sa ocitol v akejsi éterickej sfére kde duše sa zbavovali negatívnej energie nahromadenej počas života naberali silu do ďalšieho a zhodnocovali udalosti ktoré ich postretli počas existencie v hmotnom svete a ktoré pre nich znamenali rast a učenie sa. Akosi podvedome vedel že po zvládnutí skúšok ktoré mu nadelili čaká na duše ktoré to zvládli povznesenie no u mnohých bola táto udalosť hudbou budúcich životov. Vo vízií si v éterickom svete zvolil na základe potrebných skúsenosti ďalší život ktorý mal prežiť. Počas vekov kým jeho nový život v novom tele pokračoval prešiel mnohými udalosťami no žil ako rybár pričom Tomáš rozoznával architektúru starovekého grécka. Keď po istých okolnostiach ktoré viedli k predčasnej smrti hmotného tela na mori sa v pomerne rýchlej dobe znova ocitol v éterickej zóne a s ďalším životom sa rozhodol učiť a pomáhať. Vízia pokračovala prevtelením do tela ktoré sa narodilo do domorodého kmeňa potomkov bytosti pochádzajúcich z vesmíru. Kmeň mal znalosti o ktoré sa podelili ich vesmírny predkovia pri mnohých návštevách. Kmeň vždy pri ich príchode vystrojil slávnosť ktorej sa takisto zúčastňovali. Bol takisto pozvaný aj šaman ktorý mal ale znalosti aj z éterickej zóny a jeho bylinky navodzovali mnoho krát transcendentálne stavy. Počas jednej takejto oslavy sa Tomáš vo vízií rozhodol vyskúšať zmes mnohých bylín práve s cieľom navštíviť duchovnú sféru. Počas obradu si pod vplyvom bylín spomenul na život medzi životmi a jeho voľbu k pomoci mnohým. Od toho dňa usilovne študoval u šamana odkrývajúc záhady života záhady univerza a nielen hmotného aspektu bytia. V mnohých kontaktoch s vesmírnymi predkami získal množstvo informácií a aj nove priateľstva. Ich veľké oči hľadiac vľúdne na každú ľudskú bytosť hovorili jasnou rečou. V ich úzkych hrudiach bolo toho viac ako len vedomosti a mali informácie aj o nadpozemskej sfére. O sfére nachádzajúcej sa mimo toto univerzum, sfére kde sídlili bytosti mocnejšie než vesmírny predkovia. Po dlhý život v hmotnom svete a v hmotnom tele prišiel prechod do éterickej sféry existencie pričom aj v ďalšom živote si dal cieľ pomáhať a učiť sa a tým blížiť sa k poodhaleniu závoja a získaniu pravdy. Vízia pokračovala a čím ďalej tým viac odhaľovala množstvo reinkarnácii a Tomáš si uvedomil dve veci. Duša počas prevtelení môže cestovať do hmotných tiel neobmedzene a teda nezávisle od času priestoru a univerza. Čas je iba pojem a iba hmotné telá v tomto vesmíre ho vnímajú lineárne v éterickej sfére je pojem čas nepodstatný ako aj už spomínaný priestor a univerzum. Éterické telo má naozaj neobmedzene možnosti životov vo všetkých možných univerzách a paralelách. Ďalšie uvedomenie bolo že vo vízií vidí svoje prevtelenie a svoje zážitky z iných životov a spomienky na mnohé prežite sa mu začali v istej miere vracať a hoci jeho mozog spracovával obrovské množstvo informácií otázkou ostávalo aké množstvo sa dá ešte poňať. Vízia postupne odznela a Tomáš hľadiac do prázdna pred sebou uvažoval nad všetkým čo videl zabudnúc na bytosť ktorá sa vznášala po jeho boku. Vyššia bytosť si jemne odkašlala v snahe získať Tomášovu pozornosť. Nevýhodou bolo že akonáhle Tomáš čo i len na sekundu prestal vyššiu bytosť vnímať zabudol na jej prítomnosť a tak bytosť musela viac krát upozorniť že je pri ňom. O pár chvíľ sa mu vynorila pri pohľade na bytosť ďalšia spomienka a nebola jediná v ktorej videl bytosti ktoré nikto iný nevidel a každý mu hovoril že je to iba jeho predstavivosť malého dieťaťa. Mal v nej asi 5 rokov a sedel s rodičmi na akejsi návšteve pri manželoch ktorý mali tri deti dievčatá. Prvé dve boli evidentne jednovaječné lebo sa neuveriteľne podobali tretie dievča Lili mala ale o niečo bledšiu pleť ako jej sestry a líšila sa aj zafarbením jej vlasov tie boli prakticky biele no možno tam bol aj odlesk striebornej. Na tejto situácii by nebolo nič zvláštne lenže pri otcovi malej Lili stala akási ťažko rozoznateľná postava nadpozemskej krásy a okolo tela jej otca bola akási zvláštna aura niečo čo nevedel Tomáš vysvetliť. Vtedy na chvíľu zaspal a v tom sne videl ako do auta nastupujú deti ktoré brali všetko ako neobyčajný zázrak a obyčajná cesta autom sa pre nich v ich mladom veku menila na fantazijný a bájny svet ktorým putovali. Vpredu sedela na mieste spolujazdca ich mama a vedľa nej ich otec ktorý bol samozrejme aj vodič. Netrvalo dlho a auto poskakovalo po rovnej ceste lenže hmla a nedostatočná viditeľnosť spolu zo starším tipom auta spôsobila udalosti ktoré boli ďalekosiahle. Niekoľko chvíľ pred katastrofou Tomáš zaregistroval v aute náznak postavy akoby vyššieho varovania a o chvíľu na to keď auto išlo do ostrej zákruty sa naproti autu objavilo nákladné auto ktorého vodič v hmle nezaregistroval auto ide oproti nemu. Zrážka bola nevyhnutná, no Tomáš sa v sne posunul o istý čas dopredu a ocitol sa na pohrebe kde odovzdávali zemi dve telá. Smútok bol zjavný a srdcervúci lebo obeťou nehody bolo dieťa a svet opustil aj muž ktorý viedol auto. Následky tejto udalosti siahali veľmi veľmi hlboko a ovplyvnili životy nielen blízkych ale aj ľudí ktorý poznali dva vyhasnuté ľudské životy. Na pohrebe ale smútiaci neboli sami, v éterickom svete ktorý sa na cintoríne prelínal s hmotným svetom stály duše ktoré opustili tento svet. Niektoré z nich išli občas počas obdobia kde sa v éterickom svete čistili od negatívnych energií navštíviť svojich blízkych a pospomínať na ich posledný život predtým než sa prevtelia a začnú niekde úplne inde bez spomienok. Čierne oblečenie príbuzných len podčiarkovalo situáciu a malé dievča Lili objímajúc svoju mamu nemalo poznať pocity ktoré boli aktuálne. Hneď ako sa zobudil zo zvláštneho sna chcel povedať svojej mame čo videl ale postava ktorá sa mihotala pri otcovi malej Lili zamietavo krútila hlavou vtedy ho napadla jediná myšlienka niektoré veci sa meniť majú a niektoré veci sa proste stať musia. Prečo kládol si Tomáš večnú otázku ktorú nedokázal vtedy pochopiť. Dnes čiastočne videl odpoveď ale vedel že stále nevie mnohé. Spomienka sa vytratila a Tomáš znova visel v casoprazdne a spoločnosť mu robila pravé ta bytosť ktorá sa vtedy zjavila presne mesiac pred tou nehodou. Asi si ma prišiel zobrať poznamenal Tomáš smerom k bytosti pre ktorú nevedel nájsť meno. Sám si videl pred chvíľou mnoho, vieš o prežití mnohých svojich životov v hmotných telách skrz mnoho paralel, miest a vesmírov. Počkať prerušil vyššiu bytosť netrpezlivo Tomáš nečakajúc kým dohovorí, veď padám a isté je že dopadnem pochybujem že nezomriem alebo že zákony tohto univerza dovolia mi prežiť pád zo stromu z tak veľkej výšky. Ja som jeden z tvorcov tejto reality preto vieme meniť udalosti prispôsobovať ich alebo pozmeniť poznamenala vyššia bytosť a teda v tomto okamihu hoci v bežnom čase by si spadol tu v istej korekcií systému pre tento program čas podľa tvojich zmyslov stojí. Čas ako ho vnímaš je len pojem sám si videl že éterické telo sa môže pohybovať nezávisle od času priestoru a univerza. A teda lineárni čas je len dojmom a pojmom hmotnej schránky pre éterické telo. Realita sa dá zmeniť opraviť teraz si v čase keď sa rozhoduje či prijmeš a budeš pokračovať v učení a pomáhaní tam kde to bude potrebné to je možnosť nazvime ju Tik druhá možnosť odmietneš ale časom možno v tomto živote znova objavíš postupne každý úlomok svojich minulých životov a podstúpiš znova učenie a znovu objavovanie. Na konci života v tomto tele znova opustíš hmotné telo a prejdeš do ďalšieho života v ďalšom tele do ktorého sa reinkarnuješ a v ňom ponesieš rovnaké zadanie len s väčšou naliehavosťou a ráznejšími zakročeniami osudu to je možnosť nazvime ju Tak len s malým podotknutím dneska nezomrieš nakoľko táto situácia je len pre uvedomenie si a pripomenutie toho čo si začal pred týmto životom. Je to ako cesta ktorá sa delí na dva smery lenže v prípade odmietnutia sa zresetuje situácia a ty len s podvedomou spomienkou ktorá sa ti bude zdať ako sen budeš pokračovať v ďalšom svojom smerovaní. Je len na tebe ako sa rozhodneš Tik či Tak je to to proste, pokračovala vo svojom monológu bytosť , tik tak pokračovala bytosť zdvihnúc podľa možnosti výberu ľavú a pravú ruku. Máš len dve možnosti v súčasnej situácii. No ako ju Tomáš pozoroval zo svojej pozície neodpustil si malú sarkastickú poznámku. No nepovedal by som podotkol s jemnou iróniou v hlase Tomáš, je tu aj tretia možnosť. Bytosť nepostrehnúc že ide o sarkazmus ani o vtip a evidentne jej táto stránka ľudskej podstaty unikala pričom sa doslova zasekla vo svojom monológu a neveriacky pozerala na Tomáša so snahou odhadnúť aký je zmysel tejto poznámky. Môžem tu donekonečna visieť a počúvať vaše monológy bola by to celkom sranda, uzavrel vtip Tomáš pričom ústami mu lomcoval utajený smiech. Ty máš s toho srandu, spýtala sa bytosť neveriacky nechápajúc dôvod Tomášových vtipov. Prešiel som mnoho svetov mnoho dimenzii a časov ale nikto si nedovolil mať to za srandu a mať z akejkoľvek situácie v akomkoľvek čase humor, uvažovala bytosť zvažujúc slová a ďalší postup svojich činov pre objasnenie smeru Tomášovej cesty. Možno toto ti ukáže to čo máš pochopiť, poznamenala bytosť pričom sa dotkla Tomášovho čela. Vtom Tomáš pocítil akoby mu vedomie oddelili od tela a vrhli do obrovského šedého víru ktorý sa skrúcal točil a menil smery alebo to bolo raz hore raz dole nadskakovanie ktoré akoby sa snažilo z Tomáša vysať život možnože aj kričal nevedel ale keď konečne vír zmenil farbu na čiernu so stroboskopickými zábleskami bieleho svetla dúfal že čoskoro uvidí východ a teda snáď skôr ako by sa mu stihol mozog zavariť a jedlo ktoré mal v žalúdku by našlo cestu nahor a jeho želanie sa naplnilo konečne sa prestalo všetko krútiť pričom sa ocitol v úplne temnom prostredí ktoré vyzeralo ako vesmír, otočil sa aby sa lepšie pozrel a zorientoval kde vlastne je keď sa okolo neho prehnalo niečo čo na prvý pohľad vyzeralo ako vystrihnuté z nejakej sci-fi poviedky. Bez čo i len náznaku oči na hlave a absolútne chýbajúcim krkom z pohybom zvláštnych chápadiel vychádzajúcich nielen od miesta možnej existencie úst, ktoré ale skôr pripomínali vlásočnice si priestorom šinul tvor pohybujúci sa vlnovito pričom jeho hnedastá koža teda ak by sa to dalo nazvať koža lebo nevyzerala ani nepôsobila týmto dojmom, bola neuveriteľne tenká skôr ako ľahučká membrána ktorá sa môže hocikedy pretrhnúť. Tvor nevnímajúc jeho prítomnosť pokračoval ďalej ale hneď za ním sa v istých odstupoch objavovali ďalší, niektorý väčší niektorý menší zaregistroval aj hodne zvráskavených jedincov s úplne bielou kožou a výraznejšími chápadlami ktorý sa priestorom pohybovali pomalšie skôr na boku od ostatných alebo pozadu. Tvory boli krásne a tak s ich Tomáš rozhodol aspoň kúsok sledovať. Za pár minút v ich tesnom závese uvidel nádhernú galaxiu. Predsa len bol vo vesmíre ale nádhera ktorú videl popierala všetko čo dovtedy poznal. Hľadiac ešte stále na tvory ktoré preplávali ladnými pohybmi vôkol prvých planét si všimol niečo nad čím sa musel zamyslieť. Jeden tvor míňajúc jednu z hviezd začal akoby priťahovať energiu slnečného žiarenia ktoré sa mu zbieralo v spodnej oblasti brucha a následne mizlo v jeho útrobách zanechávajúc svetelnú stopu ktorá zvýraznila tráviaci trakt tvora. Tak teda takto dokázali títo krásavci žiť aj bez úst. Nepotrebovali loviť živili sa proste energiou z hviezd a z vesmírneho priestoru bolo to proste nádherné. Sú nádherní však, poznamenala znenazdajky bytosť ktorá zrejme stále blízko neho no ako vždy keď Tomáš pozeral inde zabudol na prítomnosť vyššej bytosti. Sú nádherní zopakoval Tomáš znova hľadiac na tvory lenže nielen tieto stvorenia stáli za pozornosť. V celom jeho rozhľade bola tá najkrajšia galaxia. Prekypovala životom a veľkým množstvom planét ktoré vyzerali absolútne nedotknuto hoci navôkol nich prebleskovali modré záblesky ktoré ale nepôsobili nijak zlovoľne ani nebezpečne. Toto bol náš vesmír, začala znova bytosť pričom Tomáš znova nadskočil od úľaku no tentoraz si nechal poznámku pre seba hoci ho strašne svrbel jazyk ale dovolil vyššiemu pokračovať, dosiahli sme úroveň existencie kde sme zahnali agresiu v akejkoľvek forme, hlad nás netrápil a ani nedostatok zdrojov. Jedine čím sme sa zaoberali po celé veky bola otázka vzniku nášho vesmíru. Pôvodu zrodenia každej živej formy v tomto univerze a keď sme dokázali cestovať do paralelných vesmírov aj ich vznik. Vďaka čistej energií pre nás žiadne vzdialenosti neboli problém. Bytosť v tom mávla rukou a Tomáš sa prepadol znova do prázdnoty aj keď len na pár sekúnd. Ocitol sa na planéte to vedel lebo stal na kopci ktorému dominoval akýsi vysielač zahalený do mrakov pričom na neďalekých kopcoch bolo vidno podobne vysielače skryté vo vysokej oblačnosti. Zvláštnosťou bola ónyxová farba kameňa z ktorého bol vysielač postavený. Tomáš sa rozhliadol navôkol no na videnie nebolo toho v tejto výške veľa. Hľadal chodníček ktorý by ho doviedol do údolia no jediná cesta ktorá existovala nadol bola dosť nebezpečná. Ale v doline ho upútal ďalší vyjav. Po istej trase viedla akási železná cesta lenže nevidel na nej jediný dopravný prostriedok. Na vysvetlenie nemusel čakať dlho aj keď prišlo v dosť nečakanej forme. Nakláňajúc sa ponad okraj kopca pocítil jemne vibrácie vychádzajúce spod zeme. Zvedavo sa obzrel k vysielaču odkiaľ bolo cítiť zdroj vibrácií. To vyzerá zaujímavo poznamenal mierne udivene a zároveň v čakaní čo sa bude diať ďalej. Stĺp znova zavibroval ale tentoraz sa s ním ozvali ďalší možno štyri vysielače na neďalekých zelených kopcoch. Mraky zahaľujúce vrch vysielača rozohnalo a Tomáš uvidel okrem žiary zeleného slnka aj tvar vysielača. Ten bol v tvare ladičky čo bolo zaujímavé. Fíha to je teda paráda poznamenal Tomáš čakajúc na to čo sa bude ďalej diať. Jemný vietor ktorý mu rozvieval husté vlasy k nemu doniesol zvuky ďalších vibrácií. No tentoraz sa už otočil k vysokej ladičke a spozoroval že od zeme sa k stavbe šíria akési žilky tmavomodrej energie. Pri základni ktorá bola aj pod zemou sa rozsvietili znaky ktoré postupne postupovali nahor. Žili zeme postupne zmizli ale ladička začala na svojich dvoch najvrchnejších častiach kumulovať energiu ktorá sa postupne spojila v akýsi horizontálny kruh. Ten sa po pár sekundách zmŕštil a následne doslova vyslal horizontálnu vlnu modrej energie všetkými smermi. Tomáš si všimol že toto sa udialo aj na ostatných ladičkách pričom vlny sa nestretávali ale prekrývali vo vrstvách. To ale nebol koniec divadla lebo pozdĺž železnej cesty v doline sa v rovnakých pravidelných odstupoch vysunuli akési tyče s tým že mali navrchu majáčik modrého svetla pričom tieto akonáhle zachytili energiu z ladičiek pohasli a bezhlučne sa zasunuli. V tomto univerze nenájdeš nič čo by využívalo fosílne palivá alebo iné tuhé pohony, ozvala sa bytosť blízko Tomáša no tentoraz sa jej nezľakol. A v istom okamihu to Tomášovi zaplo. Počkaj ja si ťa pamätám aj keď pozriem inde ale stále ta registrujem poznamenal pričom na pár krát skúšal či sa nemýli. Áno prejavuje sa aktivácia tvojho astrálneho vedomia. Prebúdzaš sa a vnímaš všetko to čo si nevnímal kým si sa spoliehal len na hmotné zmysli. Si si vedomý a prijímaš fakt minulých reinkarnácií tvoja myseľ sa akoby zmenila a spolupracuje nielen na hmotnej úrovni ale aj na duševnej, dokončila výklad vyššia bytosť. Uf, poznamenal Tomáš pričom si vložil hlavu do dlaní a doslova cítil ako sa mu prehrieva mozog. Po chvíli mlčania konečne zdvihol hlavu, môžeme pokračovať som v pohode povedal pričom prvý krát od začiatku situácie nahodil vážny tón a snažil sa nechať si štipľavé poznámky pre seba. V našom univerze sme si jedinečnosť planét a teda ich ekosystémy chránili, začala znova vyššia bytosť keď sa už zdalo že je Tomášovi lepšie. V tom sa vzniesli a z veľkej výšky sledovali povrch planéty. Naozaj bolo na planéte množstvo flóry a aj fauny ale najkrajšie boli mestá ktoré akoby plávali nad povrchom nenarúšajúc životné prostredie pod sebou. Keď sa Tomáš prizrel bližšie a zo súhlasom vyššej bytosti zostúpil nižšie aby si obzrel v čom je ten trik zdanlivej levitacie mesta videl že navôkol mesta je niekoľko ladičiek podobných tej ktorú videl ako prvú lenže tieto žiarili stále pričom vysielali energiu do spodných častí mesta. Potom tu bol ešte jeden nádherný prvok osadený priamo v strede mesta. Presne v strede kruhového mesta stal stĺp pričom na jeho vrchu svietil na modro akýsi kryštál ktorého svetlo putovalo mestom a osvecovalo ho podobne ako námorný maják ktorý navádza lode bezpečne do prístavu. To je paráda poznamenal Tomáš pričom to boli jediné slová na ktoré sa zmohol pri prehliadke mesta. A veru že sa to nedalo lepšie vystihnúť. Celému mestu dominovali parky a visuté záhrady plne tamojšej vegetácie. Na ulici bolo len veľmi málo pohybu a najviac sa všetci obyvatelia ktorý chceli tráviť voľný čas zdržiavali práve v parkoch kde ako sa zdalo diskutovali alebo meditovali ale hlavne užívali si prírodu dodržiavajúc jej neuveriteľnú čistotu . Po celom meste už tradične nevidel žiadne dopravné prostriedky ale zaujalo ho niečo iné. Po dlažbe bolo v pravidelných odstupoch zhruba meter po metri od seba tenké svetelné pásiky. Chvíľu uvažoval na čo môžu tieto zariadenia fungovať. Nemusel ale čakať dlho lebo z budovy vyšiel obyvateľ a po pár metroch pristúpil k pásiku ktorý sa začal dvíhať. Zastavil svoj pohyb niečo nad výšku domáceho a vnútri priestoru sa vzduch akoby mihal v efekte horúceho vzduchu. Človek hneď vkráčal dnu a hneď na to sa tento záhadný prístroj znova zasunul. Kde zmizol, spýtal sa Tomáš vyššieho pričom sám nedúfal že raz porozumie tomuto svetu. Poď vyzvala ho bytosť jedným slovom pričom sa znova preniesli lenže teraz do akéhosi snového sveta ktorý vyzeral v istej kráse až fantasticky. Wau vyšlo z Tomáša udivene keď sa točil po svojej osi a celý výhľad na krajinu pôsobil prenádherne ba priam snovo. Bytosť podišla o pár krokov a v uvedomení že stoja na miernom kopci, v doline bolo veľké množstvo svetelných rámov v ktorých kmital vzduch teda aspoň tak sa to javilo. Sme v paralelnej časti nášho univerza tu sú všetky prechody ktoré vedú k potrebnému cieľu cesty. Vysvetľovala vyššia bytosť pričom dodala toto je ale len bežná trasa využívaná priamo pre jedno mesto. Budeme pokračovať ak si sa vynadíval dodala po chvíľke bytosť s náznakom odchodu a prílišnej fascinácie ktorú Tomáš prejavoval voči tomuto miestu ktoré bolo bohužiaľ len trpkou spomienkou pre všetkých ktorý preniesli svoje vedomie do systému a putovali všetkými dimenziami a univerzami v snahe zvrátiť stav ktorý sa dial z neznámych príčin a ani ich veda ani technológia mnohých rás a foriem života nedokázala zvrátiť stav kolapsu ich univerza a paralelných vesmírov ktoré boli v ich zakryte. Zatiaľ čo mnohý z nich hľadali v systéme riešenie ich životný priestor sa rúcal, život v celom priestore masovo zanikal až raz ich zradil jeden z nich. Nikto nevedel dôvod no urobil to tým najhorším možným spôsobom. Uzavrel ich vedomie v systéme natrvalo pričom nikto z nich nemal šancu ukončiť svoju existenciu v systéme prehľadávania vesmírov a ich paralel v zhluku energii, nikto z nich nemal možnosť naposledy pred kolapsom vidieť a dozvedieť sa o svojich blízkych. Ale posledná rana ktorou sa existencia v týchto vesmíroch stala ešte neznesiteľnejšou bola prítomnosť samotného Annunakiho on bol ten čo ich uzavrel v systéme, on bol ten ktorý ich kroky neustále v každom univerze sabotoval. A keď pochopili že toto je ich konečný domov v povznesenej éterickej existencii s možnosťou ovplyvňovať dej dimenzii a vesmírov rozhodli sa pomáhať a smerovať život do podoby akú vytvorili oni. Do dokonalej podoby. To že chcel ukázať tomuto človekovi dávnu minulosť bola aj pri jeho povznesenom vedomí ťažké ale horšie znášal jeho neustále poznámky, správanie ktoré si k nemu nedovolil nikto za naozaj dlhú dobu. Vtom vyšší pocítil vo svojej mysli prítomnosť ďalšieho z jeho zaniknutého univerza. Nenechaj sa strhnúť pocitmi a emóciami povznes sa nad svoje nepohodlie. Rozpráva so mnou akoby mi bol seberovný poznamenal v telepatickom spojení vyšší na Tomášovu adresu. Ešte nie je plne prebudený a stále sa prejavuje jeho stránka hmotného tela. A napokon sú ako rasa mladí zvedavý a neustále radi skúmajú. Je to v ich povahe ale po prebudení svojej éterickej podstaty sú vnímaví šikovní a zvládnu mnohé. Dokončila bytosť ktorá sa napojila telepaticky na svojho kolegu. Vedomie jeho kolegu sa stiahlo pričom zanechalo v mysli vyššej bytosti len prázdno po komunikácií. Vyšší si povzdychol a poobzeral sa po človeku ktorému mal ukázať jeho nový životný smer. Človek práve pozeral do nížiny pomerne ďaleko od neho. Premiestnil sa k nemu a už chcel vytvoriť ďalší portál na premiestnenie že dokončí kvôli čomu mu to ukazuje. Počkaj, poznamenal zrazu chalan, mám otázku. Máš meno, teda stále v každej spomienke z predošlých reinkarnácii ktorá mi je dostupná ťa vnímam len ako vyššiu bytosť éterickú bytosť entity zo svetla ale nikdy nie tvoje meno. Éterická bytosť spustila ruku a jemne sa pousmiala. Kedysi dávno za čias pred tým ako sme dosiahli v našom univerze osvietenie sme používali mená ale čím viac z nás dosahovalo povznesenie a naše tela sa stavali viac éterickými začali sme používať na identifikáciu frekvencie a vibrácie nakoľko každá bytosť vibruje na istej frekvencií to nás definovalo samozrejme po tomto všetkom, prešiel rukou po okolí ,sme v rôznych vesmíroch dostávali rôzne mená ale vo vašom vesmíre sú niektorý z nás známy pod menami ako Ezechiel Rafael Michael proste mnohých z nás radíte ako anjelov archanjelov cherubínov serafinov alebo nerubinov dohovoriť pričom Tomášovi doprial krátku pauzu na spracovanie počutého. Tak fajn ideme ďalej spýtal sa Tomáš ale tónom ktorý od neho ešte éterická entita nepočula a to ju príjemné prekvapilo. Možno len predsa nie je taký sarkastický ako sa prezentoval doteraz. Bytosť mávla rukou a znova sa premiestnili. Ocitli sa v akomsi vesmírnom laboratóriu gigantických rozmerov pričom vo výskumnej časti dominoval kryštál v ktorom žiarila energia bielej farby. Prakticky od počiatku nášho uvedomenia sme hľadali jedinú odpoveď ktorá by nám zodpovedala otázku vzniku života v celom univerze a vlastne všade, hovorila bytosť počas prechádzania po stanici. Prakticky vesmírne laboratórium nebolo vcelku zaujímavé, šedé chodby nepohodlné obytné priestory a pár dimenzionálnych teleporterov kde bola vyššia aktivita. Najviac zaujalo už spomínané laboratórium ktoré malo minimálne 10 podlaží. Celým priestorom chodili rôzne rasy a entity pričom každý mal na tvári akési okuliare bez skiel. Ich oči kmitali naozaj rýchlo no rovnako rýchlo sa zobrazovali informácie na jednom veľkom paneli ktorý prekrýval v strednej časti niekoľko podlaží. No najzaujímavejší bol práve kryštál jasno bieleho svetla z ktorého na spodnej časti vychádzali niečo ako porty. Tomáš najprv myslel že údaje o vesmíroch zobrazujú na hlavnom paneli dokým k portu nepristúpil jeden zo zamestnancov ktorý mal na zadnej časti hlavy bod ktorý svetielkoval. Zamestnanec pristúpil k portu sadol si na stoličku ktorá pri svojej polohe pripomínala skôr miesto na státie alebo komoru na hybernaciu s tým že si port vložil do svetelného bodu umiestneného na záhlavnej časti pretiahnutej lebky s modro sivastou kožou ktorá ju pokrývala. Jeho telo ochablo ale nespadlo, kabínka splnila svoj účel. Takto sme skúmali život vo všetkých univerzách a postupne sme systém vylepšovali zdokonaľovali bez toho že by sme tušili čo sa začne diať o mnoho rokov neskôr. Znova sa presunuli tentoraz na planétu pri ktorej bola dokovania stanica pre veľké hviezdne koráby ku ktorej prilietavalo množstvo lodi, bol to doslova exodus niekoľkých planét v najvzdialenejšej časti tohto univerza. V dokoch stanice kde kotvili mnohé lode vznikal chaos, na chodbách vo vnútri sa rozliehalo zdesenie. Podľa toho čo Tomáš vnímal mnohý neprežili mnohý stratili blízkeho alebo domov. Ťaživá atmosféra prerastala v strach, záplavu emócii i v smútok ale i zdesenie. Naše priority sa zmenili , pokračovala bytosť, už sme nehľadali nekonečné odpovede na jednu jedinú otázku. Všetko sa zmenilo, náš výskum teraz skúmal iný dôležitejší no naliehavejší problém. Univerzum pomaly kolabovalo no nielen jedno ale aj paralely ktoré boli v našom zakryte. Do iných vesmírov sme necestovali postupne ale v skupinách prakticky každý. Znova sa ocitli vo výskumnom stredisku, už na prvý pohľad bolo ale iné, väčšie priamo prepojené s ďalšími cez dimenzionálny port. Skrz neho prúdili dnu a von v neustálom zhone vedci ktorý pracovali oveľa usilovnejšie s oveľa väčším zápalom. Pri portoch na skúmanie iných vesmírov nestal jeden alebo dvaja lež niekoľko stoviek vedcov ale i výskumníkov z iným zameraním. Dáta ktoré prichádzali na hlavný panel sledovali ďalší v dosť veľkom počte. Miesto sa hmýrilo ba priam bolo v istých zdaniach preplnené lebo vedci sledujúc údaje na tvárových monitoroch sa občas nevyhli zrážke s kolegami. Vyčlenili sme skupiny ktoré mali svoju úlohu. Takto sme centralizovali všetky výskumné stanice do časti univerza ktoré malo zaniknúť ako posledné jedna skupina sa podieľala na výskume a vývoji druha vytvárala v blízkom centre vesmíru hviezdne systémy a tretia sťahovala rasy a civilizácie ktoré boli rádovo stovky rokov od deštrukcie do novovzniknutých hviezdnych systémov. Takto sa nám podarilo zachrániť bezpočetne veľa životov pričom po istom čase sa niektoré skupiny zlúčili alebo zmenšili a mnohý sme prehľadávali iné univerza v systéme, hovorila vyššia bytosť pričom sa postupne premiestňovali a Tomáš videl situácie ktoré opisoval. Takto sme sa na čas venovali zas svojej myšlienke k povzneseniu a mnohým sa to aj podarilo. Ocitli sa na planéte ktorá bola zrejme umelého pôvodu. Nebolo by tam nič nezvyčajné lenže mnohý sedeli alebo stali bez akéhokoľvek pohybu. Zrazu jeden akoby zažiaril a s blaženým úsmevom na tenkých perách zmenil svoju telesnú schránku na niečo medzi hmotou i éterom pričom zjavne vedel fungovať jak živá bytosť tak éterická len z čistej energie tvorená. Povznesenie, pokračoval vyšší, bola naša možná možnosť ktorej sme sa venovali už predtým ale iba málo z nich skutočne prekročili istú hranicu no po udalosti ktorá sa blížila po upokojení ťažkej situácie aspoň sčasti sa transformácie zvýšili do podoby akú vidíš. Skutočne prvý obyvateľ nebol jediný ktorý prešiel transformáciou na vyššiu úroveň existencie. Z tých ktorí meditovali sa začali povznášať ďalší pričom transformácia prebiehala prakticky rovnako. Jedinec sa akoby prejasnil presnejšie začal žiariť no hneď v ďalších sekundách jeho telo zmenilo podstatu. Nedalo sa to opísať ba ani uvažovať nad tým kvôli nádhernosti celej situácie ale po transformácii mohol jedinec fungovať aj mimo hmotný svet doslova v éterickej zóne. Už chápem prečo som súhlasil s pomocou Vám aj ľuďom, začal Tomáš pričom hľadel na scénu kde práve postupne prebiehalo masovo získavanie éterického stavu. Myslím že Vás svet bol nádherný jedinečný no popravde rád si vypočujem a pozriem až dokonca. Hovorí sa že o minulosti musí človek poznať pravdu aby sa poučil do budúcnosti. Teraz už rozumiem prečo som sa tak rozhodol v každom jednom živote alebo v existencii medzi životmi, dodal Tomáš sledujúc zaujímavý dej spomienok. Znova sa ocitli vo výskumnej stanici ale tentoraz sa v nepohybovali len vedci ale aj éterické formy života, kryštál už nesvietil jasným bielom svetlom ale bol priezračný, najkoncentrovanejšia forma energie poznamenal vyšší keď videl smer kam smeruje pohľad človeka. Éterické formy pristúpili ku kryštálu pričom sa ho jemne dotkli a okamžite zmizli doň ale hmotné telá stále museli používať porty. Systém sa neustále vylepšoval zdokonaľoval, znova prehovoril vyšší, a postupom vekov sa prispôsoboval extrémnemu zaťaženiu nakoľko všetci sme vyvíjali maximálnu snahu nájsť odpoveď. Deštrukcia univerza v priebehu vekov pokračovala hoci postupovala pomaly bolo všetkým jasné že sa nezastaví alebo nezmizne len tak. Všetok život sa koncentroval do stredu vesmíru do miesta kde dorazí zánik nakoniec. Znova sa preniesli v priestore ale tentoraz sa zdalo že aj v čase, deštrukcia postúpila až tak že sa blížila k stredu kde hľadali v predchodzich mnohých stáročiach vekov úkryt všetky formy života. Toto mala byť naša posledná cesta s cieľom nájsť odpoveď alebo v prípade zlyhania čakať neodvratnú záhubu. Väčšina z nás u bola vo svojej éterickej forme posledný ktorý zostávali boli naše rodiny, naše deti hoci sme pre nich nemali svetlu vyhliadku budúcnosti vždy existovala šanca že situácia sa zvráti, prehovoril smutné vyšší opisujúc dej dávnej minulosti a Tomáš porozumel aké to musí byť aj v stave éterickej existencie pre túto bytosť ťažké. Spomienky vedia byť bolestivé, ťaživé zdrvujúce, to Tomáš chápal, pričom táto clivota ho neraz prepadla v situáciách keď si spomenul že iný jeho rovesníci iný jeho spolužiaci alebo iné deti majú normálnejších rodičov plus keď videl útržky minulých životov v ktorých mal viac a dokonca aj mimozemský predkovia sa k nemu správali neuveriteľne krásne presne tak ako sa chová rodič šťastný zo svojho potomka. V nejeden deň jeho rodičia urobili krásny deň akoby vystrihnutý z dokonalej rodiny a na ďalšie dni chodil jeho otec opitý jeho matka sa existencii s ním vyhýbala a teda aj s časom s nim so svojím synom. Po istom čase sa naučil samostatnosti, prestalo záležať na nich a dúfať v nejakú zmenu naučil sa spoliehať sám na seba pričom sám si pripravoval desiaty do školy sám si občas keď sa otec neukázal aj tri dni doma a matka tiež navaril opral aj posušil pádlo. Pred ostatnými hrali divadielko o skvelých rodičoch ale väčšina dedinčanov aj tak vedela pravdu. Proste v malej dedine není nič tajomstvom. Tomáš sa evidentne ponoril do myšlienok pritom si nevšimol že bytosť na neho pozerá príjemným pohľadom ktorý hovoril jasnou rečou pochopenia. Bohužiaľ vyzeralo to tak že sťažovať sa nemôže lebo počas času kým bol v éterickej zóne pred ďalším prevtelením sám si vybral možnosť náročného života ako aj pomoc vyšším dosiahnuť ich ušľachtilí cieľ. Keď si bytosť všimla že potlačil pocity a bol pripravený ďalej sledovať i načúvať znova sa premiestnili. Znova sa ocitli vo výskumnej stanici ale prakticky každý bol v éterickej forme existencie. Všetci sa pripájali až zostala posledná forma ktorá ladne akoby preplávala vôkol prístrojov no v tom Tomáš niečo zahliadol. Do éterickej bytosti vošiel tenký prúžok akejsi tekutej hmoty, aspoň teda tak to vyzeralo. To je kto, spýtal sa vyššieho. Anunnaki jediný ktorý si nechal meno z nám neznámeho dôvodu a ten čo nás tu uväznil práve sa pozeráme na to ako to spáchal. Môžem ťa poprosiť že by si tu spomienku o pár sekúnd vrátil a premiestnil nás blízko neho spýtal sa Tomáš. Éterická bytosť síce prižmúrila oči s náznakom nevôle ale urobila o čo ju poprosil. Keď stáli blízko Anunnakiho v čase ktorý chcel Tomáš vidieť znova si všimol čiernu konzistenciu ktorá sa stala jeho súčasťou. Tu, poznamenal, vidíš to zvolal naliehavo pričom ukazoval presne na prítomní látku neznámeho pôvodu. Ja tam nič zvláštne nevidím oznámil vyšší. Pozeraj poriadne človeče netvrď mi že ten čierny sliz je vašou súčasťou, rozohnil sa v prejave Tomáš. Čierny sliz? Znela otázka z úst vyššieho. Ja tam naozaj nič nevidím len tvora ktorý nás z neznámych príčin uväznil v systéme , dodala s nádychom horkosti v hlase éterická bytosť. Tomáš si pretrel oči v snahe uvažovať ako dokázať prítomnosť čiernej substancie no keď videl výraz vyššieho pochopil že dôkaz bude musieť pohľadať inak. No dobre, poznamenal naznačiac rezignáciu, ja prídem na to čo to je a zistím prečo sa stalo toto všetko plus pomôžem Vám aj uskutočniť vašu víziu ideálneho vesmíru. Bytosť pozerala na Tomáša s príjemným prekvapením lebo proslov ktorý dal Tomáš bol nádherný. Ešte otázka, môžem to dopozerať spýtal sa Tomáš s jemným úsmevom. Jasné pokračujeme teda odvetila bytosť pričom mávnutím ruky dej znova pokračoval. Anunnaki prešiel po tom ako vošla do neho temná substancia k pultu ktorý fungoval na báze podnetov éterického tela, čiastočne zhmotnenú ruku vložil do konzolovej časti. Hneď na to o niekoľko sekúnd sa na hlavnom paneli začali objavovať automatické upozornenia o chybe systému. Následne sa systém začal blokovať no ešte predtým prišiel temný vyšší ku kryštálu kde sa v ňom znehmotnil. Hneď na to sa systém zablokoval, plne uzavrel. Tentoraz už nebolo kde pokračovať nebolo čo vidieť jedine len ak blížiaci sa rozpad vesmíru zánik tých čo sa nepovzniesli ale to Tomáš nemal tú silu vidieť kvôli srdcedrasajucemu žiaľu. Našťastie bytosť spomienku ukončila skôr ako by všetko toto videl. Znova sa premiestnili lenže Tomášovi bolo neuveriteľné clivo a tak si ani spočiatku nevšimol miesto kde je. Boli na prekrásne prejasnenom mieste ktoré vyzeralo akoby niekto všade navôkol nainštaloval nespočetne množstvo svietidiel lenže neboli to svietidlá celý svetelný priestor zaberali farebné gule ktorých bolo naozaj obrovské množstvo. Keď sa Tomáš prizrel niektorej bližšie videl akoby záblesky udalostí pričom celá nádhera ho lákala dotknúť sa tohto javu. Vedľa neho sa znova objavila éterická bytosť ktorá mu ruku jemne odtiahla od svetelnej bubliny. Pokiaľ nechceš aby sa ti mozog zavaril úplne nedotýkaj sa, povedala vyššia bytosť nie s agresiou ale jemným za to chápajúcim napomenutím. Kde to sme a čo sú tie svetelné bubliny zač? Spýtal sa Tomáš obzerajú sa vôkol seba sledujúc nádherné prostredie v ktorom plávalo nespočetné množstvo farebných bublín pričom niektoré ako sa zdalo tajomne šepkali lenže nie desivo skôr upokojujúco. Toto je kolektívne vedomie inak nazývané aj akasicke záznamy odvetila éterická bytosť pričom Tomáš si všimol že v tomto prostredí má iný tvar. Nesnažila sa zvoliť ľudský vzhľad no existovala len ako energia ktorá menila podoby i farby. Všetko čo bolo každého minule životy životné smerovania každej živej bytosti aj tie ktoré môže urobiť a ktoré sú teoretické sú tu všetky vedomosti z celého vesmíru a nielen jednej dimenzie, hovorila bytosť zatiaľ čo sa Tomáš prechádzal po okolí pričom občas zahliadol náznak pohybu v niektorých bublinách. Pochopil že bytosť mu dáva priestor to celé spracovať , počkať vyhŕkol v zistení hovoril si že tu je všetko teda spomienky minulosti možné budúcnosti a vlastne život každej éterickej existencie v každom hmotnom tele teda ja som to aspoň tak pochopil. Áno, potvrdila mu túto informáciu vyššia bytosť. Takže keď som cestoval do minulosti v spomienkach si si mohol technicky odpustiť tú centrifúgu pri ktorej som skoro vypľul dušu poznamenal naoko so sarkazmom i falošným hnevom Tomáš. Bytosť s jemným odtieňom modro zelenej nadobudla pre tvár pevnú formu pričom na nej sa jej zračil šibalsky úsmev. No haha dodal Tomáš nasucho fakt vtipné. Doteraz nedáš jediný humor a potom sa človek dozvie že si mi urobil kanadský žartík. Bytosť výčitku premlčala no po chvíli ticha keď si Tomáš znova robil súkromnú prehliadku pokračovala. Takže ako, spýtala sa naznačiac pokračovanie v rozhovore. Jasné odpovedal mladík pripravený k rozhovoru, videl som tam krásne vyjavi takže pomôžem a odhalím prečo sa to tak stalo alebo kvôli čomu sa tak stalo, počnúc začiatkom zániku. Len verím že budete pomáhať hľadať lebo inak mi to bude trvať ďalších pár životov. Nie, znela rázna odpoveď ,my sme iba sprostredkovatelia my rozhodujeme o veľkých pohyboch, ale pomoc jednoznačne budeš mať od niekoľkých duši ktoré sú si vedomé, ktoré učinili osvietenie pričom ti pomôžu aj s nadobudnutím vedomostí ktoré si nadobudol v minulých životoch len si ich nepamätáš alebo s novými vedomosťami ale my iba zmeníme trocha smerovanie udalostí tak aby ti boli čo najbližšie. No aj tak sa dá, zamrmlal Tomáš z miernou nespokojnosťou v hlase. Hneď ako budeš vo svojom čase i priestore ťa kontaktuje jeden z nich veci sa už dali do pohybu počas tvojho výletu do akasickych záznamov, oznámil vyšší nečakajúc na chlapcovu reakciu. Bytosť prežiarila priestor pričom Tomáš pocítil ako sa jeho nehmotné telo vracia veľkou rýchlosťou späť do tela ktoré ale už neviselo v časoprázdne ale stalo bez pohybu pod stromom na ktorý tak rád liezol. Bohužiaľ vyšší pozabudol vrátiť aj zlomenú vetvu na miesto kde sa zlomila. Takto sa nedalo na strom vyliezť znova čo Tomáša dosť zamrzelo hoci mal pocit že sa nudiť nebude no na dneska dúfal v oddych. Kopol do zlomenej vetvy spadnutej na zemi vyvrátil hlavu dohora pozerajúc na strom ktorý mu poskytoval útočisko. S povzdychom sa o pár sekúnd otočil pričom si skontroloval krátke čierne tričko i nohavice. Neboli špinavé ani poškodené to bola fajn správa no stále mal pocit akoby nebol vo svojej koži. Vykročil smerom z lesa keď zahliadol akoby kútikom oka pohyb. Otočil sa no nič nevidel. Možno srna alebo jeleň pomyslel si a s tým sa otočil. No niečo nebolo v poriadku, cítil akoby mu pás držalo silné bungeejumpingove lano. So zlým pocitom pokýval ramenami no jav neprestával tak sa otočil. Pohľad ktorý sa mu naskytol ho zarazil. Jeho telo ležalo na boku v hline a ihlici zo stromov pričom od brucha mu išiel tenký striebristý pásik priamo k jeho éterickému telu. No do....

Druhá kapitola
Čas
Čo je čas. Prečo označujeme čas ako lineárni a v našom ponímaní má vesmír štyri dimenzie pričom jedna predstavuje bod a smer. Pri dvoj dimenzii je to zas rovina ktorá má dĺžku a šírku. Tretia dimenzia má tri rozmery a to dĺžku šírku a výšku a spomeniem aj štvrtú dimenziu kde predošlé tri dimenzie dopĺňa aj čas. Čo ak ale čas nejde len smerom vpred. Iba hmotné ľudské telo vníma čas lineárne. Duša ktorá sa prevteľuje teda reinkarnuje alebo pre osvietenú dušu ktorá navštevuje akasicke záznamy nie je žiadne obmedzenie plynutím času a teda kým raz sa reinkarnuje do roku 2000 inokedy v ďalšom živote môže žiť život v roku 30 nášho letopočtu alebo vo svojom čase kde existuje jej hmotné telo môže vysielať do akasickych záznamov svoju éterickú podstatu ktorá prakticky cestuje či už dozadu alebo dopredu. Celé toto vnímanie hmotného nosiča je len definíciou. Definíciou na orientáciu pre minúty, hodiny, dní mesiace roky alebo stáročia. Táto definícia je ale nepresná lebo nielen medzi reinkarnáciami ale aj v snoch a spomienkach môžeme cestovať časom a teda popierať lineárne plynutie času.

Druhý hermeticky axióm: Ako hore tak dole, ako dole tak hore. Vyjadruje pravdu že medzi pravidlami a javmi všetkých foriem entít ale i života celkovo vždy panuje istá zhoda. Pochopenie tohoto zákona umožňuje vyriešiť množstvo nepochopiteľných paradoxov ale i skrytých tajomstiev prírody. Tento zákon funguje na všetkých úrovniach hmotného, duševného i duchovného vesmíru pričom má univerzálnu platnosť.

Pred týždňom...
Bolo krásne slnečné popoludnie druhej polovice prázdnin. Na záhrade pred rodinným domom bolo cítiť vôňu opekačky pričom vôňa sa miešala s detským krikom hier. Na záhrade rovnako sedeli aj dospelí ktorý si taktiež vychutnávali spoločne chvíle v kruhu rodinných príslušníkov. Pri pahrebe na ktoré bola položená mriežka stálo staršie dievča jej blond vlasy si zaviazala do copu aby ich nepopálila na ohni. Vôňa zemiakov položených na mriežke nad pahrebou lákala k okamžitej konzumácii takisto spolu so špekáčikmi či ďalšími dobrotami. Musela odolať nebola totiž sama kto sa tešil na jedlo. Jej o 10 rokov mladší brat by nezniesol aby mal menej ako jeho sestra alebo obaja bratranci plus na návšteve bola aj stará mama a otcova sestra s manželom. Spoza nej zaznel prenikavý krik no Klaudia tušila komu patrí. Jej nezbedný brat si zas začal do svojho o tri roky staršieho bratranca. Keď sa otočila Martin držal Stana za jeho tmavšie blond vlasy a naopak on držal Martinove hnedé vlasy pričom sa obaja ťahali zrejme s cieľom si ich vykmásať. Povzdychla obrátiac oči nahor položila obracačku vedľa pahreby a rozhodným krokom vykročila k bitkárom skôr než zasiahnu rodičia. V takom prípade by bolo po opekačke a tým pádom aj po krásnom dni. Oboch schmatla za uši a oddelila od seba. Dosť, zhukla raz na jedného potom na druhého. Jej brat okamžite poslúchol, vedel totiž že jeho staršia sestra vie byť prísna a rodičia jej plne dôverovali. On začal bránil sa bratranec ktorý oneskorene pustil Stanove vlasy. Možno to začal on možno ty no ja s Vás oboch urobím rezeň ak obaja neprestanete odvetila hlasom ktorý vyžadoval autoritu, veď koniec koncov má dvadsať rokov hoci to nebol pádny argument a ani ho nepoužívala lebo vedela že mnohé jej rovesníčky nemajú bohviekoľko rozumu a po hlavách im behajú len chalani. Ona sa zo svojim rozišla pred asi mesiacom po zistení že ju neustále klamal, vždy si hľadal tisíce výhovoriek na situácie ktoré hovorili jasnou rečou. To že holdoval alkoholu len podporovalo správnosť jej rozhodnutia a bohviečo ešte stváral keď neboli spolu. V poslednom čase ísť s ním po ulici sa rovnalo spoločenskej samovražde nakoľko jeho správanie vôbec nezodpovedalo jeho veku no skôr pubertiakovi ktorým hádžu hormóny niekedy zas pripomínal rozmaznané decko stále nevediace čo znamená pojem zodpovednosť. Chalani sa od seba odtiahli pochopiac Klaudiinu narážku. Tak je to fajn, poznamenala spokojné s úsmevom, ak nechcete spálené jedlo nevystrájajte. Otočila sa pričom uvidela pri ohnisku stať postavu z čistej éterickej formy. Otvorila myseľ aby nadviazala komunikáciu s bytosťou vedela čo asi bude od nej chcieť. Spomenula sa na jeho prvú návštevu pred piatimi rokmi presne v zimnom období. Už predtým mala zvláštne sny, spočiatku im nepripisovala veľkú váhu no keď sa niektoré udalosti zo snov aj skutočne stali začala sa obávať. Samozrejme že nikomu nepovedala o tom čo ak by si ľudia o nej pomysleli že je blázon. Pri tej predstave ju striaslo a hneď pomyslenie na zdôverenie sa rodičom alebo v škole zamietla v myšlienkach tento krok. Nie hovorila si stále v tom čase v duchu není to možné aby som videla to čo sa má stať, možno len mozog spojil videné z predošlých dní a náhodou sa to spojilo do desivo presnej predpovede. No v pätnástich rokoch keď jej malý 5 ročný brat už vedel chodiť aj rozprávať zobrala ho na zamrznuté jazierko. Keď sa naučil veľmi skoro bicyklovať prečo nie aj korčuľovať, rodičia jej verili takže ona nemienila sklamať ich dôveru. Lenže jej brat sa bál ísť v ľadových korčuliach na ľad tak išla prvá aby mu ukázala že je to bezpečné. Ľad je hrubý nezlomí sa len tak ľahko po dňoch keď zima len tak praští boli jej myšlienky. V hrubej fialovej zimnej bunde i nohaviciach sa len tak po ľade korčuľovala v bielych korčuliach zo snahou ukázať Stanovi že je to bezpečné. Koniec koncov na ľade nebola sama. Poď není sa čoho báť ľad je hrubý povedala zo zvýšeným hlasom aby ju brat z kraja zamrznutého rybníka počul. Na utvrdenie svojich slov na ľade jemne poskočila lenže to bol asi zlý nápad. Akonáhle dopadla naspäť začula zlovestne praskanie hrubého ľadu a ďalšej sekunde sa naozaj ľad pod ňou preboril. V jednom okamihu žmurknutia padala do ľadovej vody no v ďalšom sa ocitla niekde kde bolo všade mäkké svetlo zahaľujúce všetko ako hmla pričom v jej tesnej blízkosti plávali priestorom žiarivé bubliny ktoré ako sa zdalo hypnoticky šepkali. Otáčala sa okolo svojej osi lebo priestor bol naozaj nádherný no zrazu uvidela niečo ako ducha možno, možno by sa to dalo popísať ako svetelná entita no od úľaku vykríkla čo nebolo veľmi slušné a nekorešpondovalo zo správnym správaním dievčaťa v jej veku. Prepáčte povedala tichým vyplašeným hláskom uvažujúc že je asi mŕtva. Nezomrela si ozvala sa zrazu bytosť znenazdajky pričom Klaudia znova nadskočila no rukami si zakryla ústa aby potlačila ďalší vydesený výkrik. Všimla si že vždy keď pozrela inde zabudla na prítomnosť bytosti. Môžem sa spýtať kde to som, položila neisto otázku v snahe stále pozerať na entitu. Toto miesto sa volá akasicke záznamy tu je všetko čo sa stalo v každom univerze a aj možné ďalšie smerovanie každej bytosti všade odpovedala éterická bytosť pričom Klaudia darmo hľadala ústa alebo oči. Táto bytosť nemala finálni tvar v podstate sa jej občas sformovali ruky keď chcela niečo naznačiť alebo ukázať ale nevidela jej vôbec tvár. Poď, vyzvala ju bytosť, prejdeme sa viem že máš rada prechádzky. Bytosť nejako vedela zvláštne zapôsobiť a tak Klaudia ako v tranze vykročila spolu z duchom akasickych záznamov ako to nazýval. Neprešli ani pár krokov keď sa okolie zmenilo. Stali na kopci vysoko v horách nebo bolo azuritovo modré do doliny viedla úzka cestička lemovaná malými stromčekmi alebo kosodrevinou. Cestička bola však len pre jedného človeka bez možnosti zaváhania lebo na mnohých miestach hneď za okrajom sa začínala hlboká roklina do ktoré by človek nechcel spadnúť. Napodiv jej vánok ovieval vlasy ktoré trčali z čiapky ktorú mala stále na sebe. Ja tomu nerozumiem, poznamenala pred chvíľou sme boli ani sama neviem kde, pričom rukou opísala oblúk a teraz sme doslova v horách kde je to až fantasticky reálne a krásne. Áno éterická zóna sa prispôsobuje tomu čo prichádzajúci chápe odvetila bytosť znova bez nadobudnutia tváre. Poďme, znova dodala bytosť pričom ladne podišla ďalej no Klaudia si najprv neuvedomila že necíti pôdu pod nohami. Pri následnom uvažovaní že niečo nie je v poriadku sa pozrela nadol a vtedy uvidela že sa vznáša kúsok nad zemou pričom ľadové korčule viseli len pár centimetrov od zeme. Ja sa vznášam, pomyslela si udivene, rovnako ako duch. Bytosť znova prehovorila pôsobiac dojmom že vníma jej myšlienky, si v éterickej rovine kde môžeš existovať len v nehmotnej astrálnej forme svojej existencie. Tu prichádza každý kto či spí alebo sa ocitá na prahu života a smrti, po smrti aj počas následného reinkarnovania. Tu, zdôraznila bytosť zhmotniac si ruku pre poukázanie priestoru pričom ukázala za Klaudiu, sa hľadajú informácie v akasickych záznamoch, počas meditácii alebo snahy o osvietenie alebo povznesenie. Klaudia počúvala pozorne každú vetu lenže zaujal ju smer ktorým ukazovala bytosť zo svetla. Za nimi tam kde mal byť priestor kolektívneho vedomia všetkého stála mohutná stavba neuveriteľne pripomínajúc knižnicu spojenú s múzeom. Stavba vyzerala ako vytrhnutá z času a presunutá z obdobia starovekého grécka pričom dórsky štýl stavby veľmi pripomínal Partenón ktorý bol zasvätený bohyni Aténe. V duchu sa pousmiala nad naozaj zaujímavou voľbou prispôsobenia sa éterickej roviny. Takže ak sa môžem spýtať prečo som tu, položila otázku bytosti pozerajúc na ňu v snahe stále mať na zreteli prítomnosť tejto éterickej formy života. Začala si sa prebúdzať presnejšie začala sa prebúdzať tvoja éterická podstata ktorá ťa aj teraz chráni v istom zmysle pred šokom, odpovedala bytosť snažiac sa voliť správne slová pre vysvetlenie situácie. Prebúdzať, zopakovala zamyslene Klaudia no podvedome mala pocit že vie čo to znamená. Odpoveď vedela hoci predtým sa obávala sa s tým niekomu zveriť teraz začalo pomaly všetko do seba zapadať. Tie sny ktoré nie raz ukazovali budúcnosť no mnohokrát videla situácie celé útržky spomienok ktoré si nepamätala ako keby to bol život niekoho iného v inom čase. Sny, spomenula si na jeden z tých snov ktorý ale nezapadal do celej tejto situácie do všetkého čo zatiaľ rozprávala éterická forma života. V sne videla planétu na ktorej bolo pre život ľudí jedine obrovské super mesto ktoré ale bolo rozdelené na viac území. Každé územie patrilo skupine ktorá mala v prirodzenosti istú dovednost nedalo sa to nazvať schopnosť lebo pre nich v ich vnímaní to bolo bežné skôr za mimoriadne pokladali časť jedincov ktorý sa narodili bez dovednosti bez jedinečnosti alebo v inom slove nadania proste boli pre túto spoločnosť iný. Prvá územie mesta patrilo veterným druhá zas zemným tretia vodným štvrtá ohnivým piata ohňovzdorným šiesta zmyslovým siedma silovým ôsma mentálnym a deviata bez schopnosti. Pričom táto spoločnosť dbala aj na určité zvyky kde neboli nezvyčajné ani dohodnuté zväzky mladých no bolo to nutné kvôli zákonom ktoré zakazovali miešanie dovednosti, pri ich porušení stíhal obyvateľov krutý verdikt poroty ktorá riadila celé toto super mesto. Nikto už po verdikte poroty nevidel nikdy odsúdené dvojice takže strach spôsobil šírenie zvesti ktoré napomáhali k dodržiavaniu zákonov. Klaudia sa ocitla v koži dievčaťa ktoré sa aj napriek zákazu stretávalo s obyvateľom štvrtej zóny kým ona pochádzala z prvého územia mega mesta. Nemali sa nikdy stretnúť no stretli sa náhodou keď malí zlodejicek sa vkradol na územie ich častí mesta a nepozorovane bral. Priťahoval ju už pri prvom stretnutí svojou charizmou no nevedela prestať pozerať na jeho ohnivé zreničky do varu ju dostával i svojou stavbou tela aj už spomenutou charizmou. Zaujímavý bol aj spôsob videnia seba samej vnímala svoje gaštanovo hnedé vlasy aj ladnú postavu taktiež ako aj pocity ktoré ju neustále zaplavovali a to isté vnímala pri ohnivákovi. Jeho tmavé vlasy ktoré si splietal do dredov takisto kapucňu ktorou maskoval svoju tvár proste vnímala všetko navôkol, vedela dôkladne popísať každý jeden detail hoci netušila ako je to možné. Počas obdobia keď ho získala, keď získala nielen jeho dôveru ale i srdce sa zmenil. Ohnivák prestal kradnúť prestal vyhľadávať vo svojej zóne konflikty veď kvôli láske sa aj žula môže zmeniť na krásny diamant. No bohužiaľ spoločnosť i ich rodina mala iné plány ktoré ju ťažili na srdci ako neuveriteľne ťažké závažie. Pre lásku sa zomiera pre lásku sa obetuje všetko lenže v tejto spoločnosti nebolo miesto pre snílkov nebolo miesto pre skutočné city ktoré sú mocnejšie ako všetci obyvatelia siedmej zóny dohromady. Napokon keď sa po čase blížil termín ktorý určila rodina pre spojenie sa s partnerom ktorého jej vybrali rozhodli sa obaja milenci utiecť. Utiecť od rodiny, od pevných pravidiel a predsudkov voči spojeniam rozdielnych svetov. Síce v tomto prípade rozdielnych dovednosti no prečo nepočúvať silu svojho srdca ono najlepšie vie čo potrebuje. Lenže stalo sa nečakane, mladí pozabudli pri svojom plánovaní na existenciu tamojšej zložky ktorá sa starala o dodržiavanie poriadku bola to teda istá obdoba polície. Pri ich úteku ich sledovali so snahou rozdeliť ich zdalo sa im no ich príkaz znel eliminovať narušiteľov zákonov. Chalan proti jednotke zloženej zo silistov aj ohnivákov takisto i telepatov z ôsmej zóny proste tých ktorý boli zložení z najlepší z najlepších zo svojej zóny hádzal ohnivé gule spolu s dievčaťom posielali na členov tejto takzvanej polície mini ohnivé tornáda ktoré im získali na chvíľu čas no na druhej strane vyčerpávali energiu vychádzajúcu z ich vnútra. Neustály beh a snaha o prežitie útokov od jednotiek zákon ochrancov ich vyčerpávali preto počas stmievania ktoré nastavalo hľadali úkryt kde ich nenájdu lenže problém bol utiecť telepatom ktorý ich dokázali lokalizovať a byť im na stope bez zaváhania či bez odpočinku vo dne v noci v akomkoľvek teréne za akéhokoľvek počasia. Nádejou ostávali železné hory ktoré ako tak tlmili dosah ich schopností no dostať sa k nim by trvalo pri priemernom behu a uhýbaniu alebo skrývaní viac ako dva dni v absolútnej divočine. Dievča z Klaudiinho sna ale nemala potrebnú kondičku no nevzdávala sa poháňala ju sila lásky takisto ako jej priateľa ktorý mal rovnakú motiváciu. Každá situácia raz prejde hovorí sa lenže niektoré situácie je náročné zvládnuť nieto ešte premýšľať a veriť že nečinnosťou sa všetko vyrieši. Bohužiaľ sen nebol rozprávka kde všetko dobre dopadne. Tragédia ktorá bola nevyhnutná dopadla na dve zaľúbené životy ako ťažké kladivo na kovadlinu osud ich cesty síce spojil no za krátku chvíľu aj rozdelil a poslal do éterických miest s ďalšou zastávkou nového prevtelenia. Klaudia chvíľu ešte kráčala dolu z kopca v spoločnosti éterickej bytosti. Áno sny odpovedala éterická forma života znova reagujúc na nevyslovene myšlienky. Sny ti ukazovali minulé životy lebo sny prekračujú hranicu medzi tvojim vedomím a podvedomím ktorým je tvoje vnútorné vyššie ja. Aby som ale odpovedal na tvoje ďalšie myšlienky v éterickej forme sa môžeš presúvať do hmotného nosiča nielen v tomto vesmíre ale i rôznych paralelách. Vtedy Klaudia za malú chvíľu spoznala všetko pochopila mnohé takisto ako to bola záťaž na jej vedomie. Nakoniec keď súhlasila s ich ideou pričom bola si vedomá že ju čaká ešte dlhá cesta učenia poslala jej vedomie bytosť naprieč časom i priestorom negujúc zlomenie ľadu i tých pár chvíľ na ľade. Sedela na lavičke vedľa brata ktorý tvrdohlavo odmietal ísť na ľadovú plochu. Nikto netušil čo práve zažila, čo sa vlastne stalo aké bolo prekvapenie malého Stana sediaceho v modrej šuštiakovej súprave na lavičke keď jeho veľká sestra zmenila názor z jednej chvíle na druhú. Keď už boli doma aj s bratom obávala sa že v očiach rodičov klesne jej cit pre zodpovednosť no napodiv sa vôbec nehnevali, nikdy síce nekričali na ňu no niekedy keď vyvinula málo snahy videla v ich očiach smútok, to ju mnohokrát motivovalo. Konečne pretrhla prúd spomienok aby znova stála vo svojej prítomnosti. Tam potrebuje teraz byť lebo naspomínala sa už dosť od doby prvého sťahovania ,ktoré prišlo na podnet bytosti ktoré vedeli manipulovať s realitou. Od prvého stretnutia jej trvalo rok spomenúť si na minule životy aj naučiť sa mnohé potrebné no potom vždy keď éterické formy života prebudili niekoho ďalšieho bola ona ich prvou voľbou. Preto sa aj každý rok sťahovali hoci jej rodina si veľa s toho nepamätala len útržky. Stále opakovali to isté pričom to vyzeralo ako hrátky s vedomím dalo by sa to nazvať aj vnútenou myšlienkou. Lenže tento rok bol najhorší, tu našla svojho bývalého ktorý jej chvíľkovo učaroval no potom prišlo vyjasnenie pohľadu prvé problémy i sľuby o zmene keďže ani to nedokázal dodržať pritom stále robil tie isté veci dokonca horšie rozišla sa s ním. Bola aj rada že to takto skončilo no stále ho stretávala a to bol pre ňu problém. No zrejmá prítomnosť vyššej entity naznačuje možnosť konečného vypadnutia od spolu existencie v jednom meste s ex zároveň ďalšie mesto i prípad pri ktorom snáď zabudne alebo ak nie zabudne ale jej myšlienky aspoň nebudú sa stále vracať k tomu istému. Kým kráčala k ohnisku vymenila si s bytosťou pár zdvorilostných fráz. Máš prípad poznamenala bytosť keď Klaudia stála pri opekanom jedle ktoré sa krásne voňalo až priam lákalo k zjedeniu. Obrátila obracačkou kuracie prsia a zároveň dala na tanier už ugrilovane zemiaky, kedy začínam spýtala sa v myšlienkach. Hneď, bola strohá odpoveď bytosti čo väčšinou znamenalo že má čas ešte minimálne jeden deň čo stačilo na získanie informácií z akasickych záznamov. Za ten čas čo im pomáhala sa naučila že od vyšších nedostane viac informácií, vždy išlo len o oznámenie. Všetko o jej ďalšom zverencovi si musela zistiť v éterickej rovine existencie síce s malou pomocou ale tak či tak sa stále jednalo o zisťovanie v hesle pomôž si ako môžeš. Niekedy sa cítila ako detektív našťastie knihovník ako ho nazývala mal vždy informácie aspoň o základných údajoch zverenca. Z myšlienok ju znova vytrhol jemný záblesk čo znamenalo že éterická forma života ktorá jej podala nové rozkazy zmizla. Tak fajn zvolala nahlas aby ju obaja bratranci aj jej brat počul, kto si dá pečené zemiaky špekáčiky a syr. Samozrejme ako mohla čakať jej bratranci aj brat sa šli doslova potrhať za zemiakmi z pahreby aj špekáčikmi no syra sa ani nedotkli no to jej vyhovovalo syr totiž ona zbožňovala. Jej rodičia a rodina si tiež nabrali a takto pomaly prešlo krásne popoludnie keď sa pri grilovaní vystriedali viacerí. Každú chvíľu síce čakala zvonenie pevnej linky z chodby no éterické bytosti zrejme rešpektovali tú vzácnu chvíľu s rodinou za čo im bola vďačná. Avšak na konci dňa predsa len prišiel telefonát na ktorý čakala. Vedela že nejakým spôsobom bytosti dokážu prostredníctvom ďalších ľudí ovplyvniť celé dianie navôkol , takto zistila že sa sťahujú do Tatier. Hory mala rada takže ju to zaručene povzbudilo zvládnuť najbližšie dni i celé sťahovanie. Všetko zlé v tomto prípade sťahovanie ktoré neznášala no už sa naučila povzniesť sa nad svoje potreby i pocity je na druhej strane dobré veď koniec koncov zbožňuje turistiku prírodu a tak bývať v Tatrách nuž to je splnený sen. Vždy večer si našla nejaký čas na meditáciu na zhodnotenie dňa alebo na návštevu astrálnej sféry kolektívneho vedomia. Dnešok nebola výnimka navyše mala prácu ktorá nepočká no aj tak nemala v povahe ignoráciu svojich povinností pre lenivosť a zajtra, zajtra to bude frmol. Zakrátko už cestovala svojou mysľou do éterickej sféry. Nechala svoje hmotné telo ležať na posteli a cestovala do astrálnej sféry kolektívneho vedomia. Objavila sa na pláži kde už klasicky fúkal vetrík s vôňou mora ktorý jej prefukoval rozpustené blond vlasy, od prvej návštevy si časť éterickej sféry prispôsobila tomu čo má rada taktiež si tu prispôsobila jemne svoj vzhľad. Predsa len objaviť sa v pyžame na mieste kde je všetko išlo proti vážnosti ktorú toto miesto istým spôsobom vyžaduje preto zvolila krémovo biele trojštvrťové hladké nohavice, biele tričko s dlhými rukávmi na ktorom mala ružovú dámsku vestičku z ovčej vlny. Len akasicke záznamy sa nikdy nemenili no vedela že tu časť nehmotného sveta nezmení. Prešla po pláži pár metrov teda ak sa dá vznášanie pokladať za chôdzu hoci v prípade kolektívneho vedomia je to normálne. Kúsok za plážou začínala úzka strmá cestička smerujúca k obrovskej stavbe na vrchole kopca. Chvíľu si užívala prechádzku ako aj prostredie a hoci vedela že ju čaká práca snažila sa vstrebať pozitívnu energiu tohoto miesta. Po chvíľke dorazila k stavbe ktorá dominovala na vrchu hory a okamžite vošla dovnútra ocitnúc sa hneď v miestnosti prežiarenej svetlou hmlou v ktorej plávalo množstvo gúľ zobrazujúcich nekonečno živých tvorov na každom univerze a paralele. Chvíľu mlčky prechádzala okolo šepkajúcich bublín snažiac sa nepozerať do žiadnej z nich priamo alebo sa vyhnúť priamemu kontaktu s bublinou. Dotyk väčšinou premiestnil vedomie do zobrazenia celého radu životov jednej duše a takéto neopatrne činy prinášali stratu vzácneho času skúmania podstatného problému jednotlivca. Konečne po chvíli našla knihovníka ktorý jej mal ukázať jej najnovšieho zverenca. Podišla k nemu pričom si na úrovni mentálnych energií vymenili zdvorilostné frázy v jazyku týchto bytostí ktorý sa naučila aj ona počas svojho tréningu v prvom roku. Bytosti síce ovládali aj reč mnohých rás či entít pochádzajúcich z rôznych kútov vesmíru ale aj dimenzii no pri formách pozdravu vždy mali potrebu uprednostniť ich zvyky bolo to istým spôsobom akési zachovanie identity k príslušnosti ktorá dávno zanikla ale v ich myšlienkach či v spomienkach existovala stále hoci to bolo len ich prianie ale nádhernú myšlienku neexistujúcej agresie, povznesenia i prosperity všetkého živého ktorú nosili vo svojom vedomí ale aj éterickej podstate, snažili sa šíriť pre dobro každého univerza či paralely. Vyššia bytosť ju priviedla k svetelnej bubline ktorá ako sa zdalo bola troška odlišnejšia od mnohých ďalších, lenže nie vzhľadom na obrazy ktoré boli v každom akasickom zázname zobrazujúce životy aj reinkarnácie hoci v tomto zázname životov ich bolo neuveriteľné množstvo ale aj záznam bol iný dynamickejší šeptal viac hypnoticky ale znelo tam toho mnoho a to ani Klaudia ešte nepreniesla svoje vedomie do záznamu neprežila ešte z neho ani stotinu no aj v tej letmej chvíli vnímala odlišnosť tejto duše. Knihovník vnímajúc jej uvažovanie prehovoril čo najjemnejšie, je jedinečný má za sebou mnoho životov niektoré prežil ďaleko od tejto dimenzie v miestach kde sme boli úspešnejší pomáhal nám mnohokrát mal naozaj veľa možností sa už viac neprevteliť do ďalších životov ale vždy odmietol pričom súhlasil že bude aj naďalej za prechádzania životom a životnými lekciami spolupracovať s nami. Klaudia fascinovane pozerala na záznam ktorý bol naozaj výnimočný no prinútila sa zdvihnúť zrak od neho, ako sa volá v tomto živote a aký ma vek, to boli základné informácie ktoré potrebovala ako prvé preto sa túto otázku pýtala vždy ako prvú. Bežné vyšší prebudili vyššiu jemnohmotnú formu bytia vo veku kde to aj hmotné telo ľahšie znieslo čo bol vek okolo štrnástich rokov čo neplatilo pre duše ktoré boli vedomé aj po reinkarnácii a prebudenie teda nebolo potrebné lebo už vedeli všetko čo mali vedieť. Jeho aktuálne meno v tomto živote je Tomáš Tkáš, tu sa bytosť odmlčala akoby zabudla na vek hoci zábudlivosť nepatrila medzi ich stránky. Vek, spýtala sa Klaudia uvažujúc čo je dôvodom tejto nezvyčajnej odmlky éterickej formy života. Má jedenásť, znela krátka odpoveď vyššieho ktorá Klaudii poskytla dôvod na zamyslenie. On je prebudený už, spýtala sa lebo nízky vek prebudenia nie je bežný. Nie úplne od narodenia vníma viac ako ostatný no jeho éterické telo ho stále chráni a udržuje v nevedomosti hoci tieto dva aspekty sú v ňom tesne prepojené a spolupracujú na istej úrovni. Už od narodenia nás vníma takisto ako aj jeho napojenie na kolektívne vedomie. Dokončila bytosť pričom na Klaudiinej tvári sa čoraz viac odrážalo isté neporozumenie pre nevšednosť situácie. Nebolo by lepšie v tomto prípade počkať kým prebudenie nastane prirodzene spýtala sa v myšlienkach hoci vedela že ju bytosť vníma no bola zmätená mala sama otázky ale verila v správny úsudok bytostí zo svetla. Prirodzené prebudenie by nenastalo nie v tomto živote ktorý keď by sme už niekoľko krát nezasiahli by skončil skôr ako by nastalo, odvetila bytosť vnímajúc jej obavy a myšlienky. No fajn, poznamenala. Môžem vidieť jeho súčasný život? Bytosť prikývla a Klaudia sa hneď ocitla v zázname ktorý požadovala. Chalan si vybral ťažký život mal hodnú dávku guráže to sa muselo uznať. Trpieť vedome večne výčiny jeho rodičov aj so situáciami na ktoré sa z hľadiska opileckej brutálnosti jeho otca nedalo pozerať to proste mohla zvládnuť jedine silná duša no chalan si vybudoval istú dávku sarkazmu s ktorým zvládal všetko ľahšie. Naozaj vnímal od útleho veku prítomnosť vyšších pri niektorých situáciách ale čo najviac prekvapilo Klaudiu bolo že sny ktoré mal a pri ktorých sa ona obávala o svoje zdravie ale zároveň sa obávala o nich komukoľvek povedať on zvládal absolútne bravúrne. Jeho jedinou reakciou na všetko , vlastne aj chybou bol štipľavý sarkazmus a irónia ktoré boli jeho štítom voči mnohým situáciám. Takisto videla to čo spomínala éterická bytosť vďaka všetkým týmto faktorom bol na naozaj tenkej hrane života a smrti mnohokrát za svoj súčasný život. Vo väčšine prípadov zasiahli bytosti naozaj v poslednej chvíli a zdalo sa že Tomáš si uvedomoval že niekto alebo niečo mu zachránilo život len o milimetre alebo nanosekundy. Vízia pokračovala ďalej no Klaudii neušiel zvláštny štýl oblečenia ktorý mladík preferoval teda štýl ako taký bol taký všeobecný lenže nemal nič farebné všetko v jeho šatníku bolo čiernej farby človek by si síce vedel predstaviť pár kúskov ktoré rád nosí ale v tomto prípade nebola jediná výnimka teda nič inej farby. To že vedel veci v domácnosti o ktorých jeho rovesníci nemali ani tušenia len podčiarkovalo jeho samostatnosť a výnimočnosť. Po chvíli prešla jeho krátkym životom ktorý žil ani sa nenazdala znova bola v prítomnosti éterickej bytosti spravujúcej kolektívne vedomie. Noo fajn mala som aj horšie prípady poznamenala mieriac na zverenca ktorý odmietal zo strachu mnohé zmeny celé učenie a ľutoval svoj súhlas s pomocou vyšším. Samozrejme nevzdala to s ním čo sa jej nakoniec odmenilo pocitom spokojnosti. Mám istú predstavu poznamenala k vyššiemu mieriac na podmienky k výcviku pre mladého tento krok bol dôležitý hoci sa nezdal. Fakt presunu teda presťahovania je jedna vec ale konkretizovať detaily kde to bolo na nej. Ovplyvniť vedomie a myseľ ľudí ako aj samotnú realitu išlo vyšším takže jej rodina vnímala všetky fakty okolo záhadného telefonátu kvôli práci až po samotnú zmenu bydliska ako v hmle s myšlienkami ktoré im boli podsunuté málokto zaregistroval zmenu reality len prirodzene prebúdzajúci sa jedinci mali isté tušenia, náznaky ktoré nemohli nijak dokázať iba ak chýbajúcim časovým úsekom ktorý sa väčšinou nepohyboval vo väčšom rozsahu ako pár minút. Najväčšie udalosti ktoré boli prepísané boli výnimkou tie občas presiahli niekoľko hodín no zas okrem týchto jedincov ktorý boli na ceste k osvieteniu to nikto nevnímal a ti ktorý boli blízko osvietenia boli bez dôkazov ako aj vnímania okolia ktorých myslenie bolo pozmeňovane na jemných úrovniach hmotnej energie ich mysle. Spoločnosť tomu dala väčšinou názov chyba matrixu hoci o chybu sa nejednalo. Samostatnou kategóriou boli reštarty situácii ktoré sa pohybovali v rámci sekúnd možno nanajvýš dvoch minút vtedy bolo bežné zaregistrovať isté opakovanie momentu ktoré zas mnohý označili pojmom v ich rámci chápania ako Déja vu. No dobre ukážte mi ešte zatiaľ jeho minule životy poprosím poznamenala k vyššej bytosti pričom uvažovala nad najlepším spôsobom. V štvorposchodovej bytovke kde býval bolo len pár rodín ostatné byty boli na predaj spolu s priestorom na prízemí ktorý sa istý čas využíval ako posilňovňa to by mohol byť fajn základ na tréning no zatiaľ si tieto informácie nechávala pre seba bolo treba stále zvážiť všetky možnosti. Od akého smerovania, prerušila jej myšlienky éterická forma života. Od začiatku, takto lepšie porozumie vnímaniu jeho vyššieho ega. Znova sa ocitla vo víre jeho spomienok no tentoraz na minulé životy na každú jednu reinkarnáciu. Od zrodu duše neprebehla ani krátka chvíľa a hneď putovala do hmotného nosiča. Prvý zrod niesol so sebou prvé váhavé kroky novej éterickej entity pripomínajúce prvé roky batoľaťa. Učil sa, zisťoval zbieral svoje prvé skúsenosti aby na konci medzi prevteleniami zhodnotil svoju doterajšiu existenciu. V takomto duchu sa jeho život éterickej formy prenášanej z jedného hmotného nosiča do ďalšieho niesol niekoľko chvíľ. Videl existenciu a zánik prvej veľkej rasy na tejto planéte v priebehu niekoľkých životov, videl rozmach druhej civilizácie no jeho život sa skončil v tomto období predčasne. Znova zhodnocoval no neúnavne akoby ho bavilo prežívať každý jeden život čo najintenzívnejšie ako dychtivý žiak žiadajúci neustále skúšky a nové výzvy sa vrhal do mnohých temných období. No už počas piateho prevtelenia si všimla že sa začína prirodzene prebúdzať, to sa jej aj potvrdilo ale ani po osvietení nechcel prestať postupovať skúšky. Každá jedna skúška ho motivovala poháňala učila a on to prijímal pričom sľúbil pomoc vyšším. Vždy po opustení hmotného tela odmietol zastavenie procesu reinkarnácie a tak prežíval množstvo životov. V istom čase dostal ale dar v podobe existencie mimo tento vesmír mimo univerzum vo vesmíre kde práca vyšších napredovala tam kde násilie a agresia prakticky neexistovali. Skoro dokonalý svet zdalo by sa no tam nedokázal prejsť k prirodzenému osvieteniu. V tomto univerze ale uviazol na mnoho životov hoci sa mu v ďalších prevteleniach podarilo povzniesť sa dosiahnuť stav osvietenia, vedomia ale za cenu úsilia ktoré ho stálo mnoho zlého. Trauma z minulých životov sa na ňom podpísala značne no od vyšších dostal znova ponuku neprevteľovať sa ktorú zas odmietol chcel pomáhať nie spoza opony ako vyšší ale priamo. Tak mu na naliehanie vyššie bytosti počas jeho stavu existencie medzi životmi navrhli cestovanie medzi svetmi dimenziami ale i paralelami s cieľom pomáhať tak ako si prial. S úskaliami životov s námahou občas biedou často s utrpením či bolesťou veľa krát s bolestivým osvietením ale nikdy neľutoval, nikdy nezmenil názor ani neprosil o zmenu. Prijal všetko hoci mnohokrát sa zdalo utrpenie neznesiteľne. Naozaj mal ako éterická existencia za sebou mnoho životov a mohol priniesť zmenu mal na to odvahu mal na to všetko čo potreboval. Znova sa ocitla v astrálnej sfére kolektívneho vedomia s prítomnosťou vyššej formy života, jej ostával vidieť posledný aspekt existencie tejto duše. Prikývla k vyššiemu na znak premiestnenia jej vedomia do tejto poslednej časti ktorá ukazovala všetky možné smery a alternatívy možného ďalšieho života. V tomto prípade ale mladík veľmi nevyhral nakoľko v každej možnosti by bez zásahu vyšších opustil hmotné telo a zas reinkarnoval. V podstate nebolo veľmi čo sledovať z dôvodu stále rovnakého skorého konca. Posledná časť trvala naozaj krátko a keďže nebolo čo ďalej pozerať znova stála vedľa vyššej bytosti. Dobre, začala Klaudia spájať plán k základným zmenám potrebným k výcviku, je tam pár veci na zmenu no nebude to nijak veľké. Mladík bude potrebovať niekde nielen počas prázdnin ale aj počas školského roka zmiznúť z dosahu svojich rodičov a mať kľud počas spomínania na predošlé životy ale i nadobúdania znalostí. Na to tam boli vhodné podmienky ktoré predostrela vyššiemu. Vedela že už predtým vnímal jej úvahu no zo zdvorilosti možno no skôr cítil a akceptoval jej potrebu dotiahnuť všetko do dokonalosti. Z každého aspektu podchytila ten správny smer aby vyvodila správny krok ktorý bude najideálnejší. So spokojnosťou potom vedela že je všetko v poriadku a ju nečakajú žiadne prekvapenia. S tým sa rozlúčila pre dnešok s éterickými knihovníkom no neputovala naspäť do svojho tela. Potrebovala chvíľku pre energetickú očistu v podobe prechádzky po pláži, predsa len vnímať príjemný vietor s vôňou mora spolu so slnkom dodávali energiu. Hoci to bolo prispôsobenie éterickej zóny ale podstatná bola prítomnosť pozitívnych energií ktoré uzdravovali každý jeden aspekt éterickej jemnohmotnej formy jej vyššieho ja. Bol to istým spôsobom rituál ktorý jej navracal energiu po nahliadaní do kolektívneho vedomia. Tento zvyk praktizovala zakaždým no nešlo len o relax išlo hlavne o zachovanie si správnej vibrácie, vnímania ale i duševnej identity. Po chvíli prechádzania sa po pláži sa rozhodla vrátiť do svojho tela predsa len ju čakajú náročné dni. Ďalšie dni prebehli dosť rýchlo, všetko čo sa dialo bola manipulácia s realitou alebo zásah vyšších bytosti všetko v rámci dosiahnutia potrebného. Jej rodina už tradične bola ovplyvnená na podvedomej úrovni mentálnych energií a tak zvyčajne cestu ani nevnímala ale za Pribylinou keď sa zanedlho začali ukazovať štíty najmenších veľhôr sveta bola očarená krásnou prírodou Tatranského národného parku. Na Štrbskom plese kde sa zastavili na chvíľu bolo aj o neskorej nočnej hodine mnoho ľudí ktorý si prišli vychutnať letnú turistiku do tohoto krásneho prostredia Vysokých Tatier. Konečne neskoro večer dorazili do cieľa svojej cesty no pre únavu všetkých členov rodiny sa nikto nezaoberal vybaľovaním alebo obdivovaním bytu ktorý mal rozlohu dvoch poschodí pričom veľkú časť spodného poschodia tvorila moderne vybavená posilňovňa. Nikto neriešil výhľad ani nádheru ktorá sa aj tak v tme absolútne tmavej noci nedala obdivovať. Dobré bolo že sťahovací dorazili skôr ako oni a stihli mnohé veci povykladať no Klaudia vedela že s týmto faktom mal čo do činenia vplyv vyšších. Zaspala skôr než by si mohla uvedomiť ďalšie možné zásahy éterických bytostí a že ich bolo dosť netreba vôbec pripomínať vzhľadom na predošlý stav priestorov. No ocitla sa znova v éterickej zóne ale tento raz nemierila do kolektívneho vedomia skôr sa snažila načerpať energiu na ďalší deň ktorý ju čakal spolu s jej novým zverencom. Prechádzala sa po krásnej pláži keď sa pri nej objavil jeden z vyšších. Po formalitách pozdravov pokračoval chvíľu mlčky vedľa nej. V tejto chvíli neboli potrebné žiadne slová či vysvetľovanie nasledujúcich udalostí zajtrajška. Klaudia vedela presne kedy má splniť svoju časť v ktorej odhalí svoju prítomnosť. Ráno prešlo pomerne rýchlo popri vybaľovaní posledných drobností neskôr zašla do posilňovne ktorá bola naozaj moderné vybavená tam si sadla na modrú podložku určenú pre jogu a ponorila sa do meditácie kde opustila svoje hmotné telo sledujúc Tomáša, podľa toho čo videla v akasickych záznamoch sa vyberie liezť na vysoký strom až do koruny. Bolo to jeho obľúbené hoci nebezpečné miesto no po dnešku sa pár vecí bude musieť zmeniť. Stála v lese neďaleko od mladíka s čiernymi hustými vlasmi siahajúcimi skoro po plecia pričom keď začal liezť na strom musela uznať že mu to ide naozaj obratne, doslova niekedy šplhal do koruny šikovnejšie než veverička. Vedľa nej sa zhmotnil jeden z vyšších čo znamenalo začiatok ktorý očakávala ktorý zároveň znamenal zmenu v Tomášovom živote. Naozaj za pár sekúnd sa ozvalo zlomenie prvej opory na to hneď na zem padala kôra stromu jak aj prvá zlomená časť stromu tak i ďalšia vetva ktorá nebola dostatočne pevná na udržanie celej váhy mladíkovho tela. Po krátkom okamihu povolili posledné opory na ktoré chlapec spoliehal hoci snažil sa udržať s vypätím všetkých síl. Klaudia videla jeho pád no hoci bola roky v prítomnosti vyšších teda vnímala ich vedela o ich existencií stále nedokázala zachytiť fenomén zastavenia času v rozsahu ako to dokázali éterické formy života. V zlomku sekundy sa vedľa Tomáša mihla vyššia bytosť ktorá viditeľne hoci ťažko postrehnuteľne si požičala jeho vedomie no v zlomku sekundy nastala zmena pri ktorej telo ktoré predtým padalo teraz stálo pri strome aj keď stále bolo jeho vedomie mimo vedela že rozhodnutie už padlo technicky vyšší ani inú odpoveď neakceptovali hoci zdalo sa že dávajú na výber no opak bol pravdou. Išlo totiž o zdanie slobodného vedomia pri ktorom boli pozmeňovane myšlienky buď na jemnohmotnej úrovni prostredníctvom nápadov myšlienok alebo podsunutí istých podvedomých sugescii alebo priamo síce tiež ťažko postrehnuteľne ale v tomto išlo o malé zmeny na úrovni sekúnd ako zmeškanie nejakej udalosti či už cestovného spoja alebo naopak stihnutie pričom mnohý to označovali za šťastie, náhodne stretnutia zdanlivo bezvýznamné rozhovory ale aj napríklad chybu zariadenia teda akejkoľvek elektroniky. Proste ak vyšší chceli postrčiť dianie správnym smerom mali na to množstvo spôsobov ktoré aj využívali tak potom celé masy ľudí boli ako pešiakmi na obrovskej šachovnici z nekonečnom možných ťahov s tým že každý jeden ťah mal svoj špecifický význam ktorý chápali iba éterické formy života alebo tí ktorý im pomáhali v hmotnom svete byť ich predĺženou rukou vo chvíľach keď na jedincovi minuli všetky svoje triky ale ani jeden nezabral požadovaným spôsobom. Z myšlienok ju vytrhol slabí záblesk ktorý značil návrat éterickej podstaty späť do tela lenže namiesto pozvoľného klesania duša doslova vtrhla do tela prinajmenšom nadzvukovou rýchlosťou čo aj spôsobilo malú pár sekundovú stratu rovnováhy hmotného tela. Vkĺzla do jemno hmotnejšej vrstvy ktorá sa prelínala nielen éterickejšou vrstvou ale aj energetickou, v tejto vrstve sa dalo vnímať zároveň plynutie a prúdenie energií, energetických tokov ktorá bola domovom rôznych druhov bytostí z inej formy či vibrácie ktoré občas pri dobrých podmienkach dokázali vkĺznuť do hrubo hmotného sveta. Tomáš pri precitnutí najprv smutne skontroloval možnosť opätovného lezenia na strom no evidentne podľa pohľadu nahor aj podľa zamračeného výrazu zo smútkom v očiach nebol spokojný to bolo jasné. Kopol do jedného zo zlomeného konára a hneď sa otočil pre cestu späť. Zvláštne bolo Klaudiine zdanie o jeho vnímavosti. Vždy akonáhle ho minula sa otočil presne v jej smere, na druhej strane bolo badať na každom jeho pohybe že sa necítil vo svojej koži čo mohol byť následok bleskového hodenia éterickej podstaty do hmotného tela. Využila chvíľu keď bol na pár sekúnd zahĺbený do myšlienok a poslala mu jemné telepatické vnuknutie. Spí zašeptala tak potichu blízko neho ako sa dalo. Mozog poslúchol prakticky hneď ale telu to vždy pár sekúnd trvalo kým ochablo nanešťastie spadlo by do dosť nevyhovujúcej pozície tak trošička ten pád usmernila jeho jemnohmotna podstata bez zaregistrovania zmeny pokračovala ďalej. Po pár metroch pohodiac ramenami sa otočil Klaudia sa stále snažila pre istotu držať mimo jeho zorné pole. Tomáša pohľad na jeho spiace telo ktoré sa na prvý pohľad zdalo mŕtve šokoval zo zdesením ktoré bolo pochopiteľne zmenil farbu svojej podstaty z mliečnobielej na slabo oranžovú čo znamenalo snahu jeho éterickej podstaty zbavenia sa strachu. No do, začal zdesene lenže Klaudia ho nenechala dopovedať vetu v ktorej znela jasná nadávka už len z kontextu. Tak pŕŕ kamarát pri mne nadávať nebudeš, skočila mu do reči s okamžitým zhmotnením sa tesne vedľa neho. Tomáš v prvotnom prekvapení na pár krát pohyboval ústami ako ryba na suchu no o ďalší moment si ju zvedavo prezeral. Cítila sa zvláštne keď hľadel na ňu akoby mal röntgenové oči vidiac každú jej spomienku i akékoľvek tajomstvá. Po pár sekundách sa načiahol pritom slabo strčil do jej éterickej formy možno v snahe zistiť s čím má dočinenia potom si stisol ruku stále v snahe odlíšiť ale aj rozoznať rozdiel. Znova sa išiel načiahnuť no to Klaudia už nevydržala, dlho budeš obdivovať. Na túto otázku hneď stiahol ruku, no pardon dneska som už mal návštevu tvojho kolegu a vyzeral dosť vytočene ešte som si užil aj centrifúgu, odpovedal sarkasticky. Éterickou sférou sa ozýval pár sekúnd úprimný smiech dievčaťa ktoré pochopilo dôvod doslovného odpálenia vedomia mladého chalana späť do jeho tela. Teda to si im dal zabrať, neprestávala sa rehotať Klaudia ktorú po dlhom čase niekto takto rozosmial na účet vyšších v tej chvíli jej bolo jedno či pozerajú alebo nie. Smiešne, sucho skonštatoval Tomáš sledujúc s pozdvihnutým obočím Klaudiinu reakciu. Prepáč musela som sa smiať, začala hovoriť Klaudia no stále ňou lomcoval smiech ktorý sa snažila potlačiť, vedela som o tvojom sarkazme ale nenapadlo by ma ako veľmi dokážeš vytočiť éterické formy života napriek ich neustálemu ovládaniu svojich emócií. Ty snáď nie si jeden alebo jedna z nich keď si tu, spýtal sa Tomáš pričom rukou opísal poloblúk naznačujúc okolitý les ktorý ale čiastočne prekrývala éterická sféra. Kdeže ja som není jedna z nich no poďme sa troška prejsť neboj telu sa nič nestane prešiel si osvietením to znamená že zver ti dá pokoj odvetila s úsmevom naznačiac prechádzku. Popravde mám dve otázky na teba začal mladík s tmavými očami. Po jedno si živá, znela otázka po ktorej sa éterickou sférou znova ozýval smiech. Živá som až-až patrím k množstvu tých ktorý v tomto živote pomáhajú éterickým bytostiam no každý má svoju úlohu poväčšine. No niekedy sa tvoria tímy alebo dvojice ktoré vedia spolupracovať a dopĺňať sa vysvetľovala Klaudia pričom prechádzali lesom okolo nich sa občas mihla veverička niekedy srnka v korunách stromov znel vtáčí štebot. Čo je tá druhá otázka zaujímalo dievča. Zaspala si v solárku, znela chlapcova otázka narážajúca na Klaudiinu opálenú pleť ktorú získala počas tohto leta kým pracovala v aquaparku. No za to ty si bieli jak cmar vrátila narážku naspäť Tomášovi ktorý sa pousmial na tejto vete. No fajn sme vyrovnaní, poznamenal, a takisto máš humor to sa musí uznať. Vďaka, usmiala sa na neho, do akej miery si pamätáš svoje minulé životy dodala otázku. Zatiaľ len zlomky, časti útržky alebo pocity vieš keď máš pocit slova na jazyku lenže v sekunde sa to stratí, snažil sa objasniť chlapec hľadajúc vhodné slová. To je bežné v tom ťa chápem sama som si tým prešla pár rokov dozadu odvetila chápavo, lenže videla som tvoj záznam v kolektívnom vedomí nemôžem sa porovnávať tobôž ťa nemôžem porovnávať s inými prípadmi ktorých dosiahnutie plného potenciálu som zvládla za minimálne pol roka, dokončila zamyslene na pár chvíľ uvažujúc o možnostiach tréningu. Pol roka stráviť v akasickych záznamoch, začal neveriacky Tomáš, pardon ale už dneska mi bolo dosť nevoľno pritom myslím že to som videl len zlomok všetkého. Hehe zasmiala sa Klaudia kdeže na začiatok nebudeme tak často využívať Akasu sú aj jednoduchšie prístupy do svojich spomienok. Včera som sa s rodinou prisťahovala teda sme susedia takže nemyslím že to bude problém, dopovedala rozhliadajúc sa okolím. Deje sa niečo, spýtal sa Tomáš sledujúc smer jej pohľadu hnedých očí jastriac navôkol. Neviem nezdá sa mi to, odvetila čakajúc možný problém. Po chvíli rozhliadania začal mladík opatrne prepáč zabudol som tvoje meno teda nie je to teraz podstatné ale je tamto normálne v tomto priestore, dokončil vetu s posunkom ktorý ukazoval neďaleko nich. Pri balvane ktorý bol nejakých desať metrov od nich stála akási tmavá silueta síce sa nehýbala no desila už z diaľky. Ani som ti ho nepovedala ešte takže pohoda nehnevám sa no to na čo ukazuješ je takzvaný shadow people, začala potichu akoby sa bála aby ju bytosť nepočula, niektorý spolupracujú s Anunnakim čo môže byť dôvod jeho prítomnosti. On má prsty asi v mnohých veciach, začal sarkasticky Tomáš lenže spomenul si na výjav ktorý videl v kolektívnom vedomí. Tu temnú látku ktorú videl preniknúť do Anunnakiho tela tá ktorá ho istým spôsobom zmenila zaujímavosťou ale aj hlavnou otázkou ostávalo prečo to éterická bytosť nevidela znova mal pocit už chytenej myšlienky lenže z úvah ho vytrhlo zmiznutie tmavej bytosti no takisto aj toho čo mal na dosah bolo to doslova odfúknuté vetrom. Zaujímavé poznamenala Klaudia stále sledujúc skalu akoby čakajúc jej opätovné objavenie. Do čerta zahrešil v duchu mladík znova mal ten dojem istého doplnenia kúsku skladačky no od opustenia kolektívneho vedomia sa stále len naháňal v duchu za doplnením chýbajúceho dielu. Mimochodom som Klaudia, predstavila sa oneskorene sledujúc Tomášov zamyslený pohľad. Teší ma odvetil on bez vtipov či sarkazmu stále nad niečím uvažujúc. Pozri chlapče si unavený tak ako ja som bola vtedy nesnaž sa nasilu spomenúť tak to proste nejde, snažila sa mu jemne dohovoriť hoci iba čiastočne tušila o čom uvažuje. Vieš ako sa hovorí ráno je múdrejšie od večera dodala Klaudia znova nechtiac odfúknuc jeho myšlienky. Tomáš na ňu na chvíľu pozrel pohľadom ktorý nebol dva krát vľúdni, asi máš pravdu, rezignoval nakoniec na svoju snahu pre dnešok. Fajn myslím že na teraz sme toho zažili až dosť, uznala Klaudia, toto sa bežne nestáva. Dneska iba základné informácie samozrejme no od zajtra keď si oddýchneš začneme pomaly, hovorila čo najviac dbajúc na Tomášovu únavu. Dobre teda takže si suseda v ktorom byte si ak sa môžem vedieť spýtal sa mladík. Celé prvé poschodie a veľká časť prízemia aj s telocvičňou odpovedala zatiaľ čo išli smerom k lesnej cestičke ktorá viedla k potoku. Klaudi ten priestor je zničený dosť výrazne ako tam chceš trénovať keď celé sa to rozpadá šokoval Tomáš. Budem hádať práca vyšších dodal no celá veta bola jedna veľká rezignácia nad uväzovaním kam sa dá zájsť s ich ovplyvňovaním reality. Klaudia prikývla vedela ako pracujú éterické bytosti nebolo to nič nezvyčajné no tak rozsiahle ovplyvnenie muselo aj dačo ovplyvniť na druhej strane. Predsa len pohyb kyvadla je do oboch strán, teda každá akcia má svoju reakciu a každá reakcia má svoju akciu. Nuž uvidí sa časom koniec koncov ani éterické bytosti nemôžu porušiť zákonitosť ktorá hýbe všetkými univerzami. No dobre, uzavrela to pre dnešok Klaudia, je už dosť neskoro a ty si dneska spotreboval veľa energie takže potrebuješ oddych. Vzápätí sa Tomáš mihnutím oka ocitol naspäť vo svojom tele ktoré ležalo na lesnej pôde. Vstal oprášil sa z ihličia a pomaly sa vydal naspäť domov. Cesta lesom mu zvyčajne trvala slabú polhodinku a nakoľko sa vedel v lese prirodzene orientovať vedel vždy kam ide kde ide teda nikdy sa nestratil. Les bol jeho druhým domovom už od čias keď sa naučil chodiť. Poznal každú jednu skratku aj každú možnú aj nemožnú cestíčku lenže v tomto prípade by mu to aj tak nepomohlo. Pri šťastím keď príde domov možno natrafí na scénu jeho opitého otca spiaceho tam kde ho to zloží a snáď matka nebude zas doma aby nemusela hľadieť a trpieť otcove večne pijanstvo technický to bola najpravdepodobnejšia možnosť. Medzitým niekde v éterickej rovine....

Tretia kapitola

Putovanie starého muža

Hermes Trismegistos znamená okrem iného tiež „trojmocný“ alebo „trikrát veľký“, latinsky „Mercurius Ter Maximus“. Bol postavou, ktorá v sebe spájala gréckeho boha Herma a egyptského boha Thovta. Pre Grékov v helenistickom Egypte bol boh Thovt analogickou formou ich boha Herma, z čoho napokon vyplynul aj staroegyptský kult týchto dvoch bohov súčasne. Hermes a Thovt boli bohmi vedy a mágie. Hermes bol gréckym bohom posolstiev a komunikácie a Thovt egyptským bohom poznania a ochrancom astrológie a alchýmie. Obaja zároveň sprevádzali duše zomrelých do záhrobia. Tým, ktorí to vykonávali, sa hovorí psychopompos (psychopumpy), čo je termín tak často užívaný predovšetkým v šamanskej mágii, keďže táto činnosť u šamanov patrí medzi tie najdôležitejšie.

Tretí hermeticky axióm znie nič nie je v pokoji teda bez pohybu všetko vibruje teda všetko sa pohybuje. Túto pravdu formulovali už dávny egyptský majstri ktorý predbehli súčasnú vedu. Rozdiel medzi jednotlivými prejavmi hmoty, energie ba aj ducha je len vo vibráciách a teda každá z uvedených má svoju vlastnú frekvenciu. Od absolútna, ktoré je čistou duševnou entitou, dole až k najhrubšej forme hmoty tvoria všetko vibrácie - čím vyššia vibrácia, tým vyššie pozície na rebríčku. Duch vibruje s tak nesmiernou intenzitou a rýchlosť, že prakticky spočíva v kľude - koleso, ktoré sa rýchlo otáča, v nás vzbudzuje dojem, že stojí na mieste. Na druhom konci rebríčka sa nachádzajú hrubé formy hmoty, ktorých vibrácie sú tak nízke, že sa takisto zdá, akoby sa nachádzali v pokoji.

V pozadí prebúdzania ďalšieho z tých ktorý mali pomáhať éterickým bytostiam z kolektívneho vedomia sledovala dianie ďalšia bytosť. Tak ako každý z nich videl presne to čo bolo ukazovane tejto bytosti z tohto univerza ktoré bolo zahltené agresiou. Existovali univerza ktoré z hľadiska agresivity prekonávali tento vesmír lenže zakaždým ich existencia trvala len veľmi krátko. Vesmír kde sa viedli neustále boje, vojny aj vyhladzovanie rás entít vždy mali najrýchlejší technologický rozmach ktorý ale vyzdvihoval len deštruktívnu technológiu ktorá ničila ale ostatné aspekty ich existencie boli nedoležíte pre nich. Týmto univerzám nevenovali žiadnu pozornosť no tento vesmír mal nádej hoci sa v mnohom podobal deštruktívnym univerzám ale vždy v každej epoche existovala rasa alebo rasy ktoré nejavili známky deštruktívneho správania. Mladík ktorý práve prechádzal prebudením mal v povahe hmotného nosiča štipľavý sarkazmus a mnohé jeho poznámky boli na pokraji pričom jeho sprievodca sa začal pomaly podmaňovať svojim pocitom. Už dávno sa každý z nich naučili svoje pocity ale aj nálady ovládať no stále bolí situácie ktoré nikdy nezmiznú z ich pamäte. Preto kým mladík obdivoval krásu dávno zaniknutú pokúsil sa o telepaticky spojenie s jeho sprievodcom. Nenechaj sa strhnúť pocitmi a emóciami povznes sa nad svoje nepohodlie. Éterická bytosť vnímala presne to čo vidí ďalší z nich preto istým spôsobom chápal rozladenosť jeho éterického brata zo svetla. Rozpráva sa so mnou akoby mi bol seberovný poznamenal z nevôľou sprievodca zo svetla mieriac na mladíka ktorého viedol k osvieteniu. Ešte nie je úplne prebudený, začala čo najjemnejšie druhá svetelná entita, stále sa prejavuje jeho stránka hmotného tela a napokon sú ako rasa mladí, zvedavý a neustále radi skúmajú, je to proste v ich povahe ale po prebudení svojej éterickej podstaty sú vnímaví, šikovný a zvládnu mnohé. S touto vetou sa stiahol z telepatickej komunikácie veril v správnosť ďalších činov sprievodcu z éterickej podstaty. Po chvíli keď sprievodca poslal Tomášovu éterickú podstatu naspäť do hmotného nosiča pripojil sa k svojmu éterickému bratovi. Už dávno zabudli k akej rase patrili už dávno nepoužívali svoje mená tie už dávno zabudli takisto ako svoju formu. Boli si rovní boli si bratmi oslovovali sa prostredníctvom vibračných frekvencií ktoré boli univerzálnym jazykom spájajúcim mnohé vesmíry či paralely. Ich forma bola väčšinou éterická energetická no keď potrebovali prijímali tvar taký aký bol vhodný pre danú rasu s ktorou v tú chvíľu komunikovali. Stáli pri bubline ktorá ukazovala ďalšie kroky mladého človeka, má potenciál ktorý nás môže posunúť bližšie k našej snahe. Vďaka nemu má šancu celé univerzum sa povzniesť, pripojiť sa k nám, ozval sa jeden z vyšších. Druhý neodpovedal vedel že má jeho brat z éterickej energie pravdu nechať sa ovládnuť pocitmi mohlo mať za následok stratu sebaovládania skĺznuť zo stavu éterickej existencie do hmotnejšieho života kde by čelil skúškam. Mnohý z nich v čase keď zistili zdrvujúcu správu o zániku ale i nemožnosti prerušenia svojej existencie v systéme podľahli a tak následne prežili život v hmotnom svete plnom bolestí snažiac sa znova o obnovu svojej éterickej podstaty do absolútnej dokonalosti. V istom momente sa pri nich objavil slabí záblesk a hneď na to sa objavila ďalšia vyššia bytosť no bola odlišná hneď na prvý pohľad. Obidve bytosti ktoré predtým sledovali záznam zmenili farbu svojej éterickej podstaty z mliečno bielej na modrastú ktorá značila mierne rozrušenie no hneď sa vrátila do pôvodnej farby kvôli ovládnutiu emócií. Tmavá éterická podstata jasne definovala bytosť ktorá svoje úmysly vždy podmieňovala šíriacim strachom vzbudzovala agresiu ale i nahovárala nevedomých ktorých využívala na marenie snahy čistých éterických foriem existencie. Anunnaki, vydýchla toto jediné meno temer neveriacky jedna z bytostí. Prekvapení, spýtal sa Anunnaki sladkým hlasom predstierajúc prekvapenie no ako všetko čo robil to bola lesť. Ako jediný z vyšších mal neustále pevnú a nemennú tvár takže emócie sa dali na ňom ľahko pozorovať hoci väčšinou to boli emócie ktoré iným bytostiam zo svetla boli nepríjemné. Vidím že ste aktivovali vášho veľkého pešiaka, pokračoval Anunnaki s podpichovaním pričom si užíval ich hrôzu a strach z jeho osobnosti. Ticho dvoch bytosti mu bolo dostatočnou odpoveďou ale i palivom na ďalšie konanie. Nuž dobre hráte tak ako sami ste chceli, sám som zvedavý ako mladík zvládne moje malé postrašenie, dodal samoľúbo nakoniec. Jedna z bytostí prudko zvýšila svoje jas natoľko že prežiarila okolitý priestor tentoraz bolo v jej hlase cítiť náznak hnevu i zlosti. Jemu, ukázala na Tomáša v jeho realite, ty neublížiš. Anunnaki sa zaškeril pobavene, pozor nech sa nemýliš v tej svojej nekonečnej múdrosti. Uvidíme ale kto bude ťahať za ten lepší koniec. Oklamal si nás zvýšila hlas druhá z bytostí musíme tu tráviť svoju existenciu v systéme ktorý hľadal odpovede na situáciu na zánik mal pomôcť nášmu svetu a len preto lebo ty si nevedel potlačiť škodoradosť príznačnú pre hmotné telo. Mnohý z nás mali stále rodiny s ktorými chceli tráviť posledné chvíle takisto ako sme mali stále hoci mizivú šancu ale bola to šanca zastaviť deštrukciu nášho domova. No, no, no ,ukludňoval ho Anunnaki navonok, zamatovým podlízavým hlasom v ktorom znelo skrývanie pobavenie. Jedna zo svetelných bytostí následne po týchto slovách zvýšila svoj jas ešte intenzívnejšie až presvietila celý priestor kolektívneho vedomia. Anunnaki sa na tejto reakcií ale len zasmial a v malom výbuchu tmy zmizol. Nesmieš sa dať takto vyprovokovať, začala jemne dohovárať druhá vyššia bytosť, on rád provokuje čo nakoniec vedie k nezvládnutiu emócií a následne smrteľnému životu. Myslíš že to bolo správne, spýtala sa druhá bytosť ukazujúc na Tomáša v jeho realite. Verím že áno má pri sebe učiteľa ktorý ho povedie, odvetila svetelná bytosť mieriac na Klaudiu. Chvíľu ešte pozorovali ďalšie kroky prebudenie duše no keď sa uistili o Tomášovom bezpečí napriek Anunnakiho plánu vystrašiť ich znova sa prejavila sarkastická osobnosť mladého chalana ktorý to zvládol priam bravúrne až vtedy sa uvoľnili. Po chvíli druhá bytosť v jemnom záblesku zmizla za plnením si svojich ďalších povinností. Skrz prechod medzi paralelami putovala do vesmíru ktorý bol mladý kopírujúci dávny vek univerza v ktorom započali kroky ktoré boli potrebné k osvieteniu nielen jedného sveta ale kaskádovito postupne celého vesmíru všetkých existujúcich rás. Niektoré boli len malí krok od povznesenia a pomáhali vyšším naozaj v mnohom dostať na správnu cestu ďalšie rasy medzi nimi aj rasu ktorá bola výrazne pozadu no vždy je lepšie mať trpezlivosť a budovať mnohé kamienok po kamienku lebo potom na konci vznikne z množstva kameňov nazhromaždených časom krásna stavba. A tak to bolo aj v tomto prípade. Tieto rasy boli vyšším najviac podobné no mali nesmierne znalosti genetiky ktoré často pomáhali posunúť prostredníctvom generácií civilizáciu planét bližšie k možnosti pridať sa k nim zdieľať ich ideu existencie mnohých univerz bez násilia, agresie bez vojen s prekvitajúcim životom v akejkoľvek forme. Jediná rasa ktorá im však hatila ich snahu neustálym vyvolávaním vojen alebo konfliktov boli priaznivci samotného Anunnakiho ktorý boli natoľko verný až si sami dali meno Anunnaki. Ich aktivity mnohokrát prinášali chaos celému vesmíru v mnohých smeroch. Vstupovali do dejín mnohých svetov ako veľké božské bytosti ktoré ale využívali obyvateľov planéty ako svojich osobných otrokov pri snahe iných bytosti ktoré podporovali snahu vyšších bytosti v ich cieli používala táto rasa nesmierne ničivé zbrane proti ktorým sa šance na úspech zahnania tejto agresívnej rasy znižovali ale trpeli aj samotný obyvatelia planéty ktorú zamorili, vďaka rase Anunnakim degenerovali a opraviť následne poškodenie stalo veľké úsilie na mnoho tisícročí. Vyššia bytosť sa objavila v krajine presvetlenej slnkom neskorého dopoludnia keď už nebolo chladno ale teplota sa šplhala do ozaj vysokých hodnôt nebyť vánku krajina by bola suchšia ako púšť. Pod ním viedla dlhá ale i široká prašná cesta po ktorej putovali obchodníci, kupci pútnici proste zmes z každého kúta krajiny. Éterická forma života videla muža ktorého sledujúc už dávno radila v snoch a smerovala ho za jedným z národa ktorý dosiahol povznesenie ale zaplatili za to stratou domova. Samotný Thoth niekde nazývaný aj Hermes mal rozsiahlu základňu učencov ktorý nasledovali jeho kroky i učenie. Atlanťan vnímal vyšších spolupracoval s nimi a jeho náuka vychádzala z ich snahy o povznesenie univerza. No teraz vyšší bol zameraný na starca ktorý putoval na koni dúfajúc v odpovede po ktorých priam prahol ako smädný po vode. Na koni išiel slnečnou krajinou blízko mora vedel to lebo cítil tu známu vôňu solí ale i preto že celý jeho doterajší život strávil vo svojej rybárskej loďke rybolovom tak rozšírenom v celom území. Vzduch bol síce chladnejší ale i tak neúprosne slnko pálilo nepomáhal ani jemný vánok ktorý mu povieval biednym šatstvom ktoré mal na sebe. Sedel v konskom sedle už nejaký ten čas a jeho chrbát si za to vyberal daň. Minul ho koč ktorý bol prakticky celý z lesklého kovu zakrytý ťažkými záclonami naznačujúc pomerne vysoké postavenie putujúceho ktorý mal takisto sprievod otrokov. Starec sa prichytil ako uvažuje nad myšlienkou ako teplo musí byť človeku ktorý sedí vo vnútri, slnko nebralo ohľad nad hodnosťou pieklo jak na chudobu tak na ľudí urodzeného pôvodu. Rozpálené predpoludnie hlásalo ešte väčšie teplo a úkryt pred páľavou bol v nedohľadne. Pitná voda bola na týchto putovaniach krajinou mnohokrát najvzácnejší artikel. Nie zlato, drahé kamene či vzácne kožušiny tých sa nikto ani nedotkol no nie z dôvodu strážcov ktorý putovali s tovarom ktorých si najal niektorý kupec no z dôvodu nehostinnosti a rozľahlosti území kde voda bola cenená. Mimovoľne zachytil svoj odraz z lesklého kovu, jeho spotená tvár prezrádzala úmorné putovanie horúčavou takisto ako jeho holá hlava bez vlasov prezrádzala jeho vek. Koža kávovej farby z početnými vráskami zas ukazovala ťarchu jeho starosti. Koč ho minul no na ceste nebol sám spolu s ním putovali ďalší pritom okolím sa ozýval krik oslov, erdžanie koni alebo fučiacich tiav nesúcich sa na svojich zvieracích chrbtoch všetok možný náklad prakticky z diaľky kde on nikdy nebol zašiel nieto ešte za čias keď mal rodinu. Pre núdzu aby mali aspoň na jeden deň čo do úst aby nakŕmil svoju početnú rodinu sa musel plaviť po mori a loviť ryby za akéhokoľvek počasia alebo prevážať bohatých pútnikov či členov rodín vysokých hodnostárov za dobrý peniaz ktorý sa zišiel no neraz jeho loď dostávali zo svojimi požiadavkami do situácií kde živiteľ rodiny sa modlil v tom čase za všetkých bohov o ktorých vedel s prosbami aby nebolo zničené jeho ťažké živobytie. Ale aká to spravodlivosť na mori ho zastihla búrka ktorá vzdúvala morskú hladinu tak že cez loďku sa prelievali čoraz väčšie vlny. Veruže vietor dul vlny veľké ako paláce striedali jedna za druhou. V istom okamihu sa cez loďku prevalila posledná najväčšia vlna ktorá svojou silou hodila starca cez palubu už aj tak poničenej lode. V bezvedomí po náraze na hladinu ale i následným stiahnutím silných prúdov búrky sa mu zazdala vidina. Spočiatku sa ocitol na mieste presvetlenom žiariacou hmlou s množstvom šepkajúcich gúľ ktoré plávali okolím pred jednou z nich stála postava bez identity, čŕt, náznaku rúk či nôh proste sa len vznášala. Bytosť aj keď nevedel ako upriamila jeho pozornosť na jednu z bublín kde čím bližšie pozeral dej ktorý prebiehal vnútri ho pohlcoval. Ocitol sa v dedine kde žil všade vládol zvláštny pokoj skôr by sa to dalo opísať stiesnená atmosféra. Okolo starca prebehli deti ktoré si ho ale nevšimli neďaleko videl trh ktorý bol ako zvyčajne plný no ako v prípade deti tak ani ostatný dedinčania ktorý mu boli susedmi ho nevideli bol ako duch. Aj napriek napätiu v dedine sa zdalo všetko v poriadku ale len do chvíle kým v diaľke zazneli bojové bubny. V tú chvíľu všetci dedinčania spozorneli prestali v akejkoľvek činnosti, starci ženy i dospievajúce deti načúvali zvukom ktoré k nim putovali zďaleka. Poloha dediny bola nanešťastie nevýhodná kvôli večným konfliktom dvoch vládcov ktorý si nárokovali na ich územie preto mnohokrát počas minulosti nastala situácia útoku na dedinu neznámymi vojakmi kde vládca nepohol ani prstom a obrana tak spočívala v odvahe dedinčanov, tí zo skúseností akonáhle sa blížila armáda vojsk hneď siahali po gladiusoch, kopijach, kyjakoch alebo iných prostriedkoch na obranu svojho skromného majetku. Vojaci nerozlišovali, nebrali do úvahy možnosť získania mesta bez zabíjania pálenia alebo drancovania nerozlišovali možnosť v ktorej by nastala situácia kde by obyvatelia dediny boli súčasťou jednej armády. Tento spor vládcov stál mnoho životov na oboch stranách, vojakov ubití kyjakmi napichnutý na kopije prebodnutí vlastnými mečmi alebo dedinčania upálení zažíva vo svojich príbytkoch kde sa skrývali, sťatí na ulici či zranení a zomierajúci pri ukrutných bolestiach. Iné to nebolo ani tento krát. Zvuky bubnov sa blížili ale dedinčania nezaváhali, stavali barikády s ostňami vytŕčajúcimi zo sena pripravovali sa zdatnejší lukostrelci, rozdávali sa zbrane deti ktoré nemohli bojovať sa schovávali do chatrč v ktorých boli v zemi vyhĺbene jamy prežitia aby prežil aspoň niekto kto obnoví dedinu znova postaví každú chatrč vráti život ktorý bol zničený, zabitý, zmasakrovaný len pre nadvládu nad územím, pre svetské majetky ktorých mali vládcovia plným priehrštím no stále im nestačilo. Bohužiaľ obrana dediny padla v momente prvého nájazdu armády na provizórnu ochranu nestačili ani lukostrelci z radu starších obyvateľov ktorý zasypali vojakov spŕškou šípov no na výcvik počas rokov strávených na bojisku nezáležiac od veľkosti i ukrutnosti to nestačilo. Kopije bodali, meče stínali, zabíjali rozosievali strach, des, hrôzu, krvavú zem na ktorej ležali nehybné mŕtve telá. Dedinou sa šíril požiar od domu k domu výkriky zomierajúcich alebo trúchliacich členov rodín smútiacich nie nad svojou záhubou ktorá sa blížila ako stará známa to skôr nad smrťou ich blížnych. Starec dúfal skôr veril modlil sa k bohom k všetkému čo poznal čo myslel že existuje aby táto vízia neukazovala skutočnosť. Prial si prebudiť sa následne zistiť presný opak videnia, to čo videl bolo príliš reálne na sen hoci jeho snom v tejto chvíli sa stala plavba po mori z rozhodenými sieťami loviac dary mora nie vedieť o strašnej udalosti zasahujúcej jeho život berúca bez súcitu členov rodiny vlastne celej dediny. Mal tak veľa v tak krátkom čase nebol bohatý majetkami jeho bohatstvo spočívalo v krásnej rodine, dedine kde každý každého poznal, kde dobré srdce vážilo viac než celé truhlice pokladov, prísť o to všetko neznesie aj keby prežil búrku ktorá zrejme zničila jeho biednu bárku. Toto bolo jeho uvažovanie počas tých chvíľ spomienkami sa neustále vracal do dňa prvej zvláštnej vízie no nebola jedinou časom sa mu diali ďalšie čudesnosti, nevysvetliteľné stretnutia ktorým on nedokázal porozumieť. V predpoludňajšom ostrom slnku počas úmorných horúčav zastavil na okraji cesty aby dal napiť svojmu koňovi trošku ho aj nakŕmiť senom ktoré nakúpil z posledného. Sám si zajedol fig kúska chleba ktorý zapil dúškom vody mysliac aj na koníka ktorý ho bezpečne neúnavne niesol krajinou. Obidvaja potrebovali trošku odpočinku po dlhom putovaní, neboli sami ktorý odpočívali na kraji cesty, pozdĺž okraja postávali viacerí kŕmiac svoje kone, osly alebo ťavy. Každý si potreboval odpočinúť počas dlhej úmornej cesty sprevádzajúcej neúprosné horúčavy. Starcov koník pohodil hnedou hrivou akoby si pýtal povolenie k oddychu. Nebolo sa kde ponáhľať cesta ktorou sa vydal do cieľa svojho putovania bola dlhá preto svojho jediného pomocníka musel šetriť. Oddýchni si na chvíľu prehovoril milo na múdre zviera starec, to akonáhle dopovedal ľahlo na biedny porast trávy v blízkosti cesty. Muž si sadol vedľa koníka ktorý hľadal v suchej zemi tých pár vyschnutých stebiel trávy, zmáhala ho únava ako aj rozboľavený chrbát. Nič sa nestane ak troška privrie oči na chvíľu koniec koncov cesta ho viedla cez mesto kde sídlil necromanteion možno časť odpovede na zvláštne sny i smerovania sa mu vyjavia aj tam spolu s duchmi jeho rodiny aby sa mohol do času svojej smrti rozlúčiť s nimi, uľaviť tak svojmu svedomiu. Ani nevedel ako ale ponoril sa znova do svojich snov, spomienok. V nich vízia ktorá ho stihla na mori odoznela on sa vnoril do temnoty kde nič nevidel preto veril v svoju smrť v strašnej búrke hoci čakal čokoľvek iné možno dúfal v prievozníka následne stretnutie s rodinou. Nestalo sa tak namiesto toho sa prebral na inej rybárskej lodi ktorej rybár ustál búrku bez veľkého poškodenia si veselo pohvizdujúc na prove nakladal ďalšiu várku ulovených darov mora. Prebral si sa, poznamenal veselo, to je dobré. Vďaka za ošetrenie lenže živobytie mi to nevráti, odvetil starec dumajúc nad víziou pochybujúc o jej reálnosti stále dúfajúc v opak. Loďku som ti zachránil odvetil vysoký rybár príjemným tónom reči. Bol istým spôsobom zvláštny jeho postava, typ reči, výborná nálada i absencia vplyvu soli ktorá mala na plavbách za obživou najväčší vplyv na vzhľad po rokoch strávených na mori. Medzi rybármi sa poznali všetci no jeho nepoznal hoci starcovi tvrdil ako dlho pracuje na mori. Na druhej strane rybár vedel ako dať do vleku poškodenú loďku, s lanami či veslami vedel naozaj profesionálne aj nahodiť siete mu nerobilo problém. Starca vysadil na brehu kde zakotvil aj jeho loďku tá síce bola poškodená ale stále bola plavby schopná. Na brehu sa v priebehu dní dozvedel krutú pravdu ktorú ťažko znášal, vízia bola reálna chvíľu nevedel čo ďalej no znova prišla zaujímavá náhoda. Sediac na kraji ulice rybárskeho mestečka pristavil sa pri ňom kupec ktorý ako vysvitlo prezeral si zaujímavú staršiu loďku na móle ktorú chcel kúpiť za dobrý peniaz pýtal sa starca kto je majiteľom tej loďky. Starec ktorému bolo už všetko jedno mal len túžbu vidieť znova svoju rodinu a to sa dalo jedine v podsvetí privolil na obchod. Loďka za ktorú by dostal sotva mincu ohodnotil kupec na omnoho vyššiu sumu ako bola naozaj. Darmo kupcovi hovoril že táto loď toľko nestojí ani nemá takú hodnotu kupec bol neoblomný dokonca starcovi zaplatil aj za úlovok uskladnený v podpalubí. Tak muž si za časť peňazí kúpil koňa ktorý ho odviezol do tri dni a dve noci vzdialenej rodnej dediny. Pri návrate do dediny z mora bola jeho dedina bez života v žiadnej z vonkajších kuchýň sa nepiekol chrumkavý chlieb v žiadnom z dvorov sa nepásli kozy ani psi nebehali všade. Našiel len mŕtve telá a vtáky ktoré hodovali na ich zvyškoch. Starec vedel čo nájde keď s malou nádejou kráčal k domu ktorý mu bol domovom kým tam bývalá jeho rodina. Veď ako sa hovorí nádej zomiera posledná a evidentne aj v tých časoch už toto porekadlo platilo. No nanešťastie obavy sa potvrdili. Na mieste kde stál ich domov bola polozborená stavba nehodná prívlastku príbytok, keď obišiel túto ruinu uvidel ten hrozný pohľad. Pohľad na ktorý nezabudne nikdy. Ich telá boli prebodnuté mečmi, poprepichovane kopijami nezachránil sa nikto ani v jame ukrytej pod podlahou chatrče. Vojaci zrejme poznali zmýšľanie dedinčanov takto po odkrytí poklopu ho čakal zdrvujúci nález mŕtvych deti ktoré uhoreli zaživa. Na jeho rodine takisto ako na dedinčanoch bez úcty hodovali vtáky, muchy a ovady. Slzy sa mu tlačili do očí tak že mu zahmlili zrak ale ani to nestačilo aj tak sa nič nezmenilo, ostávalo mu teda iba jediná možnosť. Zobral tela svojich detí aj ženy aj ostatných členov rodiny každému z nich postavil zo zbytkov príbytkov pohrebnú hranicu každému zo svojej rodiny zatlačil oči a položil na nich mince pre prievozníka ktorý ich odplaví do hadesovho územia. Dúfal že vládca podsvetia bude milosrdný a pošle jeho rodinu do elyzejských polí a on sa s nimi po svojej smrti stretne. Vtedy tomu veril, v tom čase áno preto zapálil každú jednu hranicu a potichu sledoval ako posledný krát horí v tejto dedine oheň. A vtedy sa niečo zmenilo, pri ohni z jednej hraníc zbadal postavu zo svetla, sprvoti si naozaj myslel že ide o Hádesa hoci božstvo nikto nikdy nevidel a ak sa aj dostalo k jeho ušiam že niekto zazrel bytosti z Olympu vždy to boli lživé reči. Postava zo svetla sa nehýbala no jemu sa zdala akási povedomá jeho vedomie zasiahol záblesk ktorý ho uspal. Starec sa zobudil znova pri ceste oddychujúc so svojím koníkom ktorý už medzitým stál pritom svojim telom vytváral tieň ktorý zahaľoval starca, chránil ho pred teraz už poriadnym úpekom. Muža dojalo ako sa toto majestátne múdre zviera stará o svojho majiteľa s takou láskou, stálo pri ňom chránilo ho vlastným telom pred horúčavou. Znova to bola jedna zo zvláštnosti ktoré stretával počas putovania. Koníkovi dal napiť, zajesť sena, dal mu pár jabĺčok ktoré šťastný koník schrúmal hneď a keďže už boli odpočatí mohli pokračovať v ceste. Vyložil na koníka jeho skromný majetok aj s obživou pre oboch a následne si sadol na jeho mocný chrbát. Na ceste kam sa zaradili ich za pár sekúnd minul obchodník so vzácnym tovarom kakaa, mandlí rôznych druhov orechov niektorých veľkých ako ľudská hlava. Vôňa ktorá sa vznášala vzduchom na chvíľu by zamotala hlavu nejednému kupujúcemu na akomkoľvek trhu. Nevdojak si spomenul na svoje deti z času keď žili keď ich šantivý smiech sa niesol dedinou vždy pri hre s ďalšími deťmi. Znova sa ponoril do spomienok ocitol sa v dedine kde z trhu sa vznášali najrôznejšie vône pokrmov, bol deň ktorý nebol vhodný na plavbu po mori tak sa rozhodol využiť voľný čas na príjemné chvíle na trhu kde nielen prebiehali obchody ale aj mnohé rozhovory a najnovšie správy od predajcov cestujúcich z ďalekých miest. Oci, oci kúpiš mi koziu placku, znel bezstarostný hlások jeho syna. Aj teraz v týchto spomienkach si stále vedel vybaviť šťastné oči dieťaťa keď ochutnalo z pokrmu. Ligotavé očká svietili ako svetlá na nebi ktoré vidieť každý večer, ja budem ako ty, námorníkom, vždy hovorili jeho deti pyšne vydúvajúc hruď, vtedy bol najšťastnejším človekom široko ďaleko jeho úsmev bol toho dôkazom. Starec potriasol hlavou aby zahnal spomienky ktoré boli pre neho bolestivé, ťaživé, zdrvujúce. Jeho koník potriasol hrivou akoby cítil pánov smútok, muž sa naklonil a jemne ho potľapkal po krásnom krku, to nič kamarát, to len spomienky ťažia ako kameň povedal chlácholivo, zdalo sa ale že koník rozumie lebo otočil k nemu hlavu ako sa dalo. V jeho očiach ktoré sledovali svojho pána sa zračil úprimný súcit, pochopenie. Takto pomaly putovali no starca zmáhala po istom čase únava z pravidelného jemného natriasania konského chrbta. Ocitol sa znova v dedine ktorá bola napadnutá, zničená vypálená pri pohrebnej hranici spozoroval postavu ktorá mu vnukla jedinú vetu. Nájdi Thotha Atlanťana, počul v myšlienkach nič viac bytosť nepovedala hneď na to zmizla zostalo po nej iba biele pierko pri starcových nohách. Bol to jediný dôkaz jeho zdravého rozumu, to pierko dokazovalo reálnosť bytosti ktorá ho práve poctila svojou návštevou. V Mantinei sa pýtal kupcov na Thotha Atlanťana no mnohý ho skôr poznali pod menom Hermes Trismegistos no jeho učenci boli až vo vzdialenej Pydne ktorá bola niekoľko dní a nocí stáleho putovania lenže po ceste mal starec Epirus v ktorom bol necromanteion. Takto začalo jeho putovanie krajinou ktoré mu bolo predurčene, teraz na ceste do Epiru v úmornom úpeku pražiaceho slnka spomínal na chrbte koníka ktorý mu bol verným spoločníkom. Spomínal na tváre svojich príbuzných ktorých zo šťastím aspoň na chvíľu zahliadne to ho napĺňalo nádejou no na druhej strane sa vynárali ďalšie otázky hlavne kto je Thoth a prečo bol za ním poslaný bytosťou zo svetla. Vyšší ktorý sledoval mužovo putovanie vnímal jeho myšlienky videl spomienky i trápenia nad ktorými sa sužovala myseľ tohoto človeka. Smeroval ho s istým zámerom práve k osvietencovi ktorý by doplnil ďalšiu časť starcovi života, ukázal mu pravdu poodhalil závoj tejto dimenzie. Hoci bol vek tohoto človeka istou nevýhodou a teda éterická forma života nemohla priamo zaistiť osvietenie no to sa dalo dosiahnuť aj mnohými inými prostriedkami. Táto paralela bola prakticky v mnohých ohľadoch podobná s tou kde nedávno prišlo k osvieteniu najzvláštnejšej duše aké vyšší doteraz videli, jediný rozdiel bol v plynutí času ktorý mal občas zásadný vplyv na terén krajiny ale i vznik aj zánik miest. Čas je naozaj iba pojem, iba slovko ktoré definuje preto každá paralela či dimenzia alebo univerzum mala iné fyzikálne zákony ktoré platili pre hmotné telá. Starec driemajúc na chrbte koňa práve prekročil prvý míľnik oznamujúci blízkosť hraníc Epiru. Éterická bytosť sa vzniesla nižšie blízko mužovho koňa ktorý ako každé zviera vnímal prítomnosť akýchkoľvek éterických bytostí ba dokázali s nimi aj komunikovať. Prebuď ho, pošepol blízko zvieraťa to hneď zbystrilo pozornosť. Starec pocítil ako hnedák pohodil hlavou čo ho prakticky vytrhlo z chmúrnych úvah aké ho trápili. Rozhliadol sa po okolí a hneď s všimol značku pri ceste hovoriacu jasnou rečou. Epirus už nebol ďaleko nanajvýš ak slnko vystúpi o tri palce vyššie dorazí plným cvalom pred brány mesta tým pádom stihne aj medzi poslednými návštevu necromanteionu. Večer prespí v miestnej krčme alebo niekde kde ponúkajú nocľah a ráno oddýchnutý vyrazí znova na cestu za Thothom do vzdialenej Pydny to bol jeho plán ktorý síce mohlo skrížiť mnoho nepríjemnosti ale veril v pomoc tých od nich dostal poslanie nájsť Atlanťana. Našťastie zanedlho po prekročení piatej značky natrafil na prvé vysoké kamenné stĺpy na ktorých boli napísané rôzne oznamy prezentujúc od výrobcov odevov cez garbiarov, holičov, krčmy ktoré lákali ponukou jedál či lacnou cenou nocľahu. Starec bol síce chudobný a z malej dediny takže nikdy sa neučil zo zvitkov ani s nijakým učencom ktorý by ho učil no popri prevážaní vážených vysokopostavených hodnostárov či love rýb a následnom predaji sa čo to na neho nalepilo. Nebol nijakým filozofom ktorý sa zamýšľal nad tajomstvami akým rozumel iba učení človek no aj dedinský rozum nie je zanedbateľný dalo by sa polemizovať o rozdielnosti inteligencii spomedzi kráľov či chudoby, aj v dedine sa našli ľudia inteligentný taký o nich nikto z učencov nezakopol nieto prišiel do zapadnutej dediny na hranici dvoch území neustále meniac svojho kráľa za zúriacich konfliktov vyhrocovane raz za generáciu v lepšom prípade po niekoľkých desiatkach generácií ak starý vládca zomrel, na jeho trón zasadol ďalší no ten už nedokázal ubrániť svoje územie. Tuto situáciu využili králi susedného územia a posielajúc armádu si silou prisvojili pôdu aj obyvateľov. Kto sa vzpieral zomrel, kto nesúhlasil zaplatil životom zachránili sa len šťastlivci poznačený útokom vojakov na celý život no v posledných generáciách po istých opatreniach aj deti, no tentoraz dedinu vyhladili úplne nerátajúc mužov opustených na mori stále netušiac o hroznej udalosti alebo tých čo skúšali šťastie v širokom svete. Tátoš cválal do kopca na ktorom bol Epirus postavený takisto navôkol mesta boli mohutné kopce tie poskytovali mestu dostatočnú ochranu pred napadnutím inými vojskami. Starec sa blížil k bráne kde stáli stráže púšťajúc do mesta pútnikov po jednom. Stoj dedo, zahrmel hrubým hlasom jeden z vojakov plne odetý do brnenia, nevidíš rad, každý prejde až vtedy ako ho skontrolujeme dokončil vojak vetu jemnou výčitkou v hlase. Prepáčte ponáhľam sa do zigguratu pre necromanteion chcem stihnúť posledné chvíle prijímania pútnikov na dneska odvetil starec zadychčane od šľahajúceho vetra za konskej jazdy. Vojaci sa pozreli s pozdvihnutým obočím jeden na druhého a v nemom geste povolili starcovi vstup do mesta. Chrám mŕtvych bol vidieť z ďaleka preto starec ani nestrácal čas vypytovaním sa na cestu miestnych a išiel rovno za nosom až k upätiu chrámu kde boli pre kone pocestných pripravené státie s vodou, senom a pár dobrôt pre unavené zviera. Starec uviazal koníka o žŕdku ku ktorej hnedák ovoňal, hneď ho zlákala vôňa čerstvého sena tak sa s chuťou pustil doň. Keď muž videl spokojnosť verného kamaráta vydal sa k chrámu ku nemu viedlo množstvo schodov k vchodu do podzemnej sieti bludísk no ešte predtým než vošiel musel žiadateľ prejsť rituálom to starec vedel no nevedel presný postup rituálu. Pár krát sa na schodoch obzrel dole uvažujúc, zvažujúc každý aspekt aj teda vrátenie sa a následne pokračovanie v ceste napokon s nádychom dodávajúc si odvahu predstúpil pred brány chrámu. Potisol ťažké dvere aké nevidel ešte nikde vyzdobené rytinami vyobrazujúcimi smrť, následne putovanie ega do ríše mŕtvych plaviac sa po rieke smrti. Vnútri bola absolútna absencia prirodzeného svetla nahradzovaná nedostatočným svetlom sviečok takže akonáhle sa zavreli dvere prirodzené svetlo nahradilo nepriepustná desivá temnota vzbudzujúca najhoršie nočné desy. Chcete vstúpiť, žiadať odpovede od príbuzných z druhej strany, opýtala sa postava zahalená tieňom znenazdajky sa objaviac vedľa starca. Muž nadskočil od úľaku nečakajúc tak bezhlučne priblíženie sa neznámeho zakrývajúceho svoju identitu tieňmi. Áno, zakoktal starec, som pútnik na ceste k odpovediam hľadajúc slová podpory u svojich blízkych ktorý prešli do podsvetia. Tak v tom prípade pokračuj, odvetil kňaz, no vedz porozumenie či komunikácia so svetom mŕtvych má svoju hodnotu. Starec vybral z kapsy sedem strieborných mincí a dal ich kňazovi sotva viditeľného v slabom svetle malých sviec. Ten ich poťažkal v dlani následne sa mu objavila v rukách pochodeň ktorú zapálil sviečkou, svetlo odhalilo bacuľatú tvár plnú jaziev so zvláštnym ligotom oči plávajúcich medzi vesmírnou prázdnotou. Poď, vyzval muža kňaz jediným slovom pričom sa otočil kráčajúc bez zvukov mihajúc sa ako tieň bez tela. Prejdeš očistným rituálom prvá časť je kúpeľ no predtým vypiješ nápoj umožňujúci vnímať svojich príbuzných hovoril kňaz ukazujúc sklad rôznych bylín mnohé teda väčšinu z nich starec nepoznal. Asparágus na duchovné naladenie sa, Entada Rheedii komunikácia s duchmi, vymenoval postupne desiatky bylín kňaz no starec nerozumel jedinému názvu. Takže si pripravený začať, spýtal sa na konci kamennej studenej chodby zasvätenec zvláštnym tónom reči pri divnom kolísaní svojho tela zo strany na stranu. Starcovi naraz vyschlo v hrdle, nevedel odpovedať no nie z nerozhodnosti tobôž strachu ale obavy nad účinnosťou rituálu pri toľkom množstve neznámych slov, pojmov. Áno, nakoniec po chvíľkovej odmlke odvetil muž hoci kňaz zrejme mysľou blúdil niekde inde. Pred ním sa otvorili dvere zo steny ktoré tam predtým neboli to by odprisahal nuž ale každé miesto má svoje tajomstvá. Vnútri bolo hodne dymu, niekto mu dal napiť zvláštne chutiaci nápoj, šaty z neho strhli a on sa ocitol v teplej vode. Počas chvíle vypil zo desať mís zvláštneho nápoja ktorý sa vedľa neho objavoval z hmly zahaľujúcej celú miestnosť hoci bola presvetlená množstvom pochodni. Na kraji bazéna sa objavila fajka ktorú podávala zvláštne pokrivená ruka alebo to už on vnímal inak. Všetko naberali zvláštnych farieb, zvuky sa miešali pribúdali vo vlnách stúpali ľudské hlasy šeptali potom naraz utíchli aby neskôr zvýšili svoju intenzitu vo farebných zábleskoch. Už neležal vo vani plnej vody jedol niečo čo nikdy necítil telom mu netriasla zima bolo mu naopak horúco občas nevedel svoje pohyby ovládať znova sa ocitol niekde kde netušil kam ide čo je jeho cieľ. Vzduchom sa šírili vibrácie silnejúce doslova občas trhajúce uši zrazu chodbu zaliala voda, čo zaliala zhmotnil sa celý oceán. Nevládal sa hýbať v hlave mu pulzovalo no hladinu presvecovalo čoraz silnejšie svetlo, následne keď už sa intenzita nedala zniesť pohaslo namiesto toho všetko prestalo existovať no starec sa ocitol v prítomnosti zvláštnej energie v diaľke zazneli bojové bubny od nich putovali vzduchom vlny ohýbajúce vzduch. Každým úderom sa mohla kopija, tento zvuk vystriedal krik množstva ľudí a vtom ich zbadal jeho rodina stála nad svojimi telami dúfajúc v prechod ku prievozníkovi. Jeho žena ho zbadala na tvári sa jej rozhostil smutný ale i šťastný úsmev deti pribehli k svojmu otcovi oci oci nie sú žiadny bohovia videli sme ale krásu mimo všetkého, hlásili šťastnými hláskami objavujúc nové veci. Nechajte otca troška vydýchnuť, zasmiala sa jeho žena znenazdajky stojac pri ňom. My vidíme tvoje putovanie, vieme kto ťa čaká na jeho konci sme stále s tebou na to pamätaj nesmúť, nepodliehaj, pomáhaj na konci nájdeš k nám cestu budeme pri tebe dopovedala žena. Ale ja neviem, veľmi to bolí, existencia bez vás, sotva hovoril muž cez slzy stekajúce po tvári, nevedel sformulovať myšlienku hoci cítil mnoho pocitov. Jeho brat mu položil ruku na plece dlaňou nahor to bol ich spoločný pozdrav o ktorom nevedel nikto iný len rodina. Úsmev ktorý mu hral na perách stačil neboli potrebné žiadne veľké slová, starec pozdrav zopakoval no následne mu ruka klesla. Všetko zmizlo ostal len on sám v desivej presvetlenej hmle pokľakol na kolená a jeho telom triasol plač, ani nevedel ako ale vedľa neho sa zhmotnila energia naberajúc ľudskejších tvarov. Starec sa postavil v úmysle vytknúť bytosti prečo mu vzala jedinú najvzácnejšiu chvíľu s rodinou no nestihol ani otvoriť ústa niečo ho pohltilo, vtrhlo do deja jeho udalosti nepoznal. Obloha bola tmavá nepriestupná všade padal popolček ktorý všetko postupne prikrýval sťaby prikrývka. Zdalo sa všetko bez života na zdochlinách zvláštnych zvierat nehodovali iné, v zemi nebolo známky stôp naznačujúcich život ale predsa len tu bol nie na povrchu ale v podzemí, jaskyniach kam sa uchýlili obyvatelia vidiaci nevšedné nebeské divadlo cítiac potrebu ujsť čo najďalej od nebezpečenstva. V podzemných priestoroch našli nielen bezpečný úkryt ale aj priestor kde mohli pestovať plodiny na rozľahlom území vhodnom na rast hoci k takémuto objavu sa museli dopracovať cez čas ktorého nemali veľa. Ale mali šťastie na začiatku plodiny ktoré zasiali rodili málo niektoré aj uhynuli no časom preskúmavajúc jaskynný systém podzemia, nachádzali sa tu priestory rozľahlejšie ako na povrchu so zvláštnymi svietiacimi kryštálmi na stenách a strope jaskyne. Našli cesty vedúce na povrch kde nebolo ani známky po zime obloha bola priezračne čistá nezatiahnutá ťažkými mrakmi. Zo strachu z neznámeho prostredia mimo jaskynné komplexy neskúmali nové prostredie. Jaskyňa k nim bola štedrá v miestnosti s kryštálmi zasiali plodiny ktoré mohli oberať každý deň lebo cez noc dorástli plody znova v nekonečnom kolobehu neskôr v tomto priestore založili aj stálejšiu osadu z materiálu ktorý im poskytla príroda na druhých východoch. Časom z generácie na generáciu si ale obyvatelia jaskyne všimli malé zmeny na sebe. Vnímali viac vôkol seba, cítili energie prúdiace všade navôkol a začínali si uvedomovať, ich porozumenie nastupovalo pomaly ale isto. Vybudovali stále prepojenie niekoľkých odlišných svetov a okolo nich postavili mesto dodržujúce zákony prírody. Ďalšia generácia však bola o niečo vyspelejšia vnímala éterické svety i možnosť ďalších nekonečných svetov a paralel postupne dosahovali osvietenia. Odkrývala sa im pravda no nezľakli sa jej už vedeli že východy ktoré boli v jaskynnom komplexe ústili do iných paralel. Takto sa rozrástli skúmali a stavali. Počas rokov keď už na ich pôvodnom svete sa počasie zlepšilo a podmienky na život sa stabilizovali vybudovali v okolí priechodov mesto ktoré prepájalo. Vtedy ich navštívili bytosti z čistej energie žijúce v éteri, oni ukázali Atlanťanom všetko odhalili pred ich zrakmi celú pravdu. Osvietený na ceste k povzneseniu získavali postupne viac než len kontakt s vyššími bytosťami, navštevovali ich aj entity z hlbín vesmíru taktiež pomáhajúce éterickým formám existencie. Starec nedokázal vstrebať všetko mal pocit že jeho hlava proste praskne no pochopil vzájomnú pomoc rás skrz technológie, takto civilizácia vybudovala mesto pre ďalšie generácie, no populácia narastala príliš rýchlo a mesto vďaka pohybu zeme stalo na ostrove z každej strany obmývane morom. Napokon za pomoci entít postavili na mori podobne mesto ako Atlantída s podzemným prepojeným k prechodom. Lemuria nazvali toto mesto no ako ubiehali generácie obyvatelia oboch miest súperili medzi sebou v snahe dosiahnuť skôr povznesenie alebo technologický rozmach. Neskôr nastalo to čo všetci očakávali prvý z nich dosiahli stav transmutácie svojho hmotného tela do éterickej formy. Takto cestovali skrz dimenzie a paralely šíriac zákony univerza. No jeden z nich dosiahol viac, volali ho Thoth, on dosiahol úroveň éterického bytia podobne ako vyššie bytosti. Jeho učenie sa šírilo svetmi, získavalo pozornosť mnohých a v mnohých svetoch dosiahol veľké veci. Každý kto pochopil bol bližšie k povzneseniu, porozumeniu všetkého navôkol odhalenia prapôvodu existencie všetkého. Všetko stmavlo a starec stratil pevnú pôdu pod nohami znova stal v priestore presvetlenom bielou hmlou s bytosťou ktorá bola jedna z tých aké videl vo vízií. Nájdi Thotha Atlanťana znovu zopakovala bytosť. Vzápätí všetko zmizlo muža oslepilo silné svetlo slnečného jasu všetko sa hýbalo zo strany na stranu, hlavou mu lietali bolestivé myšlienky ušami mu lomcoval hukot trhajúci bubienky v ústach mal sucho horšie než v púšti. Zrazu si uvedomil, precitol sediac na konskom chrbte oblečený v smaragdovo zelenom rúchu s hnedou brašnou zavesenou cez chrbát koníka mieriac nevediac kam. V hlave sa mu neuveriteľne točilo, jeho žalúdok hlasno protestoval a ešte ku tomu všetkému neznesiteľná triaška alebo horúčava. Konečne ovládol svoje telo zničene zastavil zo zvieraťom na kraji cesty zosadol a do pustiny pri kroví uľavil svojmu žalúdku. Po chvíli odpočinku čakajúc na pominutie rozbúreného žalúdka, zimnice i točiaceho sa okolia siahol do hnedej brašne kde nahmatal nečakaný objav. Okrem plného vaku s vodou mal v taške chlieb, syr, olivy, ďatle aj figy a nahmatal ešte ďalšie vrecko. Keď ho vybral nevedel od prekvapenia zatvoriť ústa, bolo to totiž kapsa na peniaze akú nosil stále lenže po návšteve necromanteionu mu v nej zostalo sotva päť mincí teraz však bola kapsa plná ťažkých strieborniakov. Ďalšie uvedomenie prišlo hneď na to ako si uvedomil zmenu vo svojom šatstve už nemal otrhané oblečenie dedinčana vidiaceho spúšť rodnej dediny s prežitím ťažkých chvíľ na mori teraz na sebe mal smaragdovo zelené rúcho. Napodiv bolo priedušné, ľahké a hebké, takýto materiál vo svojom živote ešte nevidel. Dokonca mal ešte okolo pásu kožený opasok zakončený dlhými šnúrkami napodiv nepletúcimi sa pod nohy. Spomenul si na časti vízií, útržky boli ale hmlisté rovnako ako jeho vnímanie no vedel skôr vnímal istým vnútorným pocitom o úspešnosti svojho snaženia posledného rozhovoru s blížnymi. Po chvíľke oddychu, upokojení žalúdka a osviežení vodou nasadol znova na koňa ktorý evidentne vedel kam má ísť. Zaradil sa medzi karavanu putujúcich a pomaly napredoval vpred ranným brieždením kým slnko ešte nepálilo nemilosrdne vyťahujúc vlahu z každého záhybu tela. Počas pravidelného klepotania kopýt hnedáka po ceste starec na chvíľu zaspal. Ocitol sa zas vo vízií ktorú videl počas návštevy necromanteionu znova prežíval život Atlanťanov. No tentoraz bolo cítiť strach u tých ktorý svoje telá nepovzniesli boli len na ceste k transmutácii premeny tela na éterickú formu. Malé otrasy ktoré neustále sužovali obidva ostrovy boli bežné no vždy doba medzi nimi bola dlhšia tentoraz ale zemetrasenie bolo na dennom poriadku a silnelo. Škody boli veľké ťažko opraviteľne v krátkom čase občas prišlo aj k stratám na životoch. Jediné bezpečné miesto ostávali stále priechody a sieň s kryštálmi tie odolávali najlepšie bez poškodení k všetkému prispieval fakt polohy najbezpečnejších miest v podmorskom priestore. Neprešlo ani veľa času a katastrofa ukázala svoju silu úkrytu v prírode v jej nespútanosti, nepredvídateľnosti. Ostrov počas najsilnejších otrasov sa rozpadol doslova sa začal ponárať pod hladinu za kriku zúfalých obyvateľov ktorý ako posledný existovali v hmotnom tele. To isté sa dialo aj s Lemuriou z oboch miest sa časť obyvateľstva zachránila hľadajúc nové miesto k usadeniu. Veru takto skončila krásna civilizácia povznesených, roztrúsená navôkol svojho rodiska smutné spomínajúc na krásy ich domoviny. Tí čo existovali ako éterické formy prestupovali z dimenzie do dimenzie aby všade zistili to iste, každá verzia veľkej bájnej Atlantídy zanikla teraz ležiac na morskom dne čakajúc jedného dňa na znovuobjavenie. Starec sa zobudil na horúčavu ktorá spaľovala cestu chvíľu uvažoval nad smutným koncom krásnej bájnej rasy. Po chvíli neúprosnej páľavy siahol do brašne aby sa napil z vody, aspoň na krátku chvíľu si osviežiť hrdlo na ceste do Pydny. Bohužiaľ netušil ako dlho cestoval po ceste no zjavne mal o čom uvažovať po všetkých víziách s ktorých mnohé mal ešte zahmlené, nejasné. Po prehupnutí parného dňa do popoludnia zazrel prvé míľniky naznačujúce blízkosť mesta, netrvalo dlho aby sa pri ceste objavili aj kamenné stĺpy prezentujúce služby jednotlivých majstrov. Vyšší ktorý starca sledoval, navádzal i chránil počas jeho návštevy chrámu mŕtvych vnímal starcove neisté myšlienky postupne iniciujúce osvietenie no prvotný plán bol vzhľadom na vek postupne krok za krokom aktivovať éterické vedomie. Starcov vysoký vek bol pre hmotné telo nevýhodou z dôvodu možného šoku z videného či vnímaného. Starec na koni medzitým pomaly napredoval vo svojom putovaní blížiac sa k hradbám mesta strážiace po zuby ozbrojený vojaci. Tentoraz sa muž nijako neponáhľal a zaradil sa medzi dve vchádzajúce rady pútnikov zbežne kontrolovaných vojakmi. Prepáčte, začal starec dostanúc sa na rad žiadajúc o radu vojaka, kde nájdem Thotha Atlanťana. Sídli za mestom ale ak si nováčik ráno v amfiteátri sú rozpravy a prijímanie nových žiakov rôznych učencov dneska máš smolu, odvetil zamračený vojak jastriac hnedými očami po okolí ako sokol hľadajúci potravu. V meste sa v neskorom popoludní začali tiene preťahovať, noc postupne získavala nadvládu nad dňom a postupne sa začali zažínať ohne v pochodniach lemujúcich ulice. Priateľu, zvolal na muža zapaľujúceho ďalšie pochodne, poradil by si mi cestu k amfiteátru. Vysoký mladík s hustými no krátkymi kučeravými vlasmi sa otočil za zvukom a hneď aj zamieril k starcovi krívajúc na jednu nohu. Nasmerovanie ti asi nebude veľmi užitočne, odvetil mladík pokračujúc, poď za mnou máme spoločnú cestu. Starec nasledoval krívajúceho mladíka sledujúc jeho pohyb i zatínanie zubov pri pohybe nohou. Bol som vojak lenže v bitke som neustál dostal som šíp do nohy, odvetil mladík vidiac starcov pohľad. A tak teraz nie som vhodný ani na prácu na poli ani na chov kôz alebo plavbu po mori tak zapaľujem pochodne po meste noc čo noc, dodal s bolesťou v hlase. Neviem nájsť slová ktoré by vyjadrili súcit, odvetil starec kráčajúc po boku mladíka vodiac po ďalšej strane svojho verného múdreho hnedáka. Zrazu pred očami starca rozžiarilo silné svetlo zároveň stratil pôdu pod nohami ocitol sa pred bránami obrovského mesta zoči voči najväčšej armáde akú videl. Strach mu lomcoval telom, horúci deň ovplyvňoval videnie a on bol strašne smädný, hladný a z obliehania slabý. Dní predtým videl padať svojich druhov mŕtvych k zemi po zásahoch šípov, balist alebo kópií teraz boli najbližšie k hradbám bežal vpred chránený štítom i plnou výzbrojou v druhej ruke zvieral meč celý od krvi. Po chvíli konečne prerazili brány ale ich radosť netrvala dlho, z neba sa vzniesli mraky šípov, nestačil zdvihnúť štít a tak uhýbal ako vládal odrážal to čo sa dostalo do bezprostrednej blízkosti no v jednej chvíli pocítil ohromnú bolesť. Pri pohľade na nohu mu skrz naskrz trčal zo stehna šíp aj s kosťou. Ďalšie chvíle prebehli ako v sne, niekto ho zobral a chvíľu niesol do bojového stanu na ošetrenie to či vyhrali alebo nie nezistil lebo starca znova oslepilo silné svetlo ktoré keď pohaslo zmenilo jeho vnímanie. Niečo sa za tú krátku chvíľu stalo mladík síce stále kráčal vedľa neho v nedopovedanej vete no nejasný pocit nezmizol. Všade kam sa starec pozrel u všetkých ľudí i zvierat vedel vycítiť ich súčasné emócie cítil ich myšlienky lenže tento pocit opadol po chvíli spolu s nezvyčajným hučaním v ušiach. V jednu chvíľu pocítil aj nezvyčajný úbytok energie ale nečudoval sa už ničomu pre množstvo nezvyčajných udalostí posledných dní takto len počúval zo zvesenou hlavou mladíka opisujúceho mesto. Nakoniec sa starec ubytoval v hostinci neďaleko amfiteátra kde si objednal aj nejaké to pitie. Neskôr v izbe vybral z tašky poživeň a nasýtil sa nemal veľmi chuť jesť na prízemí čo síce nebol hlavný dôvod. Bol aj výrazne unavený, takisto ako mal mnoho otázok no odpovede hoci by prišli v nasledujúcich dňoch chcel počuť hneď, veril že spánok mu odpovede sčasti poskytne. Po chvíli zaspal ale ocitol sa nie v priestore s žiarivou hmlou lenže stále bol v izbe, videl svoje spiace telo no neďaleko sa vznášala bytosť s ktorou sa chcel rozprávať. Čo sa to deje, spýtal sa narážajúc na víziu ktorú videl pri mladíkovi. Svojou tvrdohlavou cestou do chrámu mŕtvych si naštartoval svoje osvietenie inak by sa nedalo v žiadnom prípade komunikovať, zaznela jemná výčitka od bytosti, tvoje osvietenie malo prebehnúť u Thotha Atlanťana, dokončila éterická bytosť. Prečo celá táto cesta plná okľúk, vízií, pocitov nechápal starec, stojíte vy za smrťou mojich blízkych dodal nakoniec možno trúfalú otázku. Nie, nemaríme ľudské životy snažíme sa zastaviť agresiu, zabíjanie, ubližovanie medzi vami no na mnohé kroky potrebujeme pomoc odvetila bytosť snažiac sa vysvetliť dôvod situácie i celého problému. Obávali sme sa vysokého veku tvojho hmotného nosiča hovorila bytosť pričom zhmotnila ruku ktorou poukázala na spiace starcovi telo, nemohli sme riskovať tak sme zvolili opatrnejší ohľaduplnejší prístup. Potrebuješ si oddýchnuť, dodala po chvíľke odmlky bytosť nehľadiac na mužove protesty poslal jeho éterickú podstatu späť do tela ktoré zaspalo tmavými snami. Keď sa muž zobudil bolo slnko už dva palce nad obzorom a tak sa vybral z krčmy priamo k amfiteátru tam sa začali zhromažďovať prvý ľudia zvedavý na učenie veľkého Thotha alebo ako ho mnohý poznali Herma Tresmagistrosa na pódiu už stál učenec v smaragdovo zelenom rúchu čakajúc na posledných oneskorencov. Vážený diskutanti, začal rozprávať akonáhle sa všetci usadili na kamenných stupňovitých sediskách, dnes Vám prečítam zo smaragdových dosiek spísaných samotným Thothom Atlanťanom. Ľudské hľadanie pochopenia zákonov, ktoré riadia život človeka, je nekonečné, ale za závojom, ktorý chráni vyššie plány pred ľudským zrakom, predsa vždy existovala pravda, pripravená na asimilovanie tých, ktorí zväčšili svoju víziu pri hľadaní pravdy obrátením sa vo svojom hľadaní dovnútra, nie na povrch.
V umlčaní materiálnych zmyslov leží kľúč k odhaleniu múdrosti. Ten, kto hovorí, nevie; ten, kto vie, mlčí. Najvyššia vedomosť je nevysloviteľná, pre svoju existenciu entity na cestách, ktoré presahujú všetky materiálne slová či symboly. Všetky symboly sú len kľúče od dvier vedúcich k pravdám, a mnohokrát dvere nie sú otvorené, pretože kľúč vyzerá tak ohromne, že veci za ním nie sú očividné. Ak dokážeme pochopiť, že všetky kľúče, všetky materiálne symboly sú prejavmi, ale rozšíreniami veľkého zákona a pravdy, začneme rozvíjať víziu, ktorá nám umožní preniknúť za závoj. Všetky veci vo všetkých vesmíroch sa pohybujú podľa zákona, a ten zákon, ktorý riadi pohyb planét, nie je viac nemenný, než zákon, ktorý riadi materiálne vyjadrenie človeka. Jeden z najväčších zo všetkých Vesmírnych Zákonov je ten, ktorý je zodpovedný za vznik človeka ako hmotnej bytosti. Veľkolepým cieľom škôl mystérií všetkých čias je odhalenie pôsobenia Zákona, ktorý spája človeka fyzického s človekom duchovným. Spojovacie ohnivko medzi fyzickým a duchovným človekom je človek vzdelaný, pretože myseľ má hmotné a tiež nehmotné vlastnosti. Uchádzač o vyššie poznanie musí rozvíjať intelektuálnu stránku svojej prirodzenosti a tak posilniť možnosti sústredenia všetkých síl svojho bytia na a v rovine, po akej túži. Veľkolepé hľadanie svetla, života a lásky v materiálnej rovine sa len začína. Jeho definitívne uskutočnenie, konečný cieľ je úplná jednota s vesmírnym vedomím. Základy v hmote sú prvým krokom; potom prichádza vyšší cieľ duchovného dosiahnutia. Starec počúvajúci reč učenca týmto posledným krokom dokončil svoju púť za Thothom Atlanťanom. Vyšší sledujúc ho z éterickej sféry spokojný s výsledkom sa premiestnil do akasickych záznamov no tam zdalo sa nebolo niečo v poriadku....

Štvrtá kapitola

Minulé životy

Duša od svojho vzniku prechádza prevteleniami učiac sa, poznávajúc všetky aspekty existencie v hmotnom nosiči prekonáva prekážky ktoré majú za úlohu naučiť éterickú formu skúsenostiam aby sa priblížila k stavu povznesenia. V každom živote žitom v hmotnom tele dostáva rád úloh ak ich ale nezvládne na prvý krát daná situácia sa znova zopakuje na podobný spôsob až dovtedy kým nebude úloha zvládnutá. Éterická forma nie je obmedzovaná vo svojom pohybe a tak kým v jednom živote môže existovať v roku 100 ďalší život môže žiť v roku 2000 alebo na inej planéte či univerze. Duša nezomiera ale posledným krokom je rozpad na viac energetických foriem a tak hovoríme potom hovoríme o duchovnej rodine.

Štvrtý hermeticky axióm je zákon polarity. Tento axióm vyjadruje pravdu že všetko je dvojité, všetko má dva póly, všetko má svoj opak. Tento zákon objasňuje, že vo všetkom sa nachádzajú dva póly, dva opačné aspekty a že protiklady sú v skutočnosti dva extrémy toho istého, dva tiene rovnakej veci, ktoré sa odlišujú iba svojou intenzitou. Môžeme si to vysvetliť na príklade - hoci teplo a chlad tvoria protiklady, v skutočnosti ide o ten istý jav s rozdielnou intenzitou. Pozrite sa na teplomer a povedzte, či dokážete rozlíšiť, kde končí teplo a začína chlad! Nič také ako absolútne teplo ani absolútny chlad neexistuje. Slová teplo a chlad jednoducho popisujú rôznu intenzitu toho istého javu a ten istý jav, ktorý sa prejavu ako teplo a chlad, je len formou, druhom a frekvenciou vibrácií. Teplo a chlad teda predstavujú dva póly fenoménu, ktorý nazývame teplota, a javy, ktoré ich sprevádzajú, sú výsledkom pôsobenia zákona polarity. Rovnaký zákon sa prejavuje v prípade svetla a tmy, ktoré sú vyjadrením toho istého úkazu a líšia sa iba svojou silou. Kde končí tma a začína svetlo? Aký je rozdiel medzi veľkým a malým? Medzi tvrdým a mäkkým? Medzi čiernym a bielym? Medzi ostrým a tupým? Medzi hlasným a tichým? Medzi vysokým a nízkym? Medzi pozitívnym a negatívnym?

Éterická forma života sa objavila v akasickych záznamoch za sebou mala úlohu ktorú sa jej aj napriek malým nepredvídateľným udalostiam podarilo dokončiť a hoci cesta ktorú vytýčil tejto duši zďaleka nekončila jedna etapa jeho života v hmotnom tele bola dávnou minulosťou. Lenže v akasickych záznamoch nebolo všetko v poriadku, priestor stále vyplňovala svetlá hmla, jeho éterický bratia nahliadali do jednotlivých záznamov ale predsa bolo niečo citeľné zachytené len okrajom vedomia. Čo sa deje, spýtal sa éterického brata stojaceho neďaleko. Druhá éterická bytosť si vymenila s prichádzajúcim druhom zdvorilostné pozdravy no na otázku zareagovala len pozitívnou energiou čo v ich reči znamenal smiech. Poď ukážem ti, dodala po chvíľke zmiznúc a objaviac sa pri šepkajúcom zázname od ktorého pulzovali rytmické vlny i slová akejsi skladby aké počúvajú hmotné formy života v tomto univerze konkrétne v tejto planéte. Na tom by nebolo nič výnimočné lenže myšlienková sila ovplyvňovala aj okolité duše a tie celú tú vlnu posielali ďalej takto v akasickych záznamoch sa šírila do každej strany ku každej mysli jediná skladba ktorá rezonovala v hmotnom svete u mnohých ľudí. Medzitým Tomáš sediac v školskej jedálni na obede pohmkávajúc si skladbu od Sasha I feel lonely jediac polievku keď si k nemu prisadlo dievča bielych vlasov zapletených do vrkoča. Vnímaš, spýtala sa štuchnúc do neho jemne. Prečo by som nemal, odvetil mladík s úsmevom ktorý ukázal zaseknutý hrách medzi zubami. Lili si odkašlala rukou naznačujúc kamarátovi ostatok medzi zubami. Čo ako išla matika, spýtal sa Tomáš narážajúc na písomku rovnajúcu sa pohrome. Sám odhadoval svoju úspešnosť na minimálne 80 percent čo by malo vystačiť na dvojku no nikdy sa radšej neradoval priskoro. Zrazu v ušiach mu začalo jemne hučať čo znamenalo pokus o telepatickú komunikáciu. Od doby spred dvoch týždňov každý deň trénoval snažil sa vo všetkom čo ho Klaudia učila no vízie minulých životov prichádzali len v nejasných útržkoch a niekedy aj v najmenej vhodných chvíľach. Bol so svojho postupu naštvaný, deprimovaný ale jeho učiteľka ak sa to tak dá nazvať si s tým nerobila ťažkú hlavu. Stále prízvukovala aby si sám našiel vhodný spôsob ako si spomenúť na predošlé reinkarnácie. Robíš to zas, ozval sa mu v mysli Klaudiin hlas. Nechápem čo robím, pomyslel si zatiaľ čo sledoval spolužiakov vchádzajúcich do priestrannej jedálne presvetlenej slnkom. Množstvo stolov bolo obsadených ale priestor bol stavaný na viac ako tristo žiakov čo bohato stačilo každému kto sa prišiel najesť. Ja tu obsluhujem v kaviarni a u každého vnímam jednu a tú istú pesničku takisto ako v astrálnej sfére sa všade ozýva tvoje hmkanie pesničky, odvetila jemne rozhorčene Klaudia. Chalan sa v duchu začal smiať no aj navonok mu na perách ihral ťažko znateľný úsmev. Môže to byť aj táto pesnička, poznamenal sarkasticky predstaviac si heavy metalové vrieskanie v najsilnejšej oktáve akú počul. Dosť, zhukla Klaudia v jeho myšlienkach tak nahlas až Tomášom jemne myklo. Si v poriadku, zaujímala sa Lili postrehnúc jeho trhnutie sa. Chalan na ňu pozrel no nepovedal nič jeho vľúdny pohľad odpovedal za neho. Dobre, dobre, smial sa ale v duchu postaviac sa do radu pre druhý chod pričom dodal, hudba má upokojuje lepšie mi to myslí. To by sme mohli využiť, poznamenala zmierlivejšie Klaudia a s touto vetou sa stiahla s Tomášovej mysle. Mladík mal o čom uvažovať len okrajovo vnímal vydanie obedu pri okienku s nedočkavosťou sa najedol uvažujúc nad možnosťami. Hudba, možno ma to dievča predsa len pravdu no trebalo nájsť interpreta alebo melódiu ktorá by ho nerušila v meditácii počas sledovania minulých životov. Nevnímajúc básnenie jeho spolužiačky nad ani nevedel čím si zobral zo šatne tašku obliekol čiernu letnú bundu, obul sa stále v úvahách nakoniec zhodnotiac najlepší postup získania informácií. Nakoľko do éterickej roviny potreboval plne vedomie a teda telo by zatiaľ len nečinne stálo zvolil internetovú kaviareň asi dva kilometre od školy čo nebolo ďaleko. Ešte nezvládol rozdeliť vedomie medzi dve sféry proste netrúfol si na to. Ty nejdeš na električku, spýtala sa ho kamarátka mysliac na spoločnú cestu vytrhnúc Tomáša na pár sekúnd z úvah. Nie niečo potrebujem zistiť, odvetil mladík vediac že Lili je jediný človek bez predsudkov voči jeho menu a teda hlavne voči menu aké si vyslúžili jeho rodičia. Chvíľu obaja kráčali v septembrovom počasí hore kopcom obklopení nádhernou tatranskou prírodou. Po chvíli dievča odbočilo z chodníka smerom na zastávku možno aj niečo povedalo lenže Tomáš hlboko uvažujúc nezaregistroval túto situáciu. Problémom ostávalo všímanie si dievčaťa jeho zmeny teda neustále hĺbanie, jeho večne strácanie sa v myšlienkach nevnímajúc svoje okolie. Takto dorazil až k internetovej kaviarni kde si zaplatil dve hodiny na internete dúfajúc v úspech svojho hľadania po ceste prebral v duchu všetky možné alternatívy vyhľadávania. Vedel že bude meškať na ďalšie cvičenie u Klaudii preto akonáhle sadol za počítač poslal jej skrz akasicke záznamy odkaz v ktorom na rýchlo ozrejmil svoj nápad a snahu čo hľadá teda nebol to doslovný odkaz ale séria obrazov, pocitov, nápadov, úvah. Po chvíli otvoril oči klikol na ikonu prehliadača kde zadal text hudba pre meditáciu. Popravde nečakal také množstvo výsledkov veru že bolo z čoho vyberať. Od solfeggio frekvencii cez budhistické misi až po frekvenčné ladičky takto postupne dával dohromady skladačku kým sa dostal k psychowalkmenu hneď si dal vytlačiť technické plány nakoľko bol v elektrotechnike zbehlý vedel že za pár dní by to zvládol. Uvažujúc nad ideálnym spojením zapisoval na vytlačené listy poznámky s potrebami od základnej dosky až po membránu v slúchadlách a tak postupne dostával nápad svoje kontúry. Po hodine a pol strávených pri počítači spisujúc každý smer myšlienky zdvihol hlavu od papierov ku ktorým pribudli poznámky o hladinách vedomia alfa, beta, gama, theta, delta nakoniec epsilon a lambda každá mala svoju frekvenciu pri akej sa dosahovali isté stavy vedomia teda keď uvažoval správne mozog bol prepojený s éterickou sférou do istej miery no na komunikáciu používali tieto dve vibračné odlišné časti toho istého celku frekvencie a vibrácie čo mohlo znamenať možnosť každej komunikácie na každej úrovni v každom vesmíre na základe tohoto faktu. To by znamenalo možnosť nesprávneho tvrdenia ťažkých hláv o fyzike, chémii či binárnom kóde ako základnom jazyku. Všetko to zdá sa stálo a padalo na základe frekvencii a vibrácií teda spoločnom jazyku pre nie jeden vesmír ale systém univerz či paralel. Čím viac uvažoval tým viac sa mu zdalo ťažšie spájať súvislosti nakoniec ako tak spokojný s výsledkom pomaly ukončoval hľadanie keď jeho pohľad upútalo pri klávesnici biele pierko aké zanechávajú na znak prítomnosti jedine vyššie bytosti. Poobzeral sa po okolí snažiac sa vnímať ich prítomnosť no bol príliš unavený, prstami si pretrel oči, pomasíroval spánky, bohužiaľ únavu neodohnal. Nakoniec rezignujúc pomaly vypol všetky otvorené lišty v počítači vediac o ostávajúcich desiatich minútach zaplateného internetu. Postavil sa od stola pobaliac si všetko vytlačené prešiel uličkou popri ďalších počítačoch akých bola táto miestnosť plná no len málokedy plne obsadená. Míňal sa čas nedostupnosti domáceho počítača bolo len otázkou času kedy posledná internetová kaviareň v Tatrách taktiež zavrie. Máš tu darček, prehovoril niekto vyrušiac Tomáša v jeho úvahách. Chvíľu mu trvalo kým si uvedomil prázdnosť miestnosti nerátajúc správcu zahladeného do počítača no hlas ktorý počul bol čisto ženský. Jeho prehriaty mozog mylne predpokladal že on bol tým od koho počul zvláštny hlas. Hej mladi muž vnímaš, ozvalo sa zas hlasnejšie no tentoraz si už uvedomil prítomnosť Klaudiinej mysle. Otvárajúc dvere do čerstvého vzduchu jej unavenou mysľou vládal poslať jedine pár obrazov vytvorených podvedomím. Bolo to to najjednoduchšie čo počas vyčerpania zvládol a veril že obraz kvetov na slnečnej lúke je dostačujúca odpoveď. Zase si sa vyčerpal, znela Klaudiina výčitka s obavou o svojho žiaka. Na to proste nemohol Tomáš odpovedať za posledné dva týždne odkedy začal trénovať nebol spokojný so svojím postupom a tak sa snažil čoraz viac hoci zo všetkých strán počúval ako je jeho postup priam ukážkový. Stále videl iba útržky minulých životov stále nezvládol rozdeliť vedomie medzi dve sféry a pri mnohých úkonoch potreboval plné sústredenie. Za týždeň školského roka už dva krát zaspal v električke a tak sa nechtiac odviezol až na konečnú hoci jeden krát mal víziu útržku minulého života no bohužiaľ prišla v nevhodnom čase a keď sa ju snažil vyvolať neskôr už u Klaudii nešlo to nech sa snažil ako chcel. Maximálne dosiahol z neznámeho dôvodu vyhodenie prúdu v celej bytovke no na to mu jeho učiteľka nič nedokázala povedať hoci tušil že niečo stále nehovorí v snahe venovať jeho pozornosť tréningu. Pomaly prišiel na stanicu kde o pár minút mal spoj, spolu s ním čakalo vôkol neho množstvo turistov cestujúcich za lyžovačkou či oddychom veru aká je to výhoda bývať priamo vo Vysokých Tatrách. Električka dorazila trúbiac na oneskorencov čo stále stáli na koľajisku takto vznikala denno denne večná tlačenica jednak ľudia cestujúci z Popradu vystupujúc na prestupnej stanici v Smokovci si razili cestičku davom tak i ďalší ľudia netrpezlivo čakajúc na vystupujúcich aby sa prevalili električkou ako záplavova vlna občas to bol absolútny chaos. Tomášovi sa podarilo obsadiť miesto pri okne ďalej čakajúc na signál výpravcu vďaka ktorému sa vlak pohol z nástupišťa. Monotónne hlásenie z reproduktorov stanice ho kolísalo k spánku nakoniec ani nevedel ako s hlavou opretou o sklo zaspal. Ocitol sa niekde inde no tentoraz plný energie vnímajúc obrovský priestor akéhosi hangáru plného súčasti sám nevedel čoho no boli obrovské nepodobali sa ničomu, žiadnej technike akú poznal. V tom si uvedomil nepríjemnú pravdu, znova videl útržok svojho minulého života a zas v nevhodnej chvíli. No tak, zanadával snažiac sa nasilu zobudiť akoukoľvek cestou či ovládnutím svojho tela alebo vedomia ale bohužiaľ to malo iné plány. Sklonený nad plánmi vnímajúc svetlá zabudované priamo do stropu zakresľoval nie práve zrozumiteľne poznámky. Vnímal vo svojom zamyslení ako do miestnosti vošla ďalšia osoba ktorá ho sledovala no nepovedala jediné slovo. Bola to nevýhoda nakoľko vedieť aspoň pár informácií z každého útržku mu mohlo pomôcť sa zorientovať a neskôr použiť alebo aspoň snažiť sa použiť. Konečne človek za ním zakašlal aby naznačil svoju prítomnosť našťastie to zabralo a tak otočiac sa zbadal nadriadeného lenže ten nemal ľudský tvár tak ako v súčasnom živote ale to nebolo veľmi podstatné keďže definíciu inteligentného života spĺňal. Tomáš u bytostí okrem silno zeleno modrej priliehavej kombinézy vnímal dlhú hlavu na ktorej zvisle sedeli oči a vedľa nich šesť otvorov zrejme na nos. Ústa boli tenké bez pier z rohovinou namiesto zubou, zaujímavosťou boli uši teda ich absencia no namiesto nich mal akési krehké blany hýbuce sa zakaždým sotva postrehnuteľným zvukom. Bytosť natiahla niečo čo Tomáš mylne pokladal za pahýľ ruky bez prstov podľa prvotného jeho názoru asi zranenie z čias nejakej vojny alebo vojnového konfliktu no mladík len hádal ale za pár sekúnd mu odpoveď doslova spadla do náručia. Z pahýľu ktorý sa zastavil vo výške hrudníka začali vyrastať hrubé kosti lenže neboli tak úplne celistvé práve naopak skladali sa z mnohých malých kostičiek. Takto sa postupne sformovalo sedem relatívne dlhých prstov, tento istý pohyb urobil aj Tomáš vo vízií aby sa napokon skoro dotýkali rozdiel tam bol v pár centimetroch. Toto gesto bol zrejme pozdrav tej rasy počas jeho reinkarnácie v tom živote. Exoskelet týchto bytostí bol jedinečný pravdou ostávalo jeho prekvapenie a fascinácia týmto pohľadom. Bytosť prehovorila no zo začiatku mu Tomáš nerozumel ale ukázal sa efekt ako pri zle dabovanom filme s pár sekundovým oneskorením. Zas vylepšuješ niečo čo je už dobré, spýtal sa nadriadený, mal si len opraviť tieto súčiastky nie ich zmeniť dodal s výčitkou. Všetko sa dá vylepšiť, oponoval mladík vo svojom minulom živote, keby si mi dovolil realizovať moje konštrukty dokázal by som aj zo starého plavidla urobiť najdokonalejší stroj. Nie, zamietla jeho požiadavku bytosť jedným slovom zároveň však aj zmarila nádeje jeho osobnosti. Nadriadený prešiel pár krokov po hale keď si všimol na stole vedľa ďalších nákresov prívesok v ktorom bol zvláštne sfarbený pulzujúci kameň v tvare guľatého pravidelného mnohostenu. Čo je to, zaujímala sa bytosť ukazujúc nesformovanými prstami teda gestom nevyjadrujúcim veľké pochopenie pre objekt. Mladík podišiel k stolu zoberúc jemne do rúk prívesok prevesil si ho na hlavu sformujúc ohyb v ktorom sa šnúrka držiaca kameň stratila. Ukážem ti to, povedal rozhodne zo zámerom dokázať nadriadeného nesprávne odobratý rešpekt voči jeho práci. Postavil sa tesne vedľa neho čím samozrejme nechtiac narušil osobný priestor nadriadeného čo bolo z hľadiska tamojšej etikety považované za drzosť no v tú chvíľu potreboval cítiť niečo iné, silnejšie prechádzajúce celým organizmom ako jemný elektrický prúd alebo skôr stav medzi životom a smrťou keď není rozhodnuté v ani jeden krok a možnosť tej či onej sekundy zrýchľuje činnosť životných funkcií Tomáš by to nazval adrenalínom asi tento popis by tomu pristál najviac. Nadriadený nepohodlne prestúpil vyvažujúc rovnováhu no i v snahe získať kúsok osobného priestoru ale presne v tej stotine sekundy Tomáš chytil to správne čo hľadal, ten pocit, tú ideálnu možnosť rovnováhy. Pred nimi sa zablyslo ako v búrke priestor vyplnil modrý okrúhly mnohosten absolútnej pravidelnosti dokonalej krásy akú videl aj mladík vo vízií minulého života. Cítil prepojenie vo svojom vnímaní s týmto objektom dokonca mal dojem že môže ním manipulovať čo sa aj potvrdilo. Vo svojom minulom živote jemne prižmúril oči so sústredením sa na prvý šesťhran ten hneď vystúpil dopredu následne za neho sa zaradil menší štvorec a takto sa postupne zoradili ďalšie na základe vnútorného ovládania skrz vedomie. Tvar stien určuje vzdialenosť a počet stien určuje presnosť na milimetre vysvetľoval výskumník svojmu nadriadenému. Ten s otvorenými ústami otočil hlavu k Tomášovi prezerajúc si ho s istým obdivom. Poď poznamenal mladík jemne sotiac staršiu bytosť dovnútra mnohostenu no hneď vošiel za ním. Vnútri pocítil tlak i pocit voľného pádu bol to neuveriteľné nádherný dojem. Hej chlapče zobuď sa zaznelo v jeho okolí zatiaľ čo on prechádzal portálom už bol skoro na druhej strane keď mu znova niekto pomykal plecom. Zrazu sa ocitol na pár sekúnd mimo tela svojho minulého života ktoré sa rýchlo vzďaľovalo jeho však ťahalo niečo ako bungeejumpingove lano späť do svojho súčasného života. Vtom si spomenul ako zaspal v električke, prestal sa brániť a po chvíli sa skutočne zobudil. Vedľa neho stál vodič električky ktorý sa ho snažil jemne zobudiť zrejme už nejakých pár minút spočiatku vnímal rozmazane ešte pod vplyvom pomaly odznievajúceho spánku. Silueta vodiča nabrala konkrétnych tvarov a on si všimol jeho husté obočie ako aj krátke hnedé vlasy či tmavšiu pokožku, bohužiaľ tušil nutnosť prítomnosti vodiča. Znova zaspal a ocitol sa zas na Štrbskom plese teda na konečnej stanici. Pretrel si oči, poobzeral sa aby následne zistil nepríjemnú skutočnosť ktorej sa obával. Už som hore, odvetil šoférovi obliekajúc si bundu zavesenú na háčiku. Muž čakal kým sa Tomáš oblečie nakoľko táto električka odchádzala až za hodinu našťastie stále stál na zastávke ešte aktuálny spoj takže nemusel hodinu sedieť na zastávke hoci mal ešte možnosť využitia autobusu pri tejto možnosti ale bolo potrebné zistiť spoj čo síce nebol problém no dovtedy by mohol dávno trénovať u Klaudii. A sakra Klaudia, zanadával v duchu mladík uvedomiac si vďaka čerstvému vzduchu mimo vlaku že sa jej od vtedy čo nastúpil v Smokovci na električku neozval. Matne si spomenul ako hovorila o nejakom darčeku no vtedy vďaka vyčerpaniu energie nevnímal. Síce spánok v ktorom sa ocitol v predošlej reinkarnácii mu troška nabil batérie zďaleka to nestačilo. Pri vstupe do električky si popravil svoju športovú tašku prevesenú cez plece, v nej mal prakticky všetko čo potreboval vždy po ruke vrátane zošitov do školy. Nepotreboval nič viac, veď načo sa vláčiť so všetkými knihami na vyučovanie keď to najdôležitejšie má zapísané ako poznámky medzi množstvom zošitov a hlavne v hlave. Postavil sa blízko dverí aby zas náhodou nezaspal následne sa pokúsil nadviazať telepatické spojenie s Klaudiou. Budem hádať zas si zaspal v električke, ozval sa mu mysľou jej nahnevaný hlas ťažko ukrývajúci strach o svojho žiaka. Bohužiaľ áno ale dobrá správa je že už idem za minútu späť, odvetil snažiac sa upokojiť situáciu pritom dodal, mal som víziu minulého života teda iba útržok zas keby ma neprebudili zrejme by pokračoval ďalej. Čakám ťa porozprávame sa o tom pri tréningu, odpovedala jemnejšie Klaudia pričom mladík v pozadí rozhovoru zachytil pískanie výpravcu dávajúceho pokyn k odchodu vlaku. Komunikácia sa razom ukončila a tak mladík otvoril oči vidiac pohyb električky uvažujúc nad faktom ktorý mu istým spôsobom vŕtal v hlave už od vtedy čo zaspal prvý krát až na konečnú vždy s víziou minulého života. Vyzeralo to že únava aktivovala vízie lenže v tom stave boli ťažšie udržateľné no na druhej strane mali hĺbku viac v nich cítil, vnímal, lepšie uvažoval nad akýmkoľvek zobrazeným javom či situáciou. Počas tej chvíle mal vždy množstvo energie a časť ostávala aj po prebudení na chvíľu pracoval s nápadom čo ak ho práve extrémna únava posúva k vidinám predošlých reinkarnácii z nich následne čerpá energiu. Ak prekoná túto bariéru posunie sa výrazne vpred, bolo jeho uvažovanie ale to prerušilo slabé sotva postrehnuteľne zvonenie v ušiach oznamujúce vplyv intuície. To znamenalo že zrejme chytil problém za správny koniec a on sa blíži k vyriešeniu súčasnej hádanky. Otvoril tašku, vybral z nej jeden papier s perom nakoľko mal ešte desať minút cesty rozhodol sa zapísať svoje myšlienky musel ich zapísať len oni boli kľúčom k celkovému pochopeniu celého obrazu. O dvadsať minút neskôr zazvonil pred telocvičňou ktorá mala samostatný vchod no používal ho jedine on v snahe vyhnúť sa Klaudiiným rodičom, bola síce pravda že ich vedomie bolo ovplyvnené tak aby ho nevnímali alebo aj keby vnímali prehliadali by ho lenže Tomáš nechcel riskovať. Manipulácia s ich mysľou môže byť kedykoľvek zvrátená alebo ovplyvnená buď Anunnakim alebo jeho mnohými pomocníkmi a podľa toho čo zažil mladík v prvý deň netúžil zas po stretnutí so shadow people. Že ti to trvalo, začala Klaudia po tom ako otvorila dvere následne dodala narážajúc na vôňu šíriacu sa od mladíka, to je vanilka? Chcelo to troška zmenu, odpovedal Tomáš s úsmevom zabávajúc sa v duchu na reakcií dievčaťa. Pamätal si z jedného rozhovoru ako mu spomínala že vanilka je jej obľúbená vôňa dovtedy mladík používal mandľový krém technicky toto mala byť istá forma ospravedlnenia za meškanie na tréning. Vojdúc do telocvične zobul topánky položil vedľa nich tašku s poznámkami a hneď sa posadil za posilňovací stroj na prsné svaly na ktorom začal hneď aj cvičiť. Teraz si vyčerpal svoju energiu aby si zaspal, hneď na to ako dorazíš na cvičenie znova míňaš energiu, začala Klaudia s výčitkou držiac v ruke snehovo bieli balík darček od vyšších bytostí. Dneska jej to pristalo rozpustené blond vlasy si prehodila cez jedno plece aby sa cítila pohodlne pri meditácii. Tričko a nohavice krémovej bielej farby sedeli k jej jemne opálenej tvári dokonale Tomáš občas pri pohľade na ňu uvažoval či aj ona nepatrí k vyšším bytostiam. Čo je, spýtala sa keď si všimla mladíkov pohľad visiaci na nej. Nič, odpovedal rýchlejšie ako by si pripustil no hneď na to natiahol ruku k väčšiemu na dotyk hebkému materiálu v ktorom bol zabalený balík. Opatrne rozbalil obal, otvoril krabicu aby v nej uvidel niečo dosť podobné jeho nákresom. Podobalo sa to na iPod čiernej farby lenže väčší v priemere samotná obrazovka mala podľa odhadov okolo 7 palcov pod ňou striebristo orámovaný kruh so štyrmi znakmi po obvode a jeden v strede kruhu, vedľa boli sklopné slúchadlá bez šnúry v ušniciach boli vstavané membrány pre najideálnejší spôsob počúvania okrem toho na vrchnej lište slúchadiel kopírujúcej hlavu bolo vstavaných niekoľko zvláštnych svetelných bodov. Wau, vyšlo z Tomáša neschopného zakryť prekvapenie. Hlavou mu vírila jediná otázka ako budú fungovať slúchadlá bez šnúry ešte nevidel niečo podobné a bol jemne zmätený. Opatrne vložil dar späť do krabice tú položiac na stolík vedľa posilňovacieho stroja slúžiaceho na vodu pričom vnútorným vedomím cestujúc do akasickych záznamov poslal krátky odkaz v ktorom poďakoval vyšším za ich dar venujúc im časť svojej energie ako proti dar. Snáď to bude dostačujúce k energií vynaloženej na zhmotnenie jeho priania hoci nevysloveného nakoľko pôvodne plánoval zostrojenie prístroja vlastnoručne. Môžem, spýtala sa Klaudia mieriac na dar od vyšších. Jasné, odvetil Tomáš po docvičení série na posilňovacom stroji na ktorom mal nastavené tri desaťkilogramové závažia. Klaudia obzerajúca psychowalkmen nechtiac stlačila tlačidlo dvoch šípok smerujúcich nahor na spodnej strane kruhu, na počudovanie oboch sa vysunula plnohodnotná Qwerty klávesnica. Tak toto som nemal v pláne vyrobiť ale je to úžasné, povedal užasnuto mladík zabudnúc dokončiť sériu. Aké boli vlastne tvoje plány, spýtala sa Klaudia so zvedavosťou obzerajúc prístroj od vyšších. Videla množstvo zhmotnených myšlienok a darov poslaných vyššími bytosťami no toto predčilo všetko. Medzitým sa mladík postavil mieriac k taške z ktorej vybral plány a poznámky vytlačené na množstve papierov. Pozri toto, odvetil chalan krátkou vetou podávajúc dievčaťu stoh papierov na ktorých bolo medzi tlačenými informáciami hrubo popísané poznámky i náčrtky ako zostrojiť psychowalkmen či vplyvu rôznych frekvencii. Hoci Klaudia väčšine nerozumela videla koľko musel jej žiak do toho vložiť psychickej energie presmerovanej z energie celého éterického tela to by potom dávalo zmysel tak rýchle zhmotnenie priania. No takto jednoducho zhmotňovať svoje myšlienky poslané univerzu alebo vyšším nedokáže hocikto a tobôž nie bez potrebného výcviku. Zatiaľ sa mu to rozhodla nepovedať ako ďalších pár predošlých veci, verila že všetko príde postupne časom počas výcviku no už teraz sa dalo povedať o mladíkovom rýchlom napredovaní aj keď on sám nebol so sebou spokojný. Pozrela na Tomáša znova sediaceho za posilňovačom cvičiac série, nebolo dňa keď by sa nepreukazovali slová vyšších o jeho výnimočnosti. Vyskúšaš to, spýtala sa chlapca akonáhle dokončil cvičenie na stroji. Tomáš oddychujúc pozrel na stôl na ktorom bol položený psychowalkmen aj so slúchadlami, mám to vyskúšať, spýtal sa po pár sekundách váhavo. Nie, odvetila Klaudia, daj si to zarámovať jasné že to máš vyskúšať, dodala použijúc na Tomáša jeho vlastný sarkazmus. Mladík venoval Klaudii ironicky úsmev no následne vzal do rúk čierny psychowalkmen a skúmal kde sa dá zapnúť či vlastne kde sú všetky ovládacie tlačidlá. Celé ovládanie bolo umiestnené v prednej časti prípadne vo výsuvnej Qwerty klávesnici a každý znak bol vynikajúco viditeľný jediné čo chýbalo tomuto prístroju bola nabíjačka no Tomáš veril vo vyriešenie tejto otázky. Nemá to nabíjačku, poznamenala zbytočne Klaudia pozerajúc do krabice v ktorej bol dar zabalený. Fakt, poznamenal sarkastickým tónom mladík študujúci tlačidlá, že som si nevšimol. Myslím že ak je to výrobok vyšších ako hovoríš zrejme použili vedomosti akášických záznamov a sama si hovorila aj ja som videl ich nekonečnú rozsiahlosť neberúc v úvahu akúkoľvek dobu alebo paralelu, zamyslel sa Tomáš evidentne trafiac klinec po hlavičke. Klaudia zabudla na chvíľu zatvoriť ústa v prekvapení nad mladíkovým uvažovaním dávno predbehujúcim všetkých jej doterajších žiakov. Tomáš napodobiac jej otvorené ústa zabávajúc sa pár sekúnd na jej prekvapení, následne znova venoval pozornosť daru stlačiac stredné tlačidlo na spodnej lište zariadenia pre zapnutie psychowalkmenu. Tlačidlo začalo pravidelne blikať napodobňujúc tlkot srdca o pár sekúnd obrazovka zasvietila a znázornila menu zariadenia. V ňom boli aj rôzne nastavenia frekvencií, izochronických zvukov, tibetských mís, frekvenčnej ladičky nechýbal dokonca ani časovač či možnosť kombinácie všetkého alebo vlastné nastavenia. Takisto našiel možnosť vytvárania poznámok. Tak to je teda paráda, poznamenala Klaudia sledujúc fungovanie psychowalkmenu spoza Tomášovho chrbta. Vyskúšam to poznamenal mladík nasadiac si slúchadlá, na prístroji nastavil binaurálny rytmus frekvencie o sile 5 hertzov zároveň nastavil podprahový zvuk búrky a taktiež pridal vibračnú ladičku na rovnakej nosnej frekvencií prekrývajúcej sa so základným nastavením nakoniec pridal relaxačné zvončeky. Fajn, poznamenal smerom ku Klaudi zatiaľ čo sa medzitým presunul na podložku presne určenú práve pre meditácie, nastavím na časovači štyri hodiny dovtedy by som mal prežiť jeden minulý život. Klaudia mu ukázala súhlasné gesto palca nahor v domnienke že cez slúchadlá už nebude mladík počuť jej slová. Tomáš stlačil znak pre spustenie no okamžite mu vyskočil oznam s otázkou či chce spustiť aj sekundárne frekvenčné vysielače samozrejme túto možnosť potvrdil na čo hneď v slúchadlách počul nastavené. Zavrel oči aby sa sústredil na meditáciu, predtým mu začiatok vždy išiel dosť neisto dokonca ťažkopádne no teraz vo svojom vnútornom zraku vnímal jemne vibrácie ktoré dávali jeho mysli energiu, jasnosť, sústredenie. Zvuky búrky doprevádzané príjemnou technikou zvončekov mu posilňovali sústredenie spočiatku stále vnímal len tmu vôkol seba po chvíli skúsil otvoriť oči. No nečakal pohľad ktorý sa mu naskytol, na to proste nebol pripravený. Celý priestor telocvične viditeľne pulzoval no to nebola jediná zvláštnosť éterické svety sa cez seba prelínali vrstva na vrstve. Skrz steny Tomáš vnímal prúdenie elektrickej energie miešajúcej sa s životnou energiou ľudí v bytovke. Energie boli všadeprítomné niekedy ich prúdy pripomínali búrku niekedy len tečúcu rieku bol to nádherný pohľad no mladík sa musel sústrediť na iné veci. Stále pátral po veľkej časti spomienok na minulé životy, porozhliadajúc sa po okolí hľadal Klaudiu ktorá sa ho snažila víziami sprevádzať. Sedela na ďalšej podložke vedľa neho v meditačnom sede so sústredením sa na nadchádzajúce. Postavil sa so svojím éterickým telom cítiac veľké množstvo energie prúdiacej skrz neho, chvíľu mal pocit bleskozvodu ktorý priťahuje masívne množstvá energie. Po pár sekundách sa pri ňom objavila Klaudia, pripravený, spýtala sa ho jediné slovo. V podstate viac slov ani nebolo potreba nakoľko doterajší tréning pripravoval mladíka na spomienky minulých životov. Síce nikto neočakával v priebehu dvoch týždňoch akýkoľvek posun hoci Tomáš na seba neuveriteľne tlačil no niekedy prílišná snaha môže spôsobiť skôr viac škody ako úžitku. No teraz sa potreboval mladík sústrediť na oporný bod ktorý ho povedie do spomienky minulého života. Na tento účel existovala aj možnosť regresnej hypnózy lenže tento smer bol veľmi nepresný, stačilo jedno nesprávne slovo a hypnotizér mohol nevedomky vložiť nesprávne interpretovanie spomienky čo mohlo mať katastrofické následky. Tomáš si vyjavil spomienku spred necelej hodiny na ktorú sa upriamil, tej sa snažil držať hoci oporných bodov bolo málo našťastie stačilo to. Spomenul si na mnohosten modrej farby vo veľkosti v priemere dvoch metrov, jasne videl bytosť oproti nemu nepodobajúcu sa ľudskej bytosti pamätal si pocit nepochopeného inžiniera túžiaceho zostrojovať svoje konštrukty. Po pár sekundách okolie sa zmenilo, jeho i Klaudiu vsalo do trhliny v priestore aby sa hneď na to objavili v obrovskej hale plnej množstva prístrojov aké na zemi neboli. Tomáš sa znova ocitol v koži svojho predošlého hmotného nosiča sklonený nad plánmi no tentoraz mal možnosť vnímať viac. Znaky na papieri už neboli úplne nezrozumiteľné rozumel že sa jedná o vylepšenia zariadení aké boli momentálne v hangári. Dokonca vnímal i prítomnosť Klaudii ktorá sledovala dej minulých životov aby ho usmerňovala či bola oporou pri ťažších chvíľach. Silné svetlo vyžarujúceho zo stropu odhaľovalo každý jeden detail priestoru jeho rozľahlosti ale i fantastickosti. Do miestnosti vošla ďalšia osoba chvíľu pozorujúca inžiniera pri práci ten ale v zápale inovatívnych myšlienok nevnímal prítomnosť svojho nadriadeného. Po chvíli si konečne novoprichodzi odkašlal naznačujúc svoju prítomnosť a tento zvuk aj prebral konštruktéra z hlbokých úvah. Iko, tak sa totiž volal mladý inžinier ako tentoraz vnímal Tomáš, sa otočil aby sa pozdravil už predtým videním spôsobom svojmu nadriadenému. Ich prsty sa temer spojili vo výške hrude, tento pozdrav bol zaujímavý spôsob vyjadrenia úcty. Pokiaľ by jeden z nich nesformoval prsty znamenalo by to neváženie či opovrhovanie osobou naproti a v týchto etických pravidlách to bol jav veľmi výnimočný. Pre Tomáša sa potvrdil jeho predošlý dojem o fungovaní tela na základe exoskeletu bol to naozaj zaujímavý návrh samotnej štruktúry daného univerza. Zas vylepšuješ niečo čo je už dobré, prehovoril nadriadený, mal si len opraviť tieto súčiastky nie ich zmeniť, dodal s výčitkou. Všetko sa dá vylepšiť, oponoval Iko obhajujúc si svoje myšlienky, keby si mi dovolil realizovať moje konštrukty dokázal by som aj zo starého plavidla urobiť najdokonalejší stroj. Nie, zamietol jeho požiadavku Éry jedným slovom zároveň však aj zmaril nádeje jeho osobnosti. Mimovoľne si Iko spomenul na deň zaradenia aký prebiehal u všetkých nepridelených teda tých ktorý síce majú nadanie no nie je klasifikované. V ten deň stál v rade aká sa tvorila pri skene schopností, rad sa hýbal pomerne svižne vďaka rýchlemu vyhodnoteniu plochy zasadenej v zemi zo šírkou plne sformovaných prstov. On sám vedel o svojom nadaní inžiniera tak ako každý jeho rovesník vedel o jedinečnom nadaní svojej osobnosti. Ešte nikdy za času fungovania klasifikácie na úrovni éterickej energie nebol nikto nespokojný pretože sa zohľadňoval talent vedomia pričom v predošlých verziách to bolo úplne inak a profesie mali množstvo nespokojencov z čoho vznikla slabá pracovná morálka. Konečne sa dostal na rad kde prešiel svetelným pruhom v zemi okamžite skenujúc v priebehu milisekúnd jeho nadanie hlboko zakorenene prirodzene nenanútene vycibrene k absolútnej dokonalosti a spokojnosti každého jedinca. Na paneli vedľa sa okamžite objavil nápis oznamujúci zaradenie k technologickým inžinierom a Iko musel len znova súhlasiť ostávala mu príjemná myšlienka o dosahovaní technických riešení rozšírených do celého vesmíru. Medzitým nadriadený prešiel pár krokov po hale kde bol na ďalšom stole vedľa kopy nákresov prívesok v ktorom bol zvláštne sfarbený pulzujúci kameň v tvare guľatého pravidelného mnohostenu. Jeho pulzujúca žiara vzbudzovala pozornosť i zvedavosť a krása ukazovala že aj technika môže byť majstrovské dielo. Čo je to, zaujímal sa Éry ukazujúc nesformovanými prstami teda gestom nevyjadrujúcim veľké pochopenie pre objekt položený na stole. Mladí inžinier podišiel k stolu zoberúc jemne do rúk prívesok prevesil si ho na hlavu sformujúc ohyb v ktorom sa šnúrka držiaca kameň stratila. Ukážem ti to, povedal rozhodne zo zámerom dokázať nadriadenému nesprávne odobratý rešpekt voči jeho práci. Postavil sa tesne vedľa neho čím samozrejme nechtiac narušil osobný priestor osobnosti čo bolo z hľadiska tamojšej etikety považované za drzosť no v tú chvíľu potreboval cítiť niečo iné, silnejšie prechádzajúce celým organizmom ako jemný elektrický prúd alebo skôr stav medzi životom a smrťou keď není rozhodnuté v ani jeden krok a možnosť tej či onej sekundy zrýchľuje činnosť životných funkcií dalo by sa to nazvať adrenalínom asi tento popis by tomu pristál najviac. Éry nepohodlne prestúpil vyvažujúc rovnováhu no i v snahe získať kúsok osobného priestoru necítiac sa pohodlne pri obmedzení jeho vlastného životného priestoru zvažujúc dokedy bude musieť tolerovať vynálezy mladého Ika. Lenže presne v tej stotine sekundy mladý inžinier podchytil to správne čo hľadal, ten pocit, tú ideálnu možnosť rovnováhy moment v cítení energií navôkol. Pred nimi sa zablyslo ako v búrke priestor vyplnil modrý guľatý mnohosten absolútnej pravidelnosti dokonalej krásy akú dokázal málokto vidieť nieto pochopiť. Cítil prepojenie vo svojom vnímaní s týmto objektom dokonca mal dojem že môže ním manipulovať čo sa aj potvrdilo. Ike jemne prižmúril oči so sústredením sa na prvý šesťhran ten hneď vystúpil dopredu následne za neho sa zaradil menší štvorec a takto sa postupne zoradili ďalšie na základe vnútorného ovládania skrz vedomie. Tvar stien určuje vzdialenosť a počet stien určuje presnosť na milimetre rýchlosť rotácie šesťuholníkov riadi rýchlosť vysvetľoval výskumník svojmu nadriadenému stojacemu vedľa neho zabudnúc na svoje nepohodlie v fascinácii predmetom stal s otvorenými ústami po pár sekundách odtrhol zrak od zázraku neznámej techniky prezerajúc si technického inžiniera s istým obdivom. Poď poznamenal mladík jemne sotiac staršieho kolegu dovnútra mnohostenu no hneď vošiel za ním. Vnútri pocítil tlak i pocit voľného pádu bol to neuveriteľné nádherný dojem aký sa nemohol vyrovnať ničomu. Samotné prepojenie s prístrojom dávalo pocit aký sa nedal len tak ľahko dosiahnuť no ak sa tak stalo výsledný moment otvorenia portálu i cestovanie skrz bol ten najsvetlejší okamih danej chvíle. Éry padajúc skrz portál v zdesení kričal stiahnuc svoj exoskelet do tvaru elipsy nevediac čo bude ďalej s obavou o svoj život no Iko bol absolútne pokojný vnímajúc rozľahlosť priestoru, rýchlosť prenosu i prúdenia energií sa roztiahol po celej dĺžke. O pár sekúnd sa v modrom záblesku objavil najprv kotúľajúci sa Éry neskôr aj Ike. Planina na ktorej sa objavili patrila k inej planéte dokonca k inému hviezdnemu systému hoci preskúmanému ich rasou udržiavajúcou s miestnymi obyvateľmi obchodné pomery no nezvaná návšteva mohla byť považovaná za akt nepriateľstva preto Ike zvolil miesto ďalej od civilizácie. Nadriadený sa postavil poobzerajúc sa po okolí ktorému dominovali skalnaté stromy na ich kôre sa formovali malé guličky pevnej hmoty neskôr čo po čase dosiahnutia potrebnej veľkosti odpadnú od materského stromu a v neďalekej vzdialenosti rastú ako samostatné kamenné stromy. Tmavá pôda bola posiata červeným machom na ktorom sa pásol tvor bez oči spoliehajúci sa na zložitý čuch krehkých membrán. Sluch tvorili špicaté sluchy formované po celej strane hlavy otáčajúce sa za každým zvukom v akejkoľvek diaľke. Ovzdušie nebolo pre dlhodobý pobyt Ika a Eryho vhodné no na krátkodobý pobyt neškodilo vo veľkom rozsahu. My sme na Pol, spýtal sa neveriacky nadriadený kalkulujúc čas strávený v zariadení. Fakt tak rýchleho presunu na planétu vzdialenú osem hviezdnych sústav pri bežnom čase do pár desiatok dní bol ťažko pochopiteľný aj pre ostrieľaného veliteľa tráviaceho dlhé doby v medzihviezdnom priestore. Áno, odvetil Ike jednoducho ale vnútorne jasal nad zmenou názoru svojho nadriadeného. Konečne sa jeho práca aj nápady dočkajú uznania aké zasluhuje veď koniec koncov to bolo niečo po čom odjakživa túžil. Éry sa poobzeral po okolí v snahe zistiť prítomnosť domácich lenže na chvíľu zabudol na Ikeho výpočet rátajúci s presnými súradnicami s braním v ohľad situáciu aká panovala pri obchodných stykoch s touto rasou. Bohužiaľ obyvatelia planéty Pol neboli tak úplne mierumilovný no na druhej strane ani nedisponovali technológiou ktorá nedosahovala takú silu aby si mohli svojvoľne podmaniť iné svety všetky veľké konflikty sa odohrávali v ich malej slnečnej sústave. Dá sa s tým vynálezom nepozorovane zmiznúť, spýtal sa Éry no tentoraz pri poukázaní na prívesok sformoval prsty. Nerád by som bol tým čo podnietil prerušenie obchodných stykov a začiatok masívneho zbrojenia tejto planéty čo by nakoniec viedlo k možnej vojne, dodal obzerajúc sa po okolí v istej neistote. Není problém, odvetil úsečne Ike pričom jeho pohľad pútal výhľad na okolie keďže sa nikdy nedostal mimo planétu kde sa narodil. Éry si odkašlal v snahe odpútať pozornosť mladého inžiniera od fascinácie okolitým priestorom. Ike sa prebral siahol do svojho vnútra aby našiel tú potrebnú emóciu na spustenie zariadenia. Za pár sekúnd sa na planine zablyslo modré svetlo a hneď sa sformoval guľatý mnohosten v priemere dvoch metrov. Ike okamžite začal nastavovať súradnice na samostatných plochách vystupujúcich do popredia a zaraďujúce sa tam kde si prial podľa ovládania vnútorným vedomím. Nastavené, oznámil inžinier po chvíli no Éry nečakal na upresnenie kam nastavil súradnice a hneď zmizol v mnohostene samozrejme Ikemu neostávalo nič iné len nasledovať ho. Je síce samozrejmé že nastavil súradnice na návrat do toho istého priestoru odkiaľ vyšli no s prvými verziami tohoto zariadenia neboli skúšky nijako spoľahlivé vynorila sa mu spomienka na prvú zo skúšok praktizujúcu u seba doma tak aby utajil nepovolenú nelicencovanú technológiu ako sa klasifikovali neznáme prístroje pri podobe na útočné systémy. Prázdnu miestnosť presvetľovalo len okno zo silového štítu Ike stál v kúte miestnosti otočený k jej stredu, na hrudi mal nasadený pulzujúci mnohosten v tvare padajúcej kvapky. Bol to jeho najnovší výrobok na účel rýchleho premiestnenia hmoty ale háčik bol v spustení na základe mentálnej energie. Pri nesprávnej myšlienke hocako jemnej mohlo dôjsť k vychýleniu pôvodného smeru preto sa potreboval maximálne sústrediť. Konečne po pár chvíľach sa port otvoril žiariac silno zeleno hneď nastavil súradnice na hangár v ktorom pracoval sám. Zo začiatku všetko išlo hladko prechod sa podaril lenže na druhej strane prechod sa neuzavieral čo bol problém pre výdaj energie. Nanešťastie portál sa preťažil a vypustil energiu v mieste prvého otvorenia a kryštál sa rozsypal na miniatúrne úlomky. Jeho byt ako aj byty vôkol neho ostali dosť poničene no vyšetrovacia rada nevedela prísť na možný dôvod uvoľnenia množstva energie a tak sa všetko so šťastím pripísalo na chybný energetický tok v silovom systéme okien. Spomienka sa vytratila aby uvidel sa stáť znova v hangári odkiaľ z Érym cestovali tentoraz po mnohých úspešných i neúspešných skúškach bolo všetko v poriadku. Portál sa okamžite zavrel akonáhle dostal pokyn k uzavretiu navyše mnohosten neprejavoval žiadne známky preťaženia takto si Ike mohol pripísať dve rany naraz. Konečne dokázal svojmu nadriadenému jeho nadanie takisto ako jeho prístroj fungoval aj na desiate opakovane spustenie bezchybne. Presvedčil si ma, oznámil mu Éry, oboznámim radu s tvojim vynálezom čakaj na nasledujúce dni rušne chvíle. Ike od vtedy vnímal všetko ako v sne väčšinu dňa zapisoval poznámky pre možné zlepšenie či použitie vo vesmírnych koráboch. Aj počas noci ho spánok obchádzal a ráno ho zastihlo pri nákresoch s množstvom poznámok vôkol neho. Éry dodržal slovo ako sľúbil, naozaj Ikeho predvolala rada aby videla jeho prácu. Snažil sa im počas niekoľkých hodín objasniť fungovanie prístroja nakoniec aj s názornou ukážkou. Ako dlho ste vyvíjali túto techniku, spýtal sa nečakane jeden z členov rady. Pár rokov, prvé neúspešne prototypy nestali za veľa, snažil sa odpovedať oblúkom Ike vediac kam mieri otázka tohto člena významného senátu. Zákaz akejkoľvek zbrojnej technológie bol platný pred niekoľkými rokmi z dôvodu snahy o minimalizovanie akejkoľvek agresie snahy žiť čo najmierumilovnejšie s každým tvorom žijúcim skrz celé univerzum. Zákaz platil po dobu dvoch skoro troch dekád obehu planéty okolo hviezdy ale účel splnil. Vyvinuli sa nové obranné mechanizmy na lodiach, prispelo sa k pohonným zdrojom nezanechávajúcimi nežiaduce látky v priestore univerza sťažujúce život tvorov existujúcich medzi hviezdami dbalo sa i na život prekvitajúcim v každej planetárnej sústave. Nebojovalo sa no nove silové konektory produkujúce obranné štíty pri útoku vyradili energetické zdroje útočníka alebo pri masívnom útoku odpovedali obrátením účinku štítov a tak vlastná zbraň pre agresora bola jeho záhubou. Veľmi rýchlo sa tento štýl života popieranie akejkoľvek agresie stal životným mottom pre väčšinu vesmíru. Iba máloktoré rasy ostávali v pretrvávajúcom konflikte technicky na vlastnom území. Takže ste vyrábali nelicencovanú technológiu, spýtal sa člen predstavenstva rady. V tom našťastie zasiahol Éry oboznámený s predchodím stavom veci. Čo sa považuje za nelicencovanú techniku, spýtal sa muža opretého o výstupok pre pohodlie. Podľa mňa je to masívna výroba určená k odoslaniu do ďalších rúk, polemizoval ďalej v slovných hračkách. Nakoniec rada bola spokojná a odobrila vývoj technológie na ktorej pracoval Ike. Nasledujúce dni boli ešte ťažšie hoci bežali neuveriteľne rýchlo mladí inžinier po práci ani nevedel ako nastal ďalší deň s ďalšou pracovnou zmenou prinášajúcej obrovské postupy. Nakoniec stal za vznikom prvej lode s prototypom pohonu n-priestorového prenášača no čakala ho prvá skúška ale pevne veril v jej úspešnosť. Prešlo pár úspešných dní zakaždým s úspešnými pokusmi transportu na čoraz väčšie vzdialenosti zakaždým z novými vylepšeniami či úpravami systému lodi tlačiace vývin neuveriteľne vpred. Po istom čase sa dostali aj do bežného používania po vycvičení pilotov tieto nové vylepšenia aj lode ďaleko rýchlejšie než doteraz. No roky sa podpísali aj na Ikovi, spolu s neustálym vývojom nových rýchlejších metód n-priestorového skoku lenže jeho čakala posledná úloha po ktorej sa mal dočkať zaslúženého odpočinku. Loď na ktorej aktuálne pracoval bola jeho najdokonalejším umeleckým dielom aké vytvoril, jej krása, tvar giganta v tvare kvapky princa Ruperta s predĺženým trupom na konci ktorého nebol jeden ani dva skokové motory no v rade za sebou v gondolách hneď na každej strane 20 skokových motorov predávajúcich si energiu v nekonečnom kolobehu s dosahom celého univerza. Po týždni tvrdej práce prácu dokončil spolu s mnohými pomocníkmi taktiež inžiniermi neraz z iných hviezdnych sústav tentoraz spojených do jednej aliancie už zostávalo jediné, konečne vypustiť loď do vesmíru kde ju aj otestujú a ak tento prototyp uspeje čo vedel že uspeje tak bude nasledovať masívne zaraďovanie tejto technológie do ostatných lodí. Ako vždy pri každom prototype bol ten istý postup aby hlavný techník testoval systémy za plného prevozu prípadne pri chybách hneď riešil rôzne problémy. Tak to bolo aj teraz loď sa odlepila od dokovacej stanice pomaly zapínajúc každý systém každý techník v tú chvíľu tŕpol obavou a strachom v neúspech. Našťastie prvý skok prebehol bez problémov postupne sa tak teda zapínali a synchronizovali série po tri n-priestorové skokové systémy. Napokon dal Ike pokyn k plnému spusteniu sám behajúci po technologickom pracovisku osvetlenom modrým svetlom stále pritom kontroloval všetky parametre. Všetko sa síce zdalo v poriadku no on sám sa riadil za tie roky pravidlom množstva kontrol aby vylúčil čo i len najmenšiu možnosť chyby. Pane, prehovoril jeden z technikov s chápadlami namiesto končatín, máme to pod kontrolou sme skúšobný personál není sa čoho obávať. Ike sa otočil aby uvidel na nováčika akým Alw-an bol, ja to takto kontrolujem roky nehovor mi čo mám či nemám stačí malá chyba a ocitneme sa s loďou v strede planéty alebo horšie hviezdy a tak spôsobíme zánik možného života, zvýšil podráždene hlas. Mladí technik zdvihol tri končatiny nad hlavu kde ich spojil do kruhu s predelením v strede čo bolo gesto ospravedlnenia sa a hneď na to sa pratal preč. Ike nebol nadšený z ich prítomnosti na palube lode, v deň keď vstupovali do spoločnosti planét nesúhlasili mnohý no pre zachovanie diverzity to bol nevyhnutný krok lenže bytosti z vodného systému planét Zsa-rr väčšinou pokazili čoho sa dotkli. Veľmi málo jedincov boli skutočne talentovaní aj keď Alw-an mal dobre výsledky neveril mu toľko ako svojim vlastným rukám či vlastnému umu. Znova sa zohol nad panel aby vlastnoručne vypočítal súradnice s ohľadom na rotáciu aj pohyb hviezd obeh planét existujúcich energetických tuneloch vedúcich neznámo kam, svoje výsledky porovnal s mostíkom no ako sa dalo čakať výsledok aký vyšiel zmiešanej skupine na hlavnom riadiacim stanovisku bol v pár malých odchýlkach nesprávny. Nahnevane otvoril okno komunikujúce priamo z mostíkom aby sa objavil trojrozmerný obraz sfarbený do žlta v ktorom dominoval technik z planéty No. Máte zle výpočty, vyletel Ike, presun si svoje impulzy viac do uvažovania alebo zvýš svoju energetickú aktivitu je mi to jedno ale nechcem chyby. Hneď im poslal správne súradnice lenže predtým ako ukončil spojenie počul v neznámej reči poznámku ktorú mu hneď po chvíli prekladač preložil, zas vyšiluje starý. Z tohoto kontextu mu hneď bolo jasné ako zoberú jeho pokyny vážne teda skôr ich v skutočnosti odignorujú. Čo je to za spoločnosť na jeho umeleckom diele na jeho životnej práci za celý život sa nikto nechoval k nemu tak povýšene je jedno aká je to rasa stále musia dodržiavať bezpečnosť stále treba poriadne zvážiť každý i najmenší detail. Viesť trasu vôkol energetických gravitačných tunelov je obrovský risk Ike sa im vždy oblúkom vyhýbal mrzelo ho takéto ľahkovážne jednanie dôstojníkov so svojimi životmi ale aj životom v celom vesmíre. Loďou sa rozľahol zvuk poplachu oznamujúci začiatok spustenia celého systému naraz Ike skontroloval stav energie v záložných kryštáloch aj trasu. Samozrejme ako mohol čakať vôbec ju nezmenili no namietať či niečo meniť bolo neskoro ostávalo len dúfať. Nakoniec keď toto dobre dopadne on bude hodnotiť personál a hodnotenia budú zodpovedať ich prístupu k bezpečnosti. Postupne sa aktivovali všetky skokové systémy nadväzujúce na seba v spolupráci a synchronizácii energií pred korábom preťal vesmírnu čierňavu modrý výboj po ktorom sa následne sformovalo niekoľko viac úrovňových mnohostenov. Systém okamžite zosynchronizoval súradnice a v ďalšej stotine plavidlo zmizlo vo vnútri. Lenže vo vesmíre došlo k vzácnej udalostí obrovských rozmerov ovplyvňujúcich dej nasledujúcich sekúnd. Masívny energetický gravitačný tunel spôsobil zánik jednej z masívnych hviezd z ktorej sa stal menší gravitačný tunel no tento spoločný ťah naprieč jednou galaxiou spôsobil vznik objavenie sa obráteného gravitačnej o tunela pričom všetky tri objekty pri strete explodovali v masívnej sile a nič čo sa ocitlo v ich blízkosti neuniklo ničivej sile. V tú istú chvíľu vchádzal prototyp so super pohonom do n-priestorového zakrivenia aby následne o pár sekúnd v dosahu ničivej sily nepredstaviteľných rozmerov vypadol zo skoku pri snahe udržať sa vo vesmírnom priestore nevtiahnutý do miesta odkiaľ sa nikto ešte nevrátil. Sila ťahu gravitačnej pasce silne poškodila niekoľko skokových portov, pohlcovala energiu zo štítov ničila dôležité prístroje inštalované na palube lode. Vnútri vládol zmätok, každý robil čo vedel aby sa vnútro nerozpadlo presmerovali sa systémy blokovali sa poškodené súčasti no nestačilo to. Ani nie za pár sekúnd sa odtrhla pod vplyvom príťažlivej sily čas gondoly aby v blízkosti gravitačnej diery explodovala uvoľňujúc plný potenciál svojej sily. Táto udalosť zhoršila situáciu na omnoho horší level ako doteraz, štíty na niektorých miestach zlyhali čo viedlo k odtrhnutiu opláštenia následnej strate záložnej energie uloženej v tej sekcii. Ike v energetickom centre robil čo mohol presúval systémy menil energetické rozpoloženie plavidla, uzávierka prepážky kde dochádzalo k najmasívnejšiemu uniku atmosféry, energií i poškodeniu lode. Takto získal celej posádke čas no nebolo ho veľa stále to nestačilo to vedel, nevycvičená posádka panikárila, paluba sa otriasala v základoch. Na technika bežiaceho v dolnom podlaží zakričal pár pokynov no pochyboval o jeho splnení všetko bolo teraz na ňom. V plášti strojovne sa začala šíriť trhlina za ktorou presvitali zeleno žiariace na maximum namáhané štíty. Čoskoro sa zrútia do seba no ešte predtým bol čas urobiť pár manévrov, len tie mohli dostať všetkých do bezpečia. Okamžite spustil blokádu poškodených skokových portov následne presmeroval všetku zvyšnú energiu určenú na štíty k nepoškodeným častiam gondol, obrátil smer vzniku portu tak aby sa otvoril za loďou a spustil. V jednej sekunde sa stalo potom mnoho, systém splnil všetky príkazy, štít na celej lodi pohasol v strojovne explodovali všetky prístroje takisto s opláštením následne spôsobený podtlak vytvoril silnú imploziu Ikeho zasypala, poprepichovala suť skrz naskrz no za loďou sa vytvoril port do ktorého loď vsalo nanešťastie pri tomto manévri sa odtrhla jedna gondola tak prudko až poškodila výraznú čas trupu aj druhú gondolu no vďaka tomu sa port hneď uzavrel. Vesmírom sa vznášala loď bez známok života pravdou však bolo že vo vnútri sa zachránili mnohý vďaka obeti jedného z nich, Tomáš ale stál nad hmotným nosičom v tej reinkarnácii pochovaným pod množstvom sute, privalený pod ťažkými trámami tvoriace konštrukciu lode s prerazeným exoskeletom na viacerých miestach z veľkých rán mu vytekala sivo biela krv. S hrôzou pozeral na tú spúšť ani si neuvedomil prítomnosť Klaudie stojacej neďaleko nebolo to prvýkrát čo videla takto krutý koniec jedného života no bez zásahu vyšších to bola ojedinelá udalosť. Pri dušiach pomáhajúce vyšším okamžite zasiahli v snahe aby éterické telo nevnímalo desivý pohľad alebo bolesť z čoho vyplýval šok prenášaný do ďalšieho života. Ja si spomínam na celý tento život od začiatku, začal roztrasene mladík teraz už vnímajúci prítomnosť učiteľky. Scéna sa zmenila aby obaja videli ako éterické telo stálo v akasickych záznamoch pri nej sa vznášala jemnohmotna forma života. Potrebuješ oddych v tomto živote si pomáhal viac ako bolo potreba zasluhuješ odmenu hovoril jeden z vyšších. Ak mierite znova na ukončenie kolobehu prevteľovania sa nesúhlasím ja chcem pomáhať stále ale nie v rámci spôsobu akým zasahujete vy ale svojím spôsobom, oponovala duša hrdo a rozhodne. To vyššieho prekvapilo ale neprehováral k zmene názoru zdalo sa že tieto rozhovory boli na dennom poriadku od posledného opustenia hmotného nosiča. Poradíme sa, odvetila éterická bytosť úsečne s nie veľkým nadšením. Teda tieto bytosti neprejavovali emócie no aj tak boli čitateľné pre pozorného človeka všímajúceho si každý detail v ich energiách. Tomáš hľadel do zeme bez energie cítiac silné emócie, viac si nedokážem vybaviť, dodal smutne stále v šoku z videného. To nič, povedala čo najjemnejšie Klaudia s vedomím ako veľmi musí byť táto chvíľa pre mladíka ťažká. Vrátime sa, dodala o pár sekúnd na to formulujúc zjavný fakt do otázky. Priestor sa zmrštil aby následne obaja stáli v telocvični kde zanechali svoje hmotné telá v meditácii. Prepáč dneska viac nezvládnem, začal sa znova ospravedlňovať Tomáš viditeľne emočne vyšťavený s poblikávajúcou energiou vôkol tela. Bez ďalších slov vošiel do hmotného tela zo snahou hneď sa usadiť a zosynchronizovať svoje vnímanie takisto aj prepojenie dvoch aspektov znova v jeden. O chvíľu otvoril oči, zistil ukončenie minutáže zvolenej na psychowalkmene to znamenalo trvanie vízie minulého života na viac ako štyri hodiny, koniec koncov aj za oknami miestnosti slnko zapadalo za obzor. Postavil sa aby ponaťahoval nohy stŕpnuté po dlhej meditácii zároveň vypol prístroj položiac ho na parapetu aj so slúchadlami uvedomil si zadržiavanie plaču no na druhej strane ani nemal síl na akúkoľvek emóciu. Cítil sa absolútne bez energie no nemienil sa len tak vzdať, keď mu Klaudia pred niekoľkými dňami hovorila o minulých životoch takisto čo obnáša spomenutie si myslel že jemu sa to nestane. Veru aký omyl, niekedy v duchu zabávajúc sa na situáciách aké sa stávali iným kde si myslel ako sa to jemu asi sotva stane. Ako veľmi sa mýlil, nikomu sa nevyhne to čo sa má stať každý raz zakúsi skúšku s ponaučením to ak sa to nestalo hneď alebo za pár dní neznamená úplne vyhnutie sa podobnej situácii. Nuž cesty osudu sú nevyspytateľné ako sa hovorí v jednom porekadle uvažoval pozerajúc na červeno zafarbený les od zapadajúce ho slnka. Dáš si, spýtala sa Klaudia držiac v ruke tácku s pokrájaným syrom. Vďaka, odvetil Tomáš zamyslene a zobral si dva trojuholníky. Si v poriadku, zaujímala sa o svojho žiaka Klaudia vediac čo práve videl a prežil. Budem v poriadku len to bola silná káva aj na mňa, odvetil chalan s očami upretými von, mám pár vecí na uvažovanie, dodal. Za chvíľu si zobral veci rozlúčil sa na ten deň s dievčinou aby si oddýchol, nabral síl do ďalšieho dňa tušil síce spoločnosť vyšších ako každú noc v snoch lenže vďaka tým rozhovorom sa cítil lepšie, absolútne nabitý energiou. V zamyslení kráčal po schodoch na druhé poschodie no už zo schodiska počul hádku jeho rodičov, najviac bolo počuť jeho opitého otca rozhadzujúceho všetko čo mu prišlo pod ruky. Najprv to začínalo hádkou a rozbíjaním všetkého skleneného neskôr vždy keď otec sa upokojil vytiahla matka nôž ktorý priložila otcovi tesne pod krk s vyhrážkou zabitia no nikdy tak neurobila po chvíli ako videla jeho absolútny pokoj sa zvrtla na päte a odišla následne odchádzal aj jeho druhý rodič no ten zas do krčmy. Tento stav bol v tej domácnosti tak bežný že Tomáš už ani nevnímal ich hádky neregistroval odchod ani jedného. No hneď potom ako odišli poupratoval črepiny utrel rozliaty alkohol a následne ďalšie práce v domácnosti zvládol ľavou zadnou. Teraz však kráčal po chodbe k dverám no niečo mu hovorilo aby počkal aby pár sekúnd stál lenže nepočúval svoju intuíciu tak bol unavený. Otvoril dvere do bytu kde chodba sa prepájala s kuchyňou videl ako jeho otec sotva držiac rovnováhu niečo hodil vnímal dráhu letu hodeného objektu, trajektória bola jasná. Dostane ranu do hlavy to mu preletelo mysľou v priebehu sekúnd kým sa objekt približoval a naberal na rýchlosti. ...

Piata kapitola

Sen o minulosti, paralela budúcnosti

Čo je paralelný vesmír to je zamyslenie na túto kapitolu. Paralelný vesmír je vesmír podobný nášmu mnohokrát v ňom nájdeme malé odchýlky či iné fungovanie niektorých fyzikálnych daností. Čo ak filmy a seriály vznikajúce pod taktovkou slávnych režisérov odzrkadľujú danú paralelu není to nemožné ak sa zamyslíte nad existenciou akasickych záznamov v ktorých je každá udalosť v každom vesmíre a paralele zaznamenaná, neraz vyššie bytosti pošlú do daného vedomia časť obrazu, krátku myšlienku a potom výsledný produkt aj keď v mnohom okrášlený je na svete. Veľa krát v snoch mnohý nevedomky putujú do astrálnej sféry kde vidia úlomky alebo útržky no i tieto stačia na kreativitu. V snoch naše vedomie prekračuje viaceré hranice mnohokrát sa ocitáme aj na iných svetoch v minulosti či budúcnosti.

Piaty hermeticky axióm je zákon rytmu. Tento axióm hovorí o skutočnosti že všetko prebieha medzi dvomi pólmi ktoré existujú podľa zákona polarity. Tento zákon sa prejavuje vo vzniku a zániku krajín, vzostupu a úpadku celých národov, v živote všetkých vecí a konečne aj v duševných stavoch človeka. A predovšetkým práve táto súvislosť s psychickými stavmi je dôvod, prečo Hermetici považujú porozumenie tomuto zákonu za tak dôležité. Hermetici tento zákon pochopili, našli jeho univerzálne použitie a tiež objavili určité formule a metódy, s ktorých pomocou dokážu jeho účinky na svoju bytosť prekonať. Využívajú duševného zákona neutralizácie. Zákon rytmu nie je možné zrušiť alebo zastaviť, ale hermetici sa naučili, ako sa jeho vplyvu do istej miery, ktorá záleží na tom, ako ho ovládajú, vyhnúť. Naučili sa ho využívať namiesto toho, aby boli využívaní ním. Táto metóda a ďalšie podobné tvorí umenie hermetikov. Majster hermetickej náuky sa spolarizujú do bodu, v ktorom si želá spočinúť, a následne zneutralizuje rytmický pohyb kyvadla, ktorý by ho vychýlil k opačnému pólu. Všetci jedinci, už dosiahli určitý stupeň sebaovládania, tak do istej miery robí, a však majster sa takto chová vedome a zo svojej vôle. Dosahuje takej duševnej rovnováhy a stability, akú si davy obyčajných ľudí, ktoré sa potácajú sem a tam ako kyvadlo, nedokážu vôbec predstaviť. Hermetici zákony rytmu a polarity starostlivo študovali a metódy, ako proti nim pôsobiť, ako ich neutralizovať a používať, tvoria dôležitú súčasť hermetickej duševnej alchýmie. Všetko pláva von aj dovnútra, všetko má svoj príliv a odliv. Všetky veci vznikajú a zanikajú. Vo všetkom sa prejavuje pohyb kyvadla - výkyv doprava je rovný výkyvu vľavo. Rytmus sa vyrovnáva. Všetko má svoj vlastný takt, ovplyvnený inými a ostatnými taktami. Všetko má svoj vlastný čas a je jeho prejavom (zákon kompenzácie a zákon neutralizácie).


Má sekundy? Má stotiny? Objekt letiaci na neho sa naozaj rýchlo blížil, mladík už rátal s rozbitou hlavou, ďalšou salvou hádok vôkol neho keď by si rodičia navzájom vyčítali kto to spôsobil. Doteraz ho vždy zachránili vyšší aj keď mal mnohokrát namále no nemohol sa spoliehať večne na ich pomoc. Z rozhovoru s éterickými formami života vedel koľkokrát hrozilo ukončenie jeho života bol im istým spôsobom vďačný. Táto situácia sa naozaj rýchlo udiala myslel si že nie je šanca aby vyšší okamžite zasiahli, možno neskôr by zmenili priebeh situácie aby k tomuto nedošlo no on ako prebudený by si to pamätal. Dalo by sa aj súhlasiť zo zmenou spomienok ale nechcel byť ovplyvnený je lepšie mať čistú nedotknutú myseľ bez zásahu. Nakoniec by aj tak spomienka vyplávala na povrch a ako sa poznal hnev alebo frustráciu by si vylial na každom v jeho okruhu. Nezostával čas ani zavrieť oči všetko navôkol vnímal v spomalených záberoch doslova sa podobajúcim filmom. No niečo sa stalo, všetko stíchlo aj hádka jeho rodičov, citeľne sa zmenili energie, elektronika vypadla vlastne vypol sa celý prúd v bytovke všetko zdalo sa na prvý pohľad zamrznuté v čase. Okolím prebehla vlna ako pri fatamorgáne hoci je pravda že ešte nijakú nevidel naživo no toto najlepšie vystihovalo daný moment. Hrniec letiaci na jeho hlavu zamihotal aby následne zmenil smer i rýchlosť takto pri Tomášovom rýchlom výpočte minul svoj pôvodný terč aby sa len skĺzol so stratou rýchlosti po zemi k botníku. Tak to bola naozaj tesnotka to sa musí uznať, poslal uznanlivú myšlienku do akasickych záznamov. Hoci sa nemohol hýbať v jeho zornom poli zamihotal jemný opar formujúci sa do podoby vyššej bytosti no tentoraz nabrala ľudskejších obrysov. Hoci emócie robili éterickým formám existencie problém objavil sa na jej tvári povzbudzujúci úsmev hovoriaci za všetko. Následne znova zmenila tvar na éterickú podstatu aby pri ďalšom údere sekundovej ručičky zmizla. Elektrina i spotrebiče znovu naskočili ako aj krik hádky ale hrniec letiaci na neho tentoraz zo zmenou smeru zarachotil na dlážke naraziac do botníku. Môcť sa znovu hýbať bolo super preto využil moment kým znova nelietalo vzduchom niečo čo by sa dostalo do dosahu otcových rúk rýchlo prekročil hrniec a prešiel do svojej izby kde sa zatvoril a kľúčik v zámke pootočil na zaistenie si súkromia. Svetlo ktoré zalialo izbu odhalilo pomerne skromné zariadenie izby. V celom priestore dominovala veľká knižnica keďže skupoval všetky možné knihy v poslednú dobu dvoch týždňov ale pribudlo do jeho knižnice pár kúskov súvisiacich s tréningom a problematikou ktorá priamo alebo nepriamo zahŕňala všetky informácie aké boli potrebné. V rohu hnedý stôl na domáce úlohy aj s lampou pre posvietenie si pri jemnejšom svetle či už na domáce úlohy alebo poznámky či knihy. Pri okne jednoduchá posteľ situovaná naschvál tak aby počas leta z otvoreného okna fúkal príjemný vzduch a nakoniec šatník napájajúci sa na knižnicu. Východ na menší balkón zas poskytoval schladenie si hlavy na čerstvom vzduchu a lepšie nápady z čoho samozrejme plynula možnosť kvalitatívne lepších výsledkov tam kde to potreboval. Športovú tašku na plece položil k stolíku aby z nej hneď vybral psychowalkmen aj zo slúchadlami, nakoľko zajtra bude piatok učitelia v škole im nedali úlohy čo síce pre Tomáša nebol problém vedel by zvládnuť aj troška rýchlejšie tempo. Poznámky aj s vytlačenými papiermi položil na stolík aby neskôr ich prilepil do zošita ktorý slúžil práve na tento účel. Zatiaľ mal založený iba jeden ale veril že časom pribudne viac k nemu veď informácií je množstvo a nie všetky sú v knihách zaznamenané občas vlastná myšlienka ozrejmi viac ako veľa nesprávnych či nekorektných dohadov. Netrvalo dlho aby buchli bytové dvere značiace odchod jeho otca do krčmy hneď za chvíľu nasledovala aj jeho matka v odchode z bytu bohvie kam. O hodinu neskôr si v izbe ľahol do najpohodlnejšej polohy pre meditáciu na uši si položil slúchadlá a zapol zariadenie. Nastavil na ňom 6,3 hertzov v binaurálnych bitoch v pozadí s vlnami mora na pláži a rytmickými zvukmi bubnov. Spustil program, zatvoril oči v snahe sústredenia sa na unášajúce zvuky rytmickými úderov kombinované so šumom morskej vody postupne každou sekundou sa jeho stav prehlboval aby vnímal svojim vnútorným zrakom jemne vibrácie prechádzajúce celou miestnosťou dokonca vnímal aj skrz priestor vrstvu na vrstve éterickej sféry. O pár chvíľ stál v astrálnej sfére akasickych záznamov kde energie sa cez seba prelievali ako búrka besniaca na mori záhadné javy všade navôkol pripomínali záhadnosť tohoto miesta. Tomáš zatiaľ nezvolil ako chce vnímať túto sféru stále uvažoval lenže nič vhodné mu doteraz nezišlo na um. Po dnešku sa ale rozhodol pre zmenu priestoru toho čo má vidieť teda prispôsobenie na podobnosť jemu blízkemu. Aj keď vo vízií minulého života videl smrť svojho predošlého tela uvedomil si nevyhnutnosť udalosti sprvoti v duchu vyčítal vyšším ako nezasiahli lenže pochopil prečo nejednali teda v rámci toho usmernil sústredenie aby po pár sekundách keď otvoril oči bol v priestore rovnakom ako jeho umelecké dielo vesmírneho korábu. Tomáš sa porozhliadal aby sa uistil o dokonalej presnosti videného, skusmo poklopkal po vnútornej stene paluby ktorá vydala kovový zvuk. Obdivne pískol nad vernosťou priestoru vytvoreného jeho vlastným vedomím zo spomienok minulých životov. To by sme mali, poznamenal spokojne dotknúc sa malého LED panelu vedľa dverí na ňom zvolil priamu cestu do akasickych záznamov. Ani nestihol žmurknúť keď ho obalil zeleno žiariaci guľatý mnohosten aby hneď na to stál tam kde chcel teda v kolektívnom vedomí. Okolo neho vírila biela hmla sem tam preplávala šepkajúca bublina so záznamom skutkov éterickej podstaty ale i ďalším smerovaním v možných krokoch aké absolvuje na ceste životmi. Neďaleko stála jedna z vyšších bytosti zamestnaná ovplyvňovaním myšlienkovej energie v jednej z bublín Tomáš uvažoval či sa jej prihovorí no nestihol urobiť ani krok keď sa pri ňom zjavil knihovník. Praješ si vidieť, spýtal sa automaticky zabudnúc na vtip ktorý mu urobil mladík v druhý deň výcviku v tomto živote. No teraz už nemal náladu na vtipy, chápal dôležitosť celého významu v spektre jeho éterickej existencie. Vďaka za pomoc, začal hneď mysliac na situáciu spred pár hodín a vedel že aj éterická forma života chápe o čom je reč. Mal na pamäti vhodné pozdravenie v ich jazyku problém bol zložitosť interpretácie na ňu si nevedel nikdy úplne presne spomenúť a ako mu prízvukovala Klaudia malá chyba môže spôsobiť veľké nedorozumenie to nechcel takže zatiaľ kým sa to nenaučí dokonale radšej vynechal túto stránku zdvorilostného pozdravu. Éterický knihovník rozžiaril svoju energiu v ich verzií úsmevu viac slov bolo zrejme zbytočných. Poď, prehovoril knihovník v jeho vedomí aby sa otočil a jemne sa nadnášajúc viedol Tomáša hlbšie do akasickych záznamov. Mladík ho nasledoval vediac že dnes ho zas čaká ďalšia lekcia pomocou prežitých spomienok vďaka ktorým má pochopiť ďalší diel celej skladačky o temer nekonečnej rozsiahlosti. Po chvíli éterická bytosť zastavila pred jednou zo šepkajúcich gúľ aby Tomášovi stojacemu neďaleko ukázala ďalšiu udalosť. Mladík podišiel bližšie, natiahol éterickú ruku aby sa nechal pohltiť energiou záznamu. Počas jedného jediného žmurknutia sa presunul hneď do deja, našťastie tentoraz vyšší nepoužil efekt čiernej diery ako na začiatku. Ocitol sa v čase snahy o vládu nad obyvateľstvom planéty inými entitami pochádzajúcim z tajomných hlbín vesmíru. Bol to čas keď dedinou medzi krásnymi zelenými vrchmi sa ozýval plač novonarodeného dieťaťa. Lenže ono nebolo obyčajne ako nikto z dediny nebol obyčajný vďaka spojeniu s bytosťami ktoré držali nad nimi ochrannú ruku zatiaľ čo v častiach sveta si iná rasa podrobovala obyvateľstvo ktoré využívala ako svojich osobných otrokov pri ťažbe vzácneho prvku zo zemských hlbín nehľadiac na vážne zdravotné dôsledky spôsobené prácou s nebezpečným materiálom. Tieto bytosti sa nechávali nazývať bohmi na jednej strane síce poskytli isté technické vymoženosti ľuďom ukázali im informácie ktoré boli mimo rozsah chápania ľudských tvorov no na druhej strane manipulovali s ich genetikou so snahou docieliť alebo odstrániť sekvencie vďaka ktorým mali ľudské bytosti priami prístup ku kolektívnemu vedomiu, telepatii či zrýchlenému hojeniu. No druhá časť okupovanej zeme patrila pod ochranné krídla mierumilovných rás vesmírnych entít chrániacich ľudí, ich genóm a z toho vyplývajúce prirodzené zmysli. V dedine chránenej mierumilovnými bytosťami oslavovali nový život ktorý vznikol jedinečným spojením ľudského tvora a entity z vesmírnej diaľavy. Spojením oboch rás sa snažilo dosiahnuť skorý nástup osvietenia a následne povznesenie do éterickej existencie kde neexistuje násilie ani vojny. Dieťa s čiernymi kučeravými vláskami kávovo hnedou pleťou a hnedými očami sa smialo na každého kto mu v telepatickej komunikácii zaprial veľa zdravia, sily a dlhý život. Postupom času chlapec rástol spoznával svet v ktorom sa ocitol učil sa potrebné veci aby porozumel všetkému navôkol. Čas však bol neúprosný a agresívna rasa Anunnaki si nárokovala na čoraz rozsiahlejšie územia preto bol aj mladík nútení dospieť naozaj rýchlo. Pri mnohých návštevách svojich príbuzných obývajúcich nebeské paláce cítil všade navôkol napätie i snahu zastaviť agresívne ťaženia rasy ktorá sa snaží ľudí len využiť, preskúmať a následne odhodiť keď už jedinec je následkom staroby alebo ťažkých prác v doloch nepoužiteľný. Priateľské bytosti sa snažili svojich chrániť no ich technológia nebola dostačujúca ak by prišlo ku najhoršiemu, odmietanie násilia a snaha o povznesenie bolo vždy na prvom mieste ale čas nutnosti použiť odmietane kroky sa blížil. V deň ako iné ničím výnimočné sa prebudil kmeň do strašného rána. Matky kričali zúfalstvom nad zmiznutím ich drahých deti a všetky stopy smerovali k rase Anunnaki už dlho sa snažiacej prebrať vládu nad územím. Narajans v ten deň sa zapojil do pátrania hoci tušil kam deti zmizli zlovestné bytosti bažiace po moci zakrádajúce sa uličkami drevených domov ignorujúc brechajúce psy sa uchýlili aj k únosu aby vyprovokovali konflikt. V lese odetí do svojho obľúbeného dhoti žltej farby sledoval stopy keď sa pri ňom zjavil jeden z priateľských entít vzhľadovo pripomínajúci ľudí jedine rozdiely boli vo výške postavy ale i vo veľkosti láskavých oči. Narajans okamžite priložil dlane k sebe následne ich zdvihol k tvárí aby pozdravil priateľskú bytosť. Potrebujem s tebou hovoriť začala bytosť telepatickú komunikáciu v ktorej bolo cítiť isté zúfalstvo zo situácie ktorá sa v poslednú dobu čoraz viac vyhrocovala. Mladík súhlasil, ani sa nenazdal a ocitol sa v paláci plávajúcom na nebesiach hoci bol v ňom už po toľko krát vždy ho prekvapila rozľahlosť celého priestoru. Pod sebou videl zem ako ju vidia bytosti z neba no tentoraz tam nebol len tak pre nič za nič to vedel dialo sa niečo vážnejšie. Máš pravdu je to vážne, potvrdila jeho myšlienky vesmírna entita skrz telepatiu. Zanedlho sa pokúsime vás ako rasu ochrániť no početná prevaha temných predurčuje náš pád naše zlyhanie vnímal Narajans vo svojej mysli. Ale zachránite nás ste predsa mocný, odvetil mladík dúfajúc v snahe držať sa upokojujúcej viery na šťastný koniec. Bytosť sa smutne usmiala natiahla ruku aby pohladila chlapca jemne po tvári, kiežby si mal pravdu, povzdychla si bytosť. Ste naše deti nedovolíme aby vám bolo ublížené pamätaj stále tu budeme, pokračovala entita naďalej v depresívnom tóne. Mladík odmietal uveriť možnosti že by tieto láskyplné bytosti pomáhajúce ľuďom proste zmizli pri tejto myšlienke sa mu tisli slzy do očí. Ale nezavolal som ťa preto aby som preberal veci ktorým nerozumieš, povedal milo vesmírčan. Rátali sme s možnosťou tejto situácie preto sme už dávno podnikli isté kroky aby vaša rasa ľudský druh prežil, vysvetľovala bytosť. Kľúčom sú potomkovia spojenia našich druhov preto ťa vysielam na púť k nájdeniu artefaktu ktorý zachráni celú civilizáciu pred hrozným koncom, dokončila vysvetľovanie svetlá entita prostredníctvom myšlienok. Ja neviem kam mám ísť som len obyčajný pastier, odpovedal v strachu Narajans. Bytosť podišla k nemu bližšie sklonila sa tak aby ich oči boli v jednej úrovni jemne mu položila na plece ruku aby sa nebál, pozri sa mi do očí tam uvidíš cestu, pozri sa do mojej mysle ona ťa povedie nahliadni do môjho vedomia tam nájdeš silu čeliť nepredvídateľnému. Sústreď svoju myseľ aby si vnímal môj hlas kamkoľvek pôjdeš sústreď svoje vnútorné vedomie máš v ňom moju podporu. Vnímaj pocitmi hovoriacimi stav veci vôkol teba máš v sebe viac ako myslíš nezomrieš, nebudeš zranení vieš všetko čo potrebuješ vedieť máš všetko čo potrebuješ mať hovoril tak prijemne až mladík videl na jeho očiach ako zhypnotizovaný sotva stojac na nohách najradšej by spal. Slová bytostí kolísali ako jemný vánok cítil sa naozaj krásne všetko sa zdalo snové ba priam neuveriteľné. Nejakým spôsobom sa stále držal na nohách potreboval vidieť oči oproti sebe tie ho fascinovali boli neuveriteľne hlboké, vrúcne, láskyplné videl v nich všetko čo ho upokojovalo. Bytosť druhou rukou poklepala mladíka po hrudi nie silno práve naopak keby mohol nechal by ju takto sa ho dotýkať stále na večnosť. O pár sekúnd sa ale zobudil zo zvláštneho spánku hoci si nič nepamätal vedel že stále stojí v paláci sídliacom na nebesiach. Mal zvláštny trpký pocit akoby sa mal lúčiť nevedel ani formovať slová len do jeho očí sa tlačilo množstvo sĺz. Prečo plačeš, spýtala sa ho bytosť jednoducho no pomerne dlho hľadal správnu odpoveď na jej otázku. Prečo vlastne plače zamyslel sa zabudol veru tak zabudol žeby nad stratou detí z dediny je to možné no potom prečo je v nebeskom paláci. Neviem presne, odpovedal krátko stále uvažujúc nad dôvodom svojich emócií. O chvíľu stál znova na mieste kde hľadal stratené deti vedel že asi prosil o pomoc hviezdne bytosti a tie mu vyhoveli lebo deti sa našli zrejme utiekli od temných. O pár dni neskôr sa na oblohe strhlo nevídané divadlo desiace všetkých ľudí zo zeme. Obrovské mestá bohov visiace na nebi šľahali plamene na zem dopadali časti lietajúcich démonov ktoré ani zdanlivo mŕtve neboli neškodné. Veľa krát pri dopade vysielali do okolia vlny ohňa, obrovského tepla a koho nezasiahli ten v priebehu polovice dňa stratil všetky vlasy, odpadli mu nechty na rukách i nohách, koža sčervenela aby spolu s mäsom odpadávala za kriku trpiaceho. Mladík spolu s dievčaťom tiež potomkom nebešťanov poslúchli posledný telepaticky príkaz ísť hľadať pomoc vedeli alebo skôr cítili že ich vesmírny rodičia ich budú strážiť. A tak sadhu okamžite privolil aby sa vydali na cestu nevedno kam nevedno s akým výsledkom cieľom bolo nájsť vo svete vesmírčanov aby pomohli svojim blízkym v núdzi. A tak muž a žena potomkovia bytostí z vesmíru, vybraní z kmeňa kvôli ich vysokej inteligencii ale aj tesnejším prepojením s entitami ktorých paláce plávali na nebesiach v majestátnej kráse putovali svetom desiac sa každého ohňa na nebesiach v snahe nájsť pomoc idúcich kam ich nohy nesú. Prvý deň putovania bol ťažký nebo križovali lietajúci démoni a obom putujúcim nebolo do reči. Večer sa zhodli na oddychu a tak urobili malé ohnisko na ktorom zohriali skromné zásoby jedla. Kam myslíš sa dostaneme, spýtala sa myšlienkovo Narajansa dievčina žujúc kúsok hovädziny. To neviem no mám pocit že nájdeme to čo hľadáme akoby som cítil kam mám ísť, odvetil mladík zamyslene študujúc pohľadom oblohu či neuvidí ohnivých démonov. Ráno nebo križovali zas božské vinghami šľahajúce plamene a nebeské mestá padali z nebies aby na zemi rozpútali ešte väčšie besnenie v podobe záhadnej kliatby. Celá línia bojov sa pomaly presúvala no istým spôsobom sa zdalo že naberala na intenzite a tak mladí utekali skrývať sa do bezpečia pred padajúcim ohňom v neďalekých jaskyniach lebo verili že aspoň tam majú šancu prežiť. Po čase keď vyšli z jaskyne celé územie bolo premenené na popol všade sa tiahla horúčava a na jazyku obaja cítili zvláštnu kovovú chuť trvalo im skoro pol dňa prejsť pasekou aká zostala po súboji železných monštier pľujúcich oheň. Večer neďaleko územia pri stavbe tábora začal mladík pociťovať rovnaké príznaky ako mnohý v dedine počas chvíle mu vypadali všetky vlasy a koža ho neuveriteľne pálila. Keď spolupútnička zaspala premohla ho silná horúčka v ktorej blúznil ocitol sa v nebeskom paláci znova v spoločnosti svetlej entity. Bytosť nevysielala k nemu žiadne myšlienky len chvíľu stála nehybne potom sa sen hneď na to zmenil vynorila sa mu spomienka na poslednú návštevu paláca plávajúceho na nebi spomenul si na rozhovor no tentoraz vnímal viac. Už vedel kde má ísť čo je jeho úloha od entity hoci mal právo byť naštvaný na ňu ale nebol bolelo ho síce lúčenie no teraz mal úlohu a musí ju zvládnuť. Už si spomínam kam máme ísť, začal zhurta akonáhle sa spojil telepaticky prostredníctvom snov so svojou spoločníčkou. Nebola síce nadšená no keď jej ukázal spomienku prejavila záujem, na niečo také si spomínam aj ja, odvetila nakoniec. Ráno po prebudení čakalo oboch prekvapenie mladík bol zdravý bez vplyvu kliatby kovového monštra takisto ako dievčina ktorá nadobudla behom dní putovania niekoľko rán tentoraz nemala na sebe jediný škrabanec. Po tomto zážitku sa nebezpečným územiam okolo ktorých mnoho krát prechádzali vyhýbali do vzdialenosti minimálne jedného údolia. Veľa krát aj z tej vzdialenosti cítili v ústach zvláštnu chuť a aj napriek ochrane od bytosti občas pocítili slabé príznaky kliatby. Verili že mocné bytosti z neba ich chránia svojou silou svojou mysľou, svojim vedomím aj keď nie sú v ich mysliach zanechali tam svoju stopu. Putovali naozaj dlho a často cez dosť neprístupný terén no časť z nich pochádzajúca od láskavých učiteľov z hlbín vesmíru ich chránila, dodávala im potrebnú silu na zvládnutie každej prekážky. Nakoniec našli prvú stopu ktorá ukazovala kde majú hľadať miesto kam ich poslali bytosti z vesmíru našťastie zdalo sa že ich už nečaká dlhé putovanie. Krajina neustále menila svoj vzhľad takže kým zo začiatku putovali horami priesmykmi a dolinami v snahe vyhnúc sa územiam poznačených bojom na nebesiach teraz zdolávali rozvodnené rieky vysoké kamenné skaly meniace sa s síce krásnymi nedotknutými lúkami a lesmi lenže plnými nebezpečnej zvery. Po čase úmorného putovania aj našli akúsi studňu v ktorej nebola voda hoci tá studňa bola neuveriteľne hlboká valila sa z nej horúca para pri ktorej slzili oči. Nanešťastie toto bol jediný možný vchod do priestorov kam entity z hlbín vesmíru ukryli vzácny artefakt. Studňa bola neuveriteľne hlboká tak mladík zobral z niekoľkých stromov kôru ktorú posplietal dohromady no prvý pokus spustiť najprv kameň na konci laná z kôry nedopadol dobre. Kameň nedosiahol dno čo znamenalo potrebu viac materiálu a dlhší čas výroby. Za dva dni obrali kôru zo skoro všetkých stromov použili aj množstvo trávy z mokradí v okolí. Takto spoločne splietli ten najdlhší povraz aký sa dal teraz už ostávalo dúfať že tentoraz dosiahnu dno. Povraz bol dostatočne pevný aby uniesol ich váhu takže postupne sa spúšťali na dno. Po čase ho aj dosiahli hoci z menšej výšky museli skočiť no nebola to veľká výška. Dno studne bolo neuveriteľne horúce čo bol problém pre bosého Narajansa ktorému naskakovali pľuzgiere na nohách no dievča malo obuté drevené sandále takže ona cítila horúčosť v menšej miere. Kým pár sekúnd stály v šachte do ktorej sa spúšťali slzy sa im tlačili do očí od štipľavého zápachu vánok sa pohrával s Laximinimi dlhými hnedými vlasmi a dráždilo ich na kašeľ no museli pokračovať ďalej. Boli tak blízko k nájdeniu artefaktu nemohli to teda vzdať ani by ich to nenapadlo. Prešli oblúkom oddeľujú im šachtu aby sa ocitli v priestore plnom divov rovnako ako v palácoch na nebesiach. Zvláštna bola tmavo čierna hmota vysoká tak že zaberala väčšinu vysokého výklenku v pravidelnom guľatom tvare, akonáhle sa priblížili obzrieť túto zvláštnosť guľa reagovala ako živá po jej povrchu bez toho aby sa jej dotkli začali prechádzať vlnky rôznej veľkosti nielen zdola nahor ale i zboku na bok či zhora dole doslova reagovala na ich prítomnosť. Nasledovala temná rovná chodba s množstvom dverí bez kľučiek síce celý priestor bol ponorený v prítmí zdalo sa že zo stien presvitali zvláštne slabé svetlo. Podišli k prvým dverám a tie s na počudovanie otvorili samé, obaja mladí sa pozreli na seba v nemej otázke ale nazreli dovnútra zvedavosť bola silnejšia. Vo vnútri behalo v kolese akési zvláštne zviera podobné potkanovi lenže väčšie na chrbte mu vyrastali dlhé tvrdé ostne z ktorých občas vystrelil modrý záblesk ako pri búrke. To asi nebude ono, poznamenal telepaticky mladík smerom k dievčine. Vnímal aj myšlienky toho tvora no tie sa stále točili vôkol jedla a energie, čo bolo pomerne zvláštne. Obaja sa stiahli z miestnosti aby preskúmali dvere naproti, v tejto miestnosti bolo množstvo farebných kryštálov vo vzdialenosti asi dvoch stôp a z každého nerastu vychádzalo svetlo formujúce sa do pohyblivých obrazov v ktorom videli súboj vinghamov s oheň chrliacimi démonmi niektorými rútiacimi sa k zemi zanechávajúc po sebe obrovskú spúšť. Tiež nesprávne dvere poznamenala tentoraz Laxmis cúvajúc z dverí von snažiac sa nezachytiť niekde svoje sári aj tak už pomerne deravé na viacerých miestach. Máš predstavu do ktorých dverí máme ísť, spýtala sa Narajansa v myšlienkach dievčina kým bezradne stáli na dlhej chodbe. Poďme, budeme cítiť kam nás kroky zavedú, odvetil po chvíli uvažovania mladík držiaci si svoje dhoti ktoré sa mu na nohách lepili ku koži od horúčavy vo vnútri studne. Každé dvere v tomto priestore boli charakteristické pre mestá na nebi obaja vedeli že do niektorých mali prístup zakázaný aj napriek ich spojeniu s nebešťanmi. Snažiac sa vnímať svoje vnútorné vedenie kráčali chodbou s množstvom dverí no žiadne ďalšie neotvárali. Pri jedných ale sa ozvala intuícia u Laxmis čo bola jasná reč správnosti výberu vchodu. Po vstupe do miestnosti uvideli veľké množstvo priehľadných trubíc vo veľkosti človeka. Všetky boli na prvý pohľad prázdne až na jednu naplnenú zvláštnou modrou farbou v ktorej občas plávali neznáme znaky. Tieto znaky používali nebešťania no základ ozrejmili aj svojim potomkom. Nanešťastie mladík si nikdy nedokázal zapamätať úplne presne znenie a význam čo i len základu lepšie na tom bola Laxmis ovládajúca viac ako bolo potrebné. Priložte ruky na strany, čítala písmenko po písmenku lúštiac každý znak. Je to vôľa svetelných entít, našich rodičov, poznamenal mladík, čo sa môže stať, dodal no vnútorné si nebol istý. Lenže tento pocit pred kamarátkou skrýval čo najhlbšie aby sa nedal prečítať ani v najodľahlejšom kúte mysle. Obaja položili dlane na ostré výstupky na konci trubice najprv sa nič nedialo lenže o pár sekúnd obaja pocítili jemné pichnutie na čo sa vnútro naplnilo červenou farbou. Snažili sa odtiahnuť dlane lenže nešlo to a po pár sekundách uvideli vo svoj vedomí vidinu ktorú nedokázali pochopiť. Blízko nich stál nebešťan súcitne hľadiac na nich na ústach mu hral slabí úsmev akonáhle sa vízia ustálila ich vesmírny rodič pristúpil k nim bližšie aby si k nim kľakol. Deti moje poslal som vás na ťažkú a nebezpečnú úlohu, som rád že ste ju zvládli ste najlepším spojením aké mohlo vzniknúť medzi našou a vašou rasou. Lenže čas nášho odchodu sa naplnil no neodchádzame naveky v pravý čas sa vrátime. Stále vás budeme sledovať váš vývoj váš postup no v tejto chvíli si musíte poradiť sami, hovorila bytosť pochádzajúca s tajomných hlbín vesmíru. A čo temný, spýtal sa mladík v obave padnutia do otroctva a následný život v ťažkých podmienkach. Bytosť sa usmiala ale bol to smutný úsmev, táto záležitosť je na čas vyriešená bohužiaľ keď vyjdete na povrch zasiahne vás takisto rozsah zmien spôsobených bojmi je mi to ľúto. Stvorili sme vás dokonalých váš dvanásť vláknový kód je najbližšie k ceste povzneseniu hoci teraz nerozumiete v ďalších životoch pochopíte počuli slová vesmírčana vo svojich mysliach. Táto skrinka, začal Narajans otázku, prečo dotyk bolí. Bytosť z vesmíru ho jemne pohladila po tvári aby smutné odpovedala v jeho mysli, je to zachovanie najlepšieho spojenia zapísaného vo vašej krvi po ukončení tohto spojenia sa valec obalí aby sa nepoškodili jeho obsah. Mám pre vás poslednú úlohu deti moje dodal smutne lúčiaci sa ich vesmírny rodič. Keď nadobudnete vedomie odneste toto zariadenie von z priestoru, položte ho na trávu a kráčajte neobzerajte sa. S týmito slovami sa vízia pomaly rozplývala no mladík nechcel pustiť bytosť z vesmíru zo svojej mysle, silou mocou sa držal spojenia. Po chvíli ale nevydržal a prebudil sa s rukou stále položenou na valci no už necítil bolesť. Laxmis už sedela v lotosovom sede čakajúc na mladíka ktorý sa snažil držať myseľ ich predka z hviezd čo najdlhšie. Nepomohla si mi, povedal s jemnou výčitkou vediac že by to bolo aj tak zbytočné. Dievčina nekomentovala smutne sa postavila aby odtiahla ruku od trubice ktorá sa okamžite zatiahla železným plátovaním. Trubica bola na podiv veľmi ťažká keď sa ju snažili zdvihnúť ale od predkov mali príkaz odniesť ju mimo priestoru následne ju položiť neďaleko a odísť. Nevedeli čo bude nasledovať potom kam pôjdu no dúfali aby ich dedina stále existovala lenže to boli myšlienky na neskôr teraz sa museli popasovať s ťažkým valcom. Spoločnými silami ho odniesli až k studni lenže uvažovali či laná udržia takú váhu ale nakoniec sa rozhodli že nejako bude. Vyložili si valec na plecia obmotali sa lanami aby začali dlhý namáhavý výstup nahor. Obavy boli zbytočne lebo po pár chvíľach stúpania sa pod nimi otvorila zem a silný teplý vzduch ich začal posúvať smerom nahor rýchlejšie ako by to zvládli sami im ostávalo jedine držať nádobu na pleciach aby nespadla späť dole. Vzduch nabral už známu štipľavú vôňu ktorá ich tlačila v nose aj v ústach a z očí im vychádzali slzy. Ale našťastie netrvalo dlho aby po nejakom čase uvideli slabý kruh svetla značiaci východ zo zvláštneho priestoru. Sila vzduchu vôkol nich tlačila ich telá naozaj zdanlivo čoraz rýchlejšie niekedy sa zdal výstup naozaj rýchli problém nastal akonáhle boli vyššie. Vzduch nabral nielen rýchlosť ale bol aj žeravejší skoro neznesiteľný ich oblečenie poničene po dlhom putovaní tlelo v dôsledku čoraz vyššej teploty okolia. Zo studne ich veľkou rýchlosťou vymrštilo do niekoľko metrovej výšky a hneď pocítili prítomnosť vedomia bytosti ktoré žili v nebeských palácoch. Obaja dopadli na mäkkú trávnatú plochu zo šťastím bez úrazu. Mladík síce položil valec na zem no stále ho držal snažiac sa aby poslední krát navštívil svojich vesmírnych predkov. Nerob to, napomenula ho Laxmis ktorej sarí tlelo ba priam sa rozpadávalo od horúceho vzduchu prítomného počas stúpania v studni. Mladík neposlúchol no o pár sekúnd na to ho obalilo biele svetlo v ktorom zmizol. Narajans sa ocitol v obrovskej miestnosti mesta sídliaceho na nebesiach v spoločnosti hneď niekoľkých vesmírnych predkov. Tí boli mimoriadne prekvapený keď sa spolu s valcom objavil aj on. Neposlúchol si nás, začali spočiatku nahnevane takto ich mladík nikdy nevidel ale chcel ich ešte raz vidieť vnímať ich prítomnosť, láskavé pohľady. Bytosti posmutneli no jedna z nich mu pokynula aby išiel s ňou okamžite poslúchol rád že má posledný okamih s nimi. Tmavé osvetlenie priestoru pôsobilo zvláštnym dojmom vlastne iba umocňovalo jeho stiesnený pocit. Ocitol sa v miestnosti pod ktorou bolo vidieť zem s pohľadu nádherných bytostí so svojím vesmírnym rodičom. Neposlúchol si, začal jemne s výčitkou. Prečo musíte odísť, spýtal sa mladík so slzami v očiach. Nesnažil sa zatajiť svoje emócie toto bol moment aký už nezažije. Bytosť sa pousmiala aby telepaticky odpovedala neodchádzame úplne no tento svet je chránený zákazom zasahovania no dohliadať na vás budeme ako aj strážiť a chrániť pred vami samotnými. Musíš porozumieť v ďalších životoch snažiť sa o povznesenie v tomto okamihu v tejto chvíli na deti zeme vplýva negatívny výsledok konfliktu v podobe degenerácie vášho kódu. Sú to nenapraviteľne zmeny je mi to ľúto zasiahne to každého. Čas je ale mocný liek zanechávame túto generáciu aby sme neskôr napravili škody spôsobené rasou Anunnaki. Teraz dieťa moje splň o čo som ťa žiadal, dopovedal vesmírčan. Mladík zmizol no vesmírčan sa paradoxne obrátil na Tomáša sledujúceho neďaleko celý dej aby chalan v myšlienkach počul krásny melodicky upokojujúci hlas, aktivácia celej sekvencie dvanásť vláknovej dna začína osvietením je to prepojenie tvojho éterického vedomia s hmotným nosičom. Je to cesta k povzneseniu k stavu ktorý je dokonalý aby násilie či agresia nemala prístup. Len bez týchto prvkov môže cely vesmír dosiahnuť absolútne povznesenie prepojenie vedomia v najjemnejšiu možnú formu existencie. Scéna sa zmenila aby Tomáš zas videl dvojicu na lúke kráčajúcich preč od miesta sopky ako to zhodnotil mladík vo vízií. Prešiel deň ich putovania no v ich vnútri sa diali zvláštne zmeny, nedokázali sa sústrediť na cítenie myšlienok od svojho spoločníka, ťažko hľadali vchod do kolektívneho vedomia prestali vnímať myseľ zvierat navôkol ich poznanie prúdenia času sa menilo, pocity ovplyvňovali ich myslenie. V noci ako si ľahli k oddychu ukrytý v jaskyni sa stalo niečo čomu nedokázali porozumieť celé okolie do veľkej vzdialenosti osvetlila mohutná žiara silnejšia ako tisíc sĺnk stromy polámala vlna idúca od miesta žiary a vietor fúkal tak silno že na zemi sa neudržali ani mohutné skaly. Ráno im pripravilo ďalšie nepríjemné novinky, no to všetko už vnímali v nevedomosti kým poznanie ich éterického tela potlačovalo hmotné telo spoliehajúce sa na základné zmysly. Pamätali si len jedno vyhnúť sa údoliu mŕtveho draka. Tomáš sa znova objavil v akasickych záznamoch pri éterickom knihovníkovi pozerajúc jemne nechápavo stále na záznam minulosti. Trošička nerozumiem, začal mladík, po celej planéte sú svedectvá mnohých ľudí o únosoch, pozorovaniach či zvláštnych stretnutiach. Celá odborná literatúra hovorí jasnou rečou ich prítomnosti, dodal chalan. Trpezlivý vyšší zrejme počúval tieto úvahy často nakoľko sama situácia znela paradoxne no položil otázku na zamyslenie, rozdeľujú si územia a priamo chránia skupinu ľudí, snažia sa ich priamou cestou doviesť k osvieteniu alebo v prípade rasy Anunnaki využívajú ľudí na ťažkú prácu za účelom ťaženia vzácnych materiálov? Nie to nie no sú tam svedectvá, odvetil Tomáš zamyslene. No je zaujímavé ako sa istý čas tam spomína že sme ich deti tomu som úplne nerozumel ešte, podotkol chalan no tušil odpoveď ktorú dostane. Preto lebo ste ich deti ste nepriamo ich potomkovia z čias pred osvietením rás vo väčšine tohto vesmíru, odpovedal éterický knihovník. Každá rasa mala svoju cestu akou išla smerom k poznaniu aby dosiahli osvietenie jedným krokom bolo aj skúmanie vesmíru ako to robíte teraz vy ďalším krokom bolo nájsť inteligentný život nie skrz ďalekohľady a rôzne prístroje ale fyzicky. Nedokonalé lode, nepoznanie všetkých zákonov vesmíru viedlo k havárii lode na tejto planéte niekde v polovici posledného obdobia existencie ako ich vy nazývate dinosaurov. Pri čakaní na záchranu prešlo niekoľko generácií ktoré časom dosiahli osvietenia, lenže záchrana nechodila dlho. Napokon keď prišla vytúžená záchrana prešlo na tejto planéte k zmene a generácie žijúce tu nedokázali existovať mimo planéty. Postupom času ale sa našiel spôsob rýchlej prepravy lenže na planéte vládli podmienky aké si videl v spomienke na minulosť. No rada zložená z mnohých rás videla konflikt a neblahé následky aké zanechala preto zakázala priamy kontakt a vlastne priame privlastňovanie si územia či skupiny pozemšťanov. Váš genóm bol zasiahnutý najviac z dvanásť vláknového dokonalého genetického kódu ktorý bol najbližšie k ceste povzneseniu teda k dosiahnutiu dokonalého stavu zostal oklieštený dvojzavitnicovi DNA materiál a niekde v pozadí tieňová časť ale neaktívna. Ťažko docieliteľná počas obdobia niekoľkých generácií po veľkom konflikte boli poškodenia veľmi veľké nebyť zásahu entít z hlbín vesmíru tieto hmotné telá by nikdy nenadobudli osvietenie a samotná existencia by im bola kovadlinou na ceste životom, dokončil siahodlhé vysvetľovanie vyšší snažiac sa ozrejmiť každý detail na celkovú otázku. Mám dve otázky, poznamenal Tomáš zamyslený nad tým čo doteraz počul. Ja keďže som už osvietený tak mám aktivovanú celú dvanásť vláknovú dna, spýtal sa mladík mysliac si istú odpoveď no tá ho zaskočila. Nie, odvetil vyšší, nie si úplne osvietený, tento stav je cestou to znamená poznať dokonalé každý aspekt svojej existencie ako aj vedieť o svojich minulých životoch všetko. Osvietený vedia komunikovať telepaticky v tomto stave sa im odomykajú psychické schopnosti, vnímajú astrálne sféry, vedia rozdeliť svoje vedomie aby jedna časť existovala v istom časovom úseku a druhá časť cestovala skrz čas spomínajú si na svoje minulé životy ale vedia si z nich brať potrebné lekcie do tohto života. Nesnažia sa ovplyvniť budúce udalosti o ktorých vedia ale pracujú v rámci zákonov univerza aby zmiernili následky danej udalosti. Uvedomujú si že každý pohyb má protipohyb teda opačný smer pohybu. Po tejto odpovedi Tomáš na chvíľu zabudol na ďalšiu otázku pri uvažovaní počutého. Ako dlho trvá cesta, spýtal sa zvedavo mladík. Každý inak, snaživý dosiahne cieľ skôr ako niekto kto celý proces necháva prirodzene prebehnúť, odvetil vyšší. Skoro som zabudol na ďalšiu otázku zamrmlal Tomáš snažiac sa sformulovať správne otázku tak aby dávala zmysel, takže v spojitosti s entitami s vesmíru sme teda ich potomkovia. Zase ťa sklamem lebo to nie je správna odpoveď, odvetila éterická forma života aby následne pokračovala, po havárii vybudovali mesto chránené pred vtedajšími živočíchmi so snahou spojazdniť aspoň časť prístrojov z lode. Takto zistili približujúci objekt letiaci k planéte aby sa následne stiahli do podzemia kde vybudovali naozaj rozsiahly komplex v ktorom žili. No časom sa pôrodnosť a úmrtnosť vyrovnala, dočasne tento problém vyriešili archiváciou genómu v spojení dvoch jedincov. Ten valec, vyhŕkol Tomáš príliš rýchlo mieriac na videnú spomienku v akasickych záznamoch. Áno to bola len časť zariadenia no je to tak, odpovedala žiariaca bytosť nespokojná s mladíkovým prerušením. Takto problém oddialili ale nevyriešili no keď po tisícročiach a ďalších generáciách vystúpili z jaskýň podoba planéty sa zmenila. Iba minimálna populácia mala na sebe následky v podobe prispôsobenia sa životu na zemi no to nebolo všetko, vymierali, nakoniec sa čiastočne roztratili po povrchu kde stretli pravekých predchodcov ľudí. Pri viacerých druhoch skúmali možnosti takéhoto spojenia aby po mnohých rokoch zistili prvé úspechy, vysvetľovala bytosť zo svetla lenže bola zas prerušená. Evolučný skok to je teda chýbajúci článok v darwinizme vyhŕkol Tomáš nadšene pomaly skladujúc kúsočky mozaiky dohromady. Počkať a čo báje teda v nich boli obri a tak, napadla mladíkovi myšlienka. Áno to všetko je na reálnom základe, spojenia niekedy mali následky aké neboli predvídateľné hoci spojenie niekoľkých druhov hominidov a mimozemského génu nebolo stále no niekoľko druhov malo výborne populačné vlastnosti a tak sa udržali pomerne dlho, dopovedal vyšší nepokračujúci ďalej v rozprávaní aby v následnom tichu poskytol čas mladíkovi pre spracovanie informácií ktoré dostal. Je možnosť aby sa mimozemsky predkovia znova zoficialnili, spýtal sa Tomáš po chvíli úvah. Áno je tu tá možnosť no až nastane táto situácia uplynie dlhá doba no môžem ti ukázať situáciu v paralelnom svete no v tomto prípade nebudeš pozorovateľ ale priamo prežiješ čas pred udalosťou a po udalosti, dopovedal vyšší. No fajn som zvedavý, odvetil mladík. Nasleduj ma, vyzvala ho svetelná bytosť otočiac sa a nadnášaním mierila k inému záznamu. V tom Tomáš pocítil známy vzorec energie hneď sa poobzeral naokolo no svetlá hmla bola príliš hustá. Následne mu to došlo veď to je Klaudia preto mu táto energia bola povedomá. Chystal sa v myšlienkach zavolať na ňu lenže vyšší ho zastavil, zadrž ona má prácu takisto ako máš ty teraz svoju prácu. No dobre len som chcel pozdraviť, odvetil mladík nechápajúc prečo nemôže ani dať vedieť že tam je no radšej neprotestoval a ďalej pokračoval s éterickou formou života. Po chvíli prišli k ďalšiemu záznamu kde zastavili. Je to paralela budúcnosti zobrazujúca presne to čo si sa pýtal no nebudeš pozorovateľom nakoľko v tomto univerze žije tvoj náprotivok a vďaka tomu prežiješ celé obdobie s prvej ruky, vysvetľoval vyšší posledný krát pred poslaním mladíka do prežitia časového úseku v jednej paralele. Mladík prikývol na znak porozumenia aby následne ho éterická forma života poslala prežiť chvíle v zázname éterickej podstaty. Vesmírom sa rútila loď obostretá rúškom neviditeľnosti. Každý na lodi dúfal v zdarnosť misie lebo dôsledky ktoré sa chystali mali šancu zmeniť mnohé dávne udalosti ktoré poznačili každý jeden aspekt civilizácie na ktorú dohliadali. Veru bol to naozaj dlhý čas odvtedy čo sa oficiálne stiahli a pracovali v maximálnom utajení. Hoci obyvatelia planéty vnímali ich prítomnosť nemohli sa im priamo ukázať teraz však nastal čas na zmenu. Neďaleko obežnej dráhy mesiaca vypustili strelu v ktorej bolo niekoľko sekvencií pre vykonanie zmien na planéte. Prvá sekvencia mala zvrátiť roky ničenia planéty uzdraviť celý ekosystém, druhá zmnohonásobiť akékoľvek nerastné bohatstvo ukryté pod povrchom vrátane jedinečných prvkov aké pozemšťania ešte nepreskúmali dokonca nemali o nich žiadne vedomosti tretia mala opraviť genóm aby sa aktivovali všetky elektromagnetické tieňové prvky v ich genetike tým pádom išlo aj o obnovenie prepojenia medzi ich éterickým telom a hrubohmotným telom teda hmotným nosičom. Posledná sekvencia mala obnoviť biodiverzitu každého živočíšneho druhu. Všetko sa malo diať v rámci ich pozemského mesiaca aby následne bola prichystaná pôda pre priamy kontakt z pozemšťanmi. Stav tejto planéty bol neudržateľný doslova katastrofálny a rada tvorená každou rasou vo vesmíre rozhodla prerušiť najvyššie utajenie pre ich záchranu hoci stále nebezpečná rasa Anunnaki si taktiež nárokovala na územia verili však že to dokážu ustriehnuť. Tomáš tentoraz nebol sledovateľom udalostí no ocitol sa vo svojej vlastnej koži prezívajúc obyčajný deň ako sa zdalo. Sedel za modernejším počítačom v slnkom presvetlenej izbe spočiatku zamyslene len prechádzal internetové stránky z oblečením cítil sa o niečo staršie no éterická bytosť povedala že dej bude z budúcnosti odohrávajúcej sa v inej paralele. Vnímal spomienku z predošlého dňa keď mu na týždeň dal zamestnávateľ dovolenku. Dnešok bol pomerne voľný tak využil oddych na hľadanie na internete vecí ktoré potrebovali objednať. Pri skúmaní spomienok zistil že už dlhé roky má manželku a bývajú v odkúpenom dvojizbovom byte. Zrazu započul buchnutie vchodových dverí čo znamenalo jedine príchod jeho ženy domov. Ahoj som doma, ozvala sa hneď, Tomáš neovládajúc svoje pohyby bol stále istým spôsobom pozorovateľom ale v rámci svojej osoby. Postavil sa od počítača aby privítal Luciu vyzývajúcu sa na chodbe, jej ebenovo červené vlasy pútali Tomášov pohľad evidentne aj po dlhej dobe takisto ako sa nevedel nabažiť Luciiných hnedých očí či zamatových pier na ktoré jej dával bozk. Našiel si, spýtala sa mieriac na internetové obchody kde celý deň hľadali vhodné thermo oblečenie. Ešte hľadám no odfiltroval som pomerne dosť stránok a tie najlepšie sú v lište, odvetil Tomáš pričom pozeral ako Lucia odkladá do skrinky na topánky čierne čižmy na podpätku. Mali rovnaký štýl čo sa tykalo obliekania obaja zbožňovali čiernu farbu ako prakticky vo všetkom od kníh po obľúbené seriály a filmy. Ukáž pozriem sa na to, poznamenala Lucia sadnúc za počítač aby prezrela uložené stránky. Tomáš jej medzitým ako ona surfovala na internete urobil kávu aby si obaja sadli na balkóne a spoločne vychutnali tento moment v krásnej tatranskej prírode. Z balkóna na štvrtom poschodí mali krásny výhľad na údolie Popradu ale aj na majestátne štíty Vysokých Tatier. Pozerajúc na tento výhľad si spomenul na prvé stretnutie zdanlivo náhodne s Luciou na tréningu kenda. Ako siedmak sa prihlásil do krúžku v škole na toto bojové umenie no v prvý deň neznalý, stratený medzi skúsenými staršími žiakmi alebo tými čo tu už chodili nejaký ten rôčik a poznali tento šport dôsledne. Telocvičňa slúžiaca na tento krúžok bola síce pomerne veľká ale zato bolo málo bambusových mečov teda shinaiov. Proste pomalým sa neušli a bohužiaľ Tomáš patril medzi tých pomalých teda ostávalo mu jedine cvičiť iba postoje s imaginárnym mečom. A vtedy ju zbadal no najskôr vlastne započul jej hlas ktorý bol tak zamatový tak hypnoticky sťaby najjemnejšia prikrývka. Po chvíli kým hľadal zdroj toho hlasu zbadal dievča s červenými vlasmi troška nižšie od neho oblečené v klasickom tmavo modrom kimone držiaca v rukách shinai precvičovala základné postoje. Odvtedy na každom tréningu sa snažil jej prihovoriť nakoniec sa po istom čase skamarátili hoci Tomášovi nestačil tento stav veril že krok po krôčiku dosiahne vytúžený cieľ. Medzitým ako sa chalan prehrabával v spomienkach obaja dopili kávu aby následne leňošili pritúlený k sebe pri pozeraní televízie. Jediný stereotyp toho dňa narušila správa v televíznom spravodajstve o nezvyčajne silnom meteore ktorý sa rozpadol na štyri časti aby posledné dve dopadli na územie strednej Európy. Pokiaľ nebol ten meteor veľký ako hora není problém, zažartoval Tomáš čím si vyslúžil od Lucie jemný štuchanec. Večer ale prišiel prvý zvláštny sen aký si nevedel mladík v inej paralele vysvetliť no jeho náprotivok sledujúci všetko ich spoločnými očami vedel že ide o prvé príznaky cesty k osvieteniu lenže v prípade automaticky spusteného prakticky nevedomého procesu je to celé prežívanie toho obdobia ťažké. Ráno zastihlo muža s desivými snami aké nechápal no zarážal ho aj fakt pamätania si snov čo v tejto verzii paralelného sveta u neho nebolo bežné. Uvažovanie nad videním v noci mu nedávalo žiadne odpovede lenže nebol jediný komu sa zdali zvláštne sny, keď Lucia odchádzala do práce skoro nerozprávala len uvažovala. A Tomáš hoci mal voľno rozhodol sa zahnať úvahy prácou, zapol teda počítač v ktorom mal program prepájajúci jeho zariadenie k firemnému serveru. Okamžite mu prístup schválili nakoľko server už poznal jeho IP adresu takže to nebol problém hoci vedel reakciu jeho šéfa doslova v hlave mu zneli karhavé poučovania o trávení menej času v práci a viac sa venovať manželke. Pri tejto myšlienke sa pousmial lebo obaja s Luciou boli pracovne dosť vyťažený takže bolo jedno že jeden z nich mal voľno kým druhý bol vo večnom kolobehu práce proste cieľ sa minul prvoplánovému účinku. Pri týchto úvahách sa mladík pozorujúci svoje staršie ja z iného univerza ponoril do spomienok, ktoré mu skracovali čas počas neho prezeral jeho náprotivok firemné údaje a vyplňoval rôzne tlačivá akým mladík vôbec nerozumel tak teda sa preniesol do dňa keď konečne zvládol vytvoriť súvislejšiu vetu s vyznaním citov pri dievčine na ktorej vždy vedel nechať oči, vo chvíli kým bola pri ňom nevnímal okolie veľa krát doslova visel na jej ústach závislý na jej hlase, urobil by doslova čokoľvek aby ju počul alebo videl či proste vnímal jej prítomnosť. Bol slnečný deň blížiacich sa prázdnin posledného deviateho ročníka na základnej škole v ten deň bola jediná šanca na zmenu, buď povie Lucii čo k nej cíti alebo už neskôr nebude príležitosť. Stojac pred triedou kde chodila ako ôsmačka v spotenej ruke držal bonboniéru a na nej napísanú báseň, vôbec netušil jej odpoveď hoci bola pravda že veľa krát jej naznačil no nikdy nedotiahol vyznanie do konca. Ahoj čo ti tu, spýtala sa ho prekvapene keď prišla k nemu no o pár sekúnd jej pohľad spočinul na čokoláde v jeho rukách. Vieš ehm no ide o to, koktal hľadajúc slová ako vždy hoci predtým tisíckrát nacvičoval čo a ako povie, vieš páčiš sa mi preto sa ťa chcem spýtať či ehm no či prijmeš moje pozvanie von ehm, dokončil habkajúc celý červený so spotenými rukami. Lucia si ho chvíľu pobavene prezerala aby následne suverénne zobrala bonboniéru aj s básňou, čakaj ma po škole, povedala pri odchode späť do triedy ponad plece. V tú chvíľu nevedel čo má od radosti robiť hoci nebolo isté či bude súhlasiť so vzťahom alebo nie ale veriť treba. Pred triedou ako sa zatvorili dvere urobil od radosti víťazný tanec keby ho niekto videl v tú sekundu myslel by si že mu šibe. Neskôr po škole čakal na Luciu tak ako sa dohodli no istým spôsobom sa obával či vôbec príde ale po chvíli sa naozaj ukázala a on zas nevedel prestať na ňu pozerať vnímajúc len jej červené vlasy, hnedé oči plné pery a bledšiu pokožku. Strávili spolu krásne popoludnie počas ktorého sa snažil dostať k jedinej otázke no netušil že Lucia vie čo sa jej chce spýtať a len ho skúša kedy sa konečne pohne aby sa odvážil spýtať tu najpodstatnejšiu otázku. Z prezerania spomienok ho vyrušilo silné pískanie v ušiach a zvláštne predstavy jeho paralelného dvojníka s veľmi silnou intenzitou. Niečo také cítil tento človek prvý krát a desilo ho to hoci mladík registroval prejav silnejšieho vnímania éterickej sféry. Totiž takto sa prejavovala prítomnosť energií na jemno hmotnejších úrovniach. O chvíľu mu zazvonil telefón no zvonenie bolo neuveriteľne hlasné pritom vedel že takto nahlas si nikdy zariadenie nenastavoval. Zdvihol prístroj k uchu aby na druhej strane počul kolegu s práce, zapni si spravodajstvo ale rýchlo, hovoril nadšene ako keby vynašli perpetuum mobile. Kľud človeče snáď nepadajú zlaté tehly z neba, zažartoval nervózne netušiac ako blízko je k pravde. Z neba nie ale z práve prebudenej sopky na Islande, odvetil kolega rýchlo čím Tomáša šokoval. Zložil telefón aby v počítači spustil prehliadač s najnovšími správami kde si chcel pozrieť online prenos či fakt sa táto zvláštnosť deje. A naozaj zábery kamery ukazovali ako z vybuchujúcej sopky lietali do ďaleka časti zdanlivo kamene a suť s lávou no neďaleko dopadu všetkého vystreleného zo sopky bolo množstvo kameňov zlatej farby. Tomáš zapol zvuk aby počul čo rozpráva moderátor rozprávajúci práve do mikrofónu stojaci neďaleko opáskovanej časti ktorú uzavreli pre bezpečie ľudí no napriek tomu sa to tam hemžilo zvedavcami. Naozaj ale že naozaj nezvyčajný jav aký nedokážu vysvetliť žiadni odborníci. V zábere sa objavil ďalší človek zrejme vedec no sám poškuľoval po sopke a zlatých kameňoch neďaleko. Prizval som aj vulkanologa takže snáď sa dozvieme viac.... Mám dosť poznamenal Tomáš v duchu aby následne vypol stránku no ani pracovať mu nejako nešlo. Poobzeral sa po obývačke odkiaľ na ľavej strane bol východ na terasovitý balkón oproti oknu položené kreslo v ktorom rád čítal knihy alebo počúval hudbu počas leta mu prirodzene svietilo slnko na knihu a teda nemusel zbytočne napínať zrak vedľa bol gauč do tvaru písmena L oproti nemu obývacia stena na ktorej bol televízor, drevený hnedý stolík na kávu v strede miestnosti požívali väčšinou pri návšteve alebo v zime. Muž si pomasíroval oči nakoľko zvláštny pocit od rána neustupoval práve naopak vzduch mal akúsi zvláštnu vôňu no zarazil ho aj fakt že dokáže takto výrazne cítiť vône v okolí. Po chvíli neúspešnej snahy zbaviť sa bolesti hlavy vypol úplne počítač postavil sa s rozhodnutím ísť sa prejsť na čerstvý vzduch. Toto bol jeho obľúbený spôsob ako si vyvetrať hlavu chôdza ho upokojovala väčšinou najradšej mal túry spoločne s Luciou, málokto dokázal v takej miere zvládať ťažké stúpania k horským chatám. On takto utekal od dusnej atmosféry aká panovala pri jeho matke ktorá po smrti otca každý deň trávila väčšinu času v práci absolútne zabudnúc na fakt že má aj syna. Popravde otca si ani nepamätal vedel len málo informácií a nakoľko mama skoro vôbec nebola doma nebol čas zisťovať viac. Istý čas mal mnoho otázok no zistil čím viac sa pýta na otca tým menej času trávila jeho mama doma a to malo následky v podobe nutnosti samostatnosti. Fíha, poznamenal mladík sledujúci muža v paralelnom svete pri vnímaní jeho spomienok dokonca na chvíľu uvažoval čo je horšie nemať alebo mať. V oboch prípadoch to bolo bohužiaľ rovnaké hoci v tejto realite by možno bola situácia iná keď by sa inak vyvinula no zas na druhej strane paralely priamo nadväzujúce na centrálnu časť sa líšili naozaj len v drobnostiach. Za pár dní sa nezvyčajné javy len stupňovali hoci zatiaľ všetko sa týkalo zvláštnych pocitov ľudí z času na čas sa objavila správa o nájdení doslova enormného množstva rudy či už sa jednalo o striebro, zlato, kovy rôzne drahokamy podzemné zásoby minerálov a vlastne spomenúť všetko by zabralo čas. Tomáš sedel v práci za počítačom vyplňujúc tlačivá ktoré boli dôležité už druhý týždeň čo sa svet zbláznil od všelijakých správ a počuť nadšene novinky od kolegov nemal najmenšiu chuť preto ani nevnímal ostatných a sústredil sa len na to čo bolo v práci. Jeho stôl bol minimalistický okrem počítača tam nemal prakticky nič zatiaľ jeho kolegovia mali poväčšine na stole bodrel hodný smetisku. Nuž to ako si každý udržiava svoj osobný priestor to je jeho vizitka. Nazdar, pozdravil sa jeden z kolegov idúcich práve okolo stola. Ak zas máš nejaké novinky tak mi daj s nimi pokoj, odvrkol Tomáš sústrediaci sa na počítač. Nejak máš zlú náladu, odvetil Ivan s nechápavým tónom aby následne zapraskal kĺbmi na rukách, toto bol jeho zlozvyk ktorý vytáčal muža do nepríčetna no nakoľko to bol jeho kolega maximálne zaškrípal zubami. Bohužiaľ plešatec vedel ako to jeho kolegu štve a občas to robil aj naschvál. Keď už Ivan pukal znova všetky prsty Tomáš to nevydržal, čo chceš ja pracujem a jediné čo počujem je to tvoje puk puk večne. No kľud zapni si správy sám uvidíš že nie si sám čo sa cíti mimo svoju kožu, odvetil zeleno okáň s úškrnom. Muž si povzdychol ale otvoril internet aby pozrel živé vysielanie spravodajstva chcel mať pokoj od večného otravovania so správami tipu ozónová vrstva sa zaceľuje množstvo skleníkových plynov výrazne klesá stromy rastú rýchlejšie našli druh živočícha pokladaného za dávno vyhynutého a bla bla bla. No tentoraz to predčilo všetko nešlo o absurdnosť situácie ale o rozmer podľa správ sa s ľuďmi dialo niečo nezvyčajné a hoci to vedecká obec podrobovala všetkým možným výskumom nič nezistili no citlivejší opisovali rôzne prejavy telepatie dokonca u niektorých jedincov ukazovali hodne rýchle hojenie čo bolo buď zrýchlený záznam alebo snaha presadiť nejaký nový film lenže nepomohlo ani prepnutie na iné spravodajstvo kde ukazovali to isté len s inými ľuďmi. Pár sekúnd sa snažil ešte pozerať rôzne stránky bez videí ale všade to bolo rovnaké. Tak čo teraz povieš, spýtal sa Ivan po chvíli akonáhle videl ukončenie sledovania správ na nete. Že je to nanajvýš divné, zvláštne no proste nemám slov, odvetil muž horlivo rozmýšľajúci nad situáciou aká sa diala posledné dva týždne. Nikto netušil čo bude nasledovať ako to dopadne, kedy to skončí a či sa to vôbec znormalizuje. Po asi minúte zazvonil Tomášovi telefón, no ja pôjdem, oznámil kolega po mužovom veľavravnom pohľade. Volala Lucia čo bol nezvyk nakoľko nemali toľko času aby si v pracovnej dobe hrkútali s neblahým tušením teda zdvihol prichádzajúci hovor. Ahoj zlato pozeral si spravodajstvo, spustila hneď do mikrofónu, je to všade na všetkých staniciach, internetových stránkach proste všade. Áno pozeral som je to divné, ani nedopovedal vetu keď mu začalo silno pískať v ušiach, telefón mu vypadol z ruky na stôl. Pohľad smerovaný ku kolegom mu ukázal rovnakú situáciu u každého. Nepočul to bolo asi najhoršie jeho telo prehlo v kŕči, pred očami sa mu zatmelo aby sa následne ocitol niekde inde. Čo to, spýtal sa sám seba akonáhle sa zodvihol z prašnej zeme obzerajúc sa po okolí ktoré tvorili lesy, skalnaté útesy a silné prenikavé slnko. Myslel že halucinuje lebo celá krajina sa dala opísať len ako sen pri požití drog. Si v astrálnej sfére akasickych záznamov, ozvalo sa za ním nečakane no hlas to bol neuveriteľne príjemný podmanivý. Tomáš sa otočil aby uvidel bytosť sformovanú v akúsi beztvarú energetickú hmotu slabo zelenkavej farby. To musel byť riadny úder do hlavy, pomyslel si muž no bytosť zdalo sa vnímajúc jeho myšlienky ho prerušila, neporanil si sa, to čo ty prezívaš sa deje prakticky všade každému. Nie, nie, nie toto sa mi nedeje, poznamenal muž obzerajúc sa po okolí v snahe zachytiť sa nejakého oporného bodu vďaka ktorému by sa prebral zo zvláštneho sna. Bytosť sa zrazu náhle objavila pri ňom tentoraz ale sa sformovala do podoby človeka aby prehovorila hlasnejšie, je to reálne deje sa to tak tomu ver. Mladík sledujúci situáciu vo vnímaní paralelného dvojníka sa jemne zabával na vystrašenom mužovi no zároveň už pochopil prečo sa iniciácia osvietenia deje vo veku tínedžera. Príliš neskorý vek môže spôsobiť extrémny šok u niektorých a to vyššie bytosti nechcú dosiahnuť práve toho sa vyvarujú. Prestaň sa zabávať, poznamenala bytosť smerom k nemu no muž z iného univerza to nepochopil. Zdá sa ti že sa zabávam, prosím zobuďte má niekto, zhukol Tomáš vydesením hlasom. Nehovoril som teraz s tebou ale to pochopíš po tom teraz je dôležité aby si vedel že aktivovanie celej vašej DNA išlo na náš príkaz ako aj všetky zmeny aké sa dejú po celej planéte, odvetil vyšší dôrazne pritom sa snažil aby éterická podstata rozumela všetkému. Muž išiel otvoriť ústa no nestihol vydať jediný hlások, nestihol sformovať jedinú myšlienku celou éterickým telom mu prebehla energia poznania. Poznania aké prebudilo i tie najskrytejšie spomienky na minulé životy no spolu s nimi prišlo aj niečo ďalšie. Ťažký emočný šok muž ťažko zvládal jeho energia kolísala aby následne vždy zasiahla aktivovaná časť genómu zodpovedná za uzdravovanie. Spomaľ zničíš ho jeho vlastnými spomienkami, skríkol mladík cez agóniu tohoto éterického tela, bol to doslova očistec alebo skôr danteho peklo. Ty sa nestaraj do toho teraz len sleduj, odvrkol vyšší ktorý sám ľutoval čo musí muž prežívať len pre pripravenie pôdy na ďalšie zmeny. Po chvíli sa éterické telo skrčene pri zemi v snahe vyrovnať sa s agóniou prestalo triasť prestalo meniť farby energií a ustálilo sa aby po chvíli sa Tomáš postavil vnímajúc všetko, každý jeden minulý život každú vedomosť dosiahnutú v každom čase i prítomnosť ďalšieho vnímania vo svojom vnútri. Bol dokonale vyrovnaný, pokojný no ešte stále nevedel všetko ale každá informácia príde časom. Aj takto sa to dá zvládnuť, žasol mladík uvedomujúc si fakt naozaj drsného postupu v tomto prípade. Mnohé informácie dostane časom keď nastane ďalšia chvíľa dodal vyšší jemne posielajúc energiu myšlienky hlbšie do podstaty mladíka z inej paralely aby celú informáciu vnímal iba on. Ja to už chápem, začal roztrasene muž aby následne dodal, pamätám si všetko. Následné chvíle trávil vyšší v rozhovore s Tomášom odpovedajúc na otázky ktoré priamo neboli zodpovedané no mladík vedel že najdôležitejšiu otázku proste odignoruje lebo vnímať túto možnosť by mohlo spôsobiť paniku. Po chvíli bytosť zo svetla spokojná s priebehom poslala éterickú podstatu späť do tela v zastavenom čase v rámci celej planéty aby nedošlo k stratám na životoch či k nehodám. O pár sekúnd sa Tomáš ocitol znova v situácii kým vnímal ako mu padá mobilný telefón z rúk na stôl no tentoraz stihol zachytiť zariadenie naozaj v poslednej stotine. Z vedľajšieho stola na jeho šokovane pozeral kolega evidentne podstúpiac ten istý proces osvietenia v tej istej stotine ako každý na zemi. Vlastne ako to že vie o možnosti prežitia každého jedinca na planéte toho istého zážitku. Nevedel to vysvetliť, bol to pocit absolútneho vnímania celého diania na zemi. Zdvihol telefón späť k uchu ale nepotreboval počuť aby registroval myšlienky rezonujúce v hĺbke jeho mysle. Vnímal Luciu tak tesne blízko seba hoci bola na inej strane mesta, cítil jej myšlienky až nadobudol pocit že sedí pri ňom a vedel i o rovnakom cítení Lucie. Všetko toto vnímal no bolo toho omnoho viac všetko proste nedokázal pojať bolo toho na neho príliš veľa mal pocit explodujúceho mozgu. No tak v tom sme si podobný, poznamenal mimovoľne mladík sledujúci dianie skrz oči svojho paralelného dvojníka. Kto si, zaznela Tomášova otázka v telepatickom znení smerovaná na mladíka. Len sledujem je to zložité no ver mi vyšší by nedovolili aby bolo ublížené osvietením jedincom, odpovedal mladík no už teraz tušil hubovú polievku od éterických foriem života. Prešlo pár dní dosť zložitých pre obyvateľov zeme no konečne sa mnohé veci dali do pohybu aj tí najhorší ľudia sa zmenili vďaka zásahu vyšších bytosti pričom celé ľudstvo pracovalo na zlepšení každého aspektu bitia. Pre mladíka to bola šialená predstava ale dialo sa to mnohé dní vyzerali ako vystrihnuté zo sci-fi žánru. No potom po asi troch týždňoch ľudia skrz kolektívne vedomie zachytili ešte niečo väčšie rozsiahlejšie s priamym dopadom na všetky aspekty existencie. K zemi sa blížilo veľké množstvo lodi najrôznejších tvarov i veľkosti čo bolo pre ľudstvo najdesivejšie bola prítomnosť jednej lode na obežnej dráhe mesiaca. Entity sa dokonca ani netajili a pri snahe o priamu komunikáciu s nimi skrz akasicke záznamy, bez problémov odpovedali dokonca priznali svoju účasť na súčasnej situácii planéty. Za pár dní skutočne prileteli vyslanci mnohých entít žijúcich vo vesmíre bohužiaľ medzi nimi aj zradný Anunnaki, horlivo sa pripravovalo všetko na uvítanie návštevy každý človek sledoval pohľad účastníkov konferencie prostredníctvom akasickych záznamov alebo ak sa nedalo ostávala stále možnosť televízneho prenosu. Bol práve víkend keď Tomáš sedel doma spolu s Luciou no obaja zo zatvorenými očami sledovali prenos vnímania od osôb prítomných na konferencií v kolektívnom vedomí. Všetci vyslanci sedeli za dlhým stolom aby v pomerne uvoľnenej atmosfére jediná rasa používajúca vojenské insignie boli násilní repelitani sami seba volajúci Anunnaki. Jedine oni kazili pohodovú atmosféru a aj ostatný vyslanci sa od nich držali ďalej v bezpečnejšie vzdialenosti. Za ľudí bolo prítomných niekoľko zástupcov s toho dve ženy takisto aj dvaja muži ale zdalo sa akoby obaja boli na ihlách, ich nepokoj bolo cítiť aj skrz prenos. Všetko do istej chvíle prebiehalo v pokojnom duchu no repelitani požadovali veci aké neboli po chuti ostatným vyslancom všetko sa snažili získať násilím. Po chvíli sa strhla prudšia výmena názorov ale v tej chvíli zasiahla jedna z ľudských zástupcov. V jej hnedých očiach ukrytými za okuliarmi svietilo poznanie aké chýbalo mnohým, hnedé dlhé rovné vlasy jej zaviali pri každom pohybe ale keď sa postavila pred kamerami ani očami tých ktorý sprostredkovali dianie sa so svojou plnoštíhlou postavou nestratila. No tak pani vyslanci, snažila sa upokojiť situáciu, nie sme tu aby sa jednalo o vojenských záležitostiach. Rada Vám pripomeniem ako nám je nesmiernou cťou privítať každého zástupcu nekonečného vesmíru lenže podotýkam nedávno ako sami viete sme odložili spory a nezdieľame potrebu agresie nielen voči nám ale voči všetkým. Radi sa naučíme mnohé veci, dozvieme sa o pôvode našej civilizácie budeme pokračovať tam kde nastal zlomový moment nutného odchodu lenže ako som spomenula nerešpektujeme násilie či agresívne správanie akoukoľvek formou. Žena si touto rečou vyslúžila potlesk z radov zástupcov planét no nevraživé pohľady od rasy repelitanov, Tomáš sa v duchu pousmial nad odvahou tejto ženy uzemniť po vojne lačnú rasu. O pár sekúnd neskôr sa v hlbšom vnímaní mladíka z inej paralely sledujúceho vývoj udalostí ozval jeden z vyšších bytosti, je čas na návrat. Aspoň ma nechajte dopozerať tento deň, oponoval mladík aby následne bol prerušený svojim dvojníkom, pozerám ak chceš sledovať sleduj bez slov ale keď chceš si riešiť svoje veci v mojom vnímaní rovno choď. Následne ani mladík nestačil odpovedať aby sa ocitol znova v akasickych záznamoch pred knihovníkom obklopený žiariacou hmlou.

Šiesta kapitola

Rany minulého života

Človek pri nedoriešených situáciách z minulých životov nemá veľkú možnosť spomenutia si alebo vlastne vnímania podstatného problému lenže udalosť pri ktorej sa mal poučiť sa neustále opakuje dovtedy kým duša test neurobí správne. No niekedy sú riešenia ďaleko a chyby sa nedajú napraviť z miesta súčasného pobytu, vtedy nastupujú náhody, zvláštne zhody okolnosti, stretnutia s ľuďmi akých zdanlivo nepoznáme spomienky aké na prvý pohľad nie sú naše, konanie pri ktorom sa cítime ťahaní či smerovaní k udalostiam. Cieľom je stále nájsť dokonale riešenie ktoré nás posunie vo vývoji ďalej ak táto situácia nastane znova sa všetko zmení aby éterická forma existujúca v hmotnom nosiči prekonávala ďalšie skúšky a situácie sa prispôsobia.

Šiesty hermeticky axióm znie "Každá príčina má svoj následok a každý následok má svoju príčinu. Všetko sa deje v súlade so zákonom. Náhoda je len nerozpoznaný zákon. Existuje mnoho kauzálnych plání, ale zákon nič nezaobíde. " Teda to znamená zákon príčiny a následku.
Tento zákon objasňuje skutočnosť, že každý následok má svoju príčinu a každá príčina má svoj následok. Vyjadruje, že "všetko sa deje podľa zákona", že sa nič "nedeje náhodou", že nič také ako náhoda neexistuje a že aj keď existujú rôzne úrovne príčin a následkov, z ktorých tie vyššej ovládajú nižšie, nič sa pôsobeniu tohto zákona nemôže úplne vymaniť. Hermetici ovládajú umenie a metódy, ako sa do určitej miery povzniesť nad bežnú úroveň príčiny a následku. Tým, že sa duševne povznesú na vyššiu úroveň, stanú sa skôr tými, ktorí tvoria príčiny, než tými, ktorí nesú následky. Obyčajní ľudia sú unášaní prúdom, ovplyvňovaní prostredím a podliehajú vôli či túžbam silnejších jedincov. Dedičnosť, sugescie alebo ďalšie vonkajšie príčiny nimi pohybujú na šachovnici života ako pešiaci. Majstri, povznesení na vyššiu úroveň, oproti tomu ovládajú svoju náladu, povahu, vlastnosti, sily i prostredie, ktoré ich obklopuje. Namiesto pešiakov sú tými, kto nimi posúva. Pomáhajú hrať hru života namiesto toho, aby nimi bolo hrané a pohybované tak, ako si iní ľudia alebo vonkajšie prostredie zmyslí. Nie sú nástrojmi tohto zákona, ale využívajú ho. V tomto výroku sa nachádza mnoho koncentrovaného bohatstva hermetického poznania - kto vie čítať, čítaj! Každá príčina má svoj následok a každý následok má svoju príčinu - všetko sa deje podľa zákona. Je možné pomenovať zákon, ale nie ho spoznať. Je mnoho zámerov z príčiny, ale nič neunikne zákonom vesmíru. To, o čom premýšľate, je príčina, čo tým privodíte je následok.

Čo to prečo som tu, obzeral sa šokovane mladík nespokojný s vyrušením v tomto momente. Ja som to chcel dopozerať, vyčítal Tomáš vyššej bytosti problém bol že vedel ako narazí na stenu nepochopenia. Na čo mi to ukazujete keď ma v najlepšom pošlete preč, rozčuľoval sa naďalej chalan. Podstatné si videl očami svojho náprotivku ostatné zahliadneš všeobecne no není už veľa chvíľ k videniu základ bol rozpovedaný, odvetila éterická forma života čím upokojila jemnohmotnú podstatu i jeho túžbu po pokračovaní hoci nebolo potrebné. Bytosť zmenila farbu na jantárovo žltú aby sa Tomáš ocitol v miestnosti kde prebiehalo rokovanie vyslancov entít z celého univerza. Dej sa ale posunul ďalej v presvetlenej sále znova vládla za dlhým stolom priateľská nálada teda okrem jednej rasy no to bolo nepodstatné. Všetku pozornosť pútala jedna jediná vyslankyňa za ľudí s výnimočným vyjadrovaním, schopnosťou improvizovať i zahnať možné nadchádzajúce spory svojou osobnosťou. Neskôr po ukončení rozhovorov všetci naraz vstali aby nateraz ukončili rozhovory a viedli bežné dni. Posledných pár chvíľ stojacich za pozornosť bolo dočasne lúčenie sa ale v skutočnosti nikto neodchádzal všetko sa dialo v hesle stoj usmievaj sa a mávaj. Tomáša znova vtiahlo do kolektívneho vedomia ale mal množstvo otázok na knihovníka bohužiaľ nebol čas na rozpovedanie pokračovania hoci by možno bolo zaujímavé. Tak fajn, poobzeral sa chalan lenže už necítil ani prítomnosť Klaudie, koľko mám ešte času, spýtal sa nakoniec. Odpovede sa nedočkal namiesto toho všetko zmizlo a on otvoril oči v izbe kde spoza žalúzií presvitali prvé slnečné lúče...
Pred pár hodinami...
Po tom čo Tomáš odišiel domov Klaudia poupratovala telocvičňu aby v následnom kolobehu dňa nachystala svojho brata na školské vyučovanie počas zaneprázdnenosti rodičov množstvom práce. Od domácich úloh cez desiatu to mala na starosti všetko ona. Vedela že večer ju čaká práca ale istým spôsobom ju tešil postup mladíka tak načo sa chvíľu trápiť nad osudmi ľudí hľadajúcimi odpovede potĺkajúcimi sa životom keď sa môže päť minút tešiť z postupu jej nového učňa. Večer po upokojení celého rušného dňa si konečne ľahla aby sa v meditácii presunula do kolektívneho vedomia. V astrálnej sfére ju dnes zas čakalo nádherné počasie prispôsobené jej vnímaniu. Nádherný výhľad z pláže na cestu vinúcu sa po okraji vysokej hory ju ako vždy uchvátil bohužiaľ vedela o nedočkavosti vyšších bytosti nakoľko už dneska ráno ju poctili návštevou kde dostala úlohu prekrývajúcu sa s tou súčasnou. Vždy sa jednalo o jemné ovplyvnenie osudov v rámci dopadu karmi alebo manipulovanie udalosťami aké zapríčinili vykonanie vesmírnej spravodlivosti. Akasicke záznamy neboli len zhromaždisko množstva záznamov ale mali viac úrovni, v každej z nich sa odrážali skutky duši z viacerých pohľadov aby pri opustení hmotného nosiča zažila éterická podstata každý svoj skutok nielen zo svojho pohľadu ale z pohľadu osoby ktorej ublížila, tieto dve aspekty dopĺňala úroveň všeobecna ako ju nazývala Klaudia. Tu duša videla z pohľadu tretej osoby celý svoj život všetko čo prežila aj napáchala, dalo by sa to prirovnať ku kinu kde je premietaný celý život z pohľadu režiséra zohľadňujúceho každý detail. Spomenula si na svoj tréning keď mala množstvo otázok a Martin jej odpovedal na ne lenže jedna odpoveď plodila množstvo ďalších otázok a tie vyvolávali zmätok. Tomáš na rozdiel od nej postupoval rýchlejšie, chápal viac vecí dokonca sám prichádzal na mnohé záležitosti aké mala v pláne vysvetliť neskôr. S týmito myšlienkami vystúpila až na vrchol hory skadiaľ bol nádherný výhľad na more i pláž nemohla sa ale rozplývať nad tou nádherou preto hneď vošla do akasickych záznamov kde ju obostrela žiariaca hmla a privítali nekonečné miliardy šepkajúcich bublín. Vedľa nej sa zjavil okamžite knihovník s ktorým si prehodila pár zdvorilostných pozdravov aby následne kráčala teda skôr nadnášala sa za ním smerom k úlohe. Vyššia bytosť jej vedomie preniesla do záznamu aby sa Klaudia hneď ocitla v prítomnosti staršieho muža päťdesiatnika bez vlasov možno troška vzrastovo vyššieho od nej sediaceho za počítačom v kancelárii kontrolujúc účtovníctvo. Sedavá náplň práce tohto zamestnania sa podpísalo na jeho plnoštíhlej postave. Zelenými očami prechádzal jednotlivé zložky cez ktoré sa musel prelúskať tento deň no hoci sa zdalo všetko v poriadku opak bol pravdou. Muža pomaly ale isto doháňala karma minulých životov, nesplnené úlohy ale aj situácie akým sa podvedome snažil vyhnúť. Na prítomnosť Klaudiinej esencie vysielanej skrz čas i priestor zareagovala elektronika v miestnosti chvíľkovým výpadkom, takto sa prejavovala prítomnosť jemno hmotnejších foriem energie pod špecifikáciu ktorých spadala aj éterická podstata či vyššie bytosti alebo aj entity z hlbín vesmíru. Muž zahrešil na čo sa Klaudii na stotinu sekundy zmenila polarita energie tento chvíľkový stav sa dal prirovnať k zhnuseniu. Bolo to tak, dievča z duše neznášala nadávky a hrubé správanie ostalo jej to ako pozostatok teda skôr spomienka minulého života s podvedomím vnímaním rovnako ako jazvy predošlých životov. Začala manipulovať s jemnými mentálnymi energiami pričom vložila do mužovho podvedomia sen s obsahom spomienok minulých reinkarnácii tento krok ale začal vždy platiť až pri prechode mozgu do frekvencie theta vĺn zodpovedných za spánok a sny. Tento krok bol základ no nezaručoval úspech preto trebalo podnietiť niekoľko mnoho krokov k plnému dosiahnutiu zdarnosti. V ďalších sekundách ovplyvnila mentálne energie u viacerých ľudí v mužovom okruhu teda v najbližších dňoch bol plán na zmenu mnohých veci začínajúc prácou ale i zmenou trvalého bydliska. Výhodou akasickych záznamov a aj spolupráce s vyššími bolo zvládnutie veľkého časového úseku v rámci noci išlo o naprogramovanie reality aby sa postupne spúšťali kroky jeden po druhom ale myslelo sa aj na náhodne nepredvídateľné situácie teda skôr zásah samotného Anunnakiho v každom prípade by sa spustila celá rada udalosti reagujúcich ako padajúce domino kocky. Prešlo pár dní aby sa udalosti dali do pohybu, v práci na porade sa mužov šéf rozhodol presunúť niekoľkých zamestnancov do inej pobočky sídliacej v inom meste a Peter bol jedným z tých nešťastníkov musiac si zháňať bývanie čo síce nebolo problematické z hľadiska jeho samoty no nové prostredie mohlo predĺžiť dianie istých udalostí. Prispôsobenie sa okoliu je najdôležitejšia vlastnosť akéhokoľvek jedinca teda jedná sa o reagovanie na zmenu podmienok v okolí. Nové mesto nebolo veľmi veľké ale za to priateľské adaptácia musela prebehnúť rýchlo lebo práve v tomto meste musel muž zakúsiť opakovanie skúšky života i vyriešenie dávnych rán minulého života. Firemný trojizbový byt v centre bol pomerne útulný hlavne mal veľkú lodžiu s nádherným výhľadom teraz už len ostávalo zžiť sa. No po vybalení všetkého nezostal čas hľadať reštauráciu kde by sa najedol na mesto totiž sadla noc. Po chvíli zaspal aby sníval dosť živý sen v ktorom sa ocitol stojac pred malými potravinami v rade ďalších ľudí. Zvláštne bolo jeho uvedomovanie si skutočnosti že sa nachádza v sne taktiež ako zarážajúca bola reálnosť videného dokonca vnímal okolie zmyslami tak ako v skutočnosti. Obchod sa konečne otvoril no predavač vysoký okuliarnik v kockovanej košeli a rifliach hneď oznámil nedostatok niektorých potravín, z nejakého dôvodu sa Peter predbehol pred pár ľudí aby sa dostal k obmedzenému tovaru ako prvý, nehľadel na ľudí zúfalo potrebujúcich zabezpečiť potraviny pre detské hladné krky. Čo si budete priať, spýtal sa dosť strojene predavač pričom muž nadobudol pocit akoby si dával pozor na každé slovo nevedel však rozoznať či zo strachu alebo nenávisti. Peter mu položil na pult papierik s napísaným zoznamom všetkého čo chcel nakúpiť keď ale predavač postupne pridávali do košíka prihrnula sa k nemu starena rozhorčená nad predbehnutím sa tohoto človeka. Čo si to dovoľujete predbehnúť sa ako pánko, kričala spoza chrbta žena no účtovník si v sne všimol ako sa predavač doslova zhrozil a skrčil celá jeho reč tela hovorila jasne ako veľmi si praje zmiznúť. Peter sa v sne otočil na čo zhrbená žena doslova ostala stáť s otvorenými ústami a pomaly cúvala von aby sa zaradila späť do rady. V zrkadle vedľa pultu ale účtovník uvidel dôvod tohoto správania na sebe mal totiž čiernu uniformu a za opaskom kapsu v ktorej bola zbraň, ďalšie čo ho zaujalo bol jeho vek ten odhadom mohol určiť na približne sedemdesiatku plus mínus pár rokov. V sne sa otočil aby zobral všetky potraviny prichystané na pulte dokonca zabalené a odišiel. Lenže niečo nebolo v poriadku po ulici nejazdili skoro žiadne autá a ak aj tak volant bol na pravej strane. Ráno sa Peter zobudil so zvláštnym pocitom no to nebolo všetko svoj sen si pamätal čo sa jemu nestávalo. Vždy aj po pracovnej dobe hoci mal trvať čas inak si večer radšej nadrobil prácu, mal rád dôslednosť, precíznosť a toto preferoval vo všetkých oblastiach života. Pracovný čas v práci sa neuveriteľne vliekol, vyplňovanie tlačív bolo jednotvárne kým sa nepristavila kolegyňa v strednom veku impozantne zladená tak aby vôbec nevyzerala na štyridsať rokov. Jej biele tričko bez ramienok na čiernom saku spolu s tmavo čiernymi saténovými nohavicami dokonale sadlo na udržiavanú postavu hodnú modelky celé to podčiarkovali hnedé vlasy zopnuté do copu, výrazné oči a zreničky zelenej farby. No trebalo aj pracovať tak debata netrvala dlho ale dohodli sa v rámci privítania na stretnutí v miestnej kaviarni spolu z ďalšími pár ľuďmi. Po práci sa stretli pri drevenej kaviarni v centre mestečka spolu s pár ľuďmi no pri posedení vládla zvláštna atmosféra. Počuj môžem sa ťa spýtať, začala po chvíli jedna zo starších kolegýň nahodená v štýlovom tope hnedej farby evidentne uvažujúca pomerne dlho nad znením otázky tak aby nevyznela divne. Nech sa páči, odvetil muž v dobrej nálade zatiaľ čo podnikom hrala príjemná hudba no útulnosť podčiarkovalo aj tlmené osvetlenie. V tomto momente sa znova prejavilo ovplyvnenie mentálnych energií z Klaudiinej dielne prirovnanie k človeku žijúcemu v tomto meste v čase keď muž ešte nežil spôsobilo celý rad ďalších udalosti a podnetov aby sa vynorili spomienky či dočasne aktivovali časti genetickej sekvencie spolupracujúce s astrálnym vedomím vnútorného vyššieho ja. Nemáš náhodou predkov z tohto mesta, znela otázka kolegyne a hoci spočiatku nikto si nevšímal drobnosti vzhľadu Petra teraz všetkých upútalo do očí bijúce podobnosti. Koho mám pripomínať, spýtal sa muž už obozretnejšie mysliac na svoj sen i zvláštne pocity po príchode. Nepoznáš náhodou Václava Studeného, položila otázku žena sledujúc miesto nad ľavým okom kde mal pigmentovú škvrnu. Nič mi to nehovorí, odvetil Peter s jemnou úľavou no v duchu plánoval pozrieť toto meno na internete. Neskôr už večer prebehol v pohode akú si užíva každý pracovný kolektív no o pár hodín účtovník skutočne hľadal na sieti aspoň náznak tohoto mena lenže s mysľou ovplyvnenou alkoholom to nebolo ľahké a tak zaspal pri klávesnici. No Klaudia nezaváhala, využila možnosť a ráno tak čakalo na Petra prekvapenie v podobe kompletného výpisu o človekovi s ktorým ho porovnala kolegyňa. Ďalšie dni prebehli ako v sne kde zisťoval svoju podobnosť vo vzhľade s tým človekom. Na začiatku to nebral veľmi k úvahu a po týždni by aj záujem zapadol prachom lenže počas voľna sa vybral na prechádzku aby sa vyvetral ale pri míňaní starej prevádzky potravín zastavanej v rade ďalších budov okolo neho prešiel muž ktorý z neho nevedel spustiť oči ukryté pod okuliarmi. Pardon, začal dlháň keď sa zdalo že sa už neprihovorí, strašne sa podobáte na môjho pradeda. Vy si ho pamätáte, opýtal sa účtovník prekvapene pretože dosiaľ stretol len málo ľudí pamätajúcich si prarodičov. V tom sa muž začal smiať čo účtovníka troška zmiatlo a tak pár sekúnd na neho pozeral pohľadom v ktorom ho pokladal za blázna. Pardon ja som na Vás takto rýchlo a ani som sa nepredstavil, ospravedlnil sa snažiac sa napraviť svoju chybu, som Michal, dodal aby následne natiahol ruku v pozdravom geste. Peter gesto opätoval aby sa predstavil taktiež a keďže ani jeden nemal práve potrebu ponáhľať sa niekam sadli si do neďalekého hostinca. Tam sa účtovník dozvedel mnoho zaujímavých veci hoci mnohé boli dosť nelichotivé našli sa aj svetlé stránky toho človeka. Potomok tohoto muža na mnohé roky spomínal len z rozprávania no zdalo sa že koniec života vojaka nebol jednoduchý. Ako vlastne zomrel, spýtal sa Peter zvedavo dúfajúc v odpoveď ktorá mu poskytne viac informácií. Michal sa naklonil aby sa prisunul bližšie zo stoličkou, podľa toho čo hovorila babka ho zastrelil vlastný generál po tom čo sa prevalilo že ukrýval nepohodlných ľudí a pomáhal im uniknúť pred odvlečením do koncentračných táborov. Presne tam kde máte tú pigmentovú škvrnu tam mu prešla guľka hlavou, videl som to na starých fotkách a aj stará mama na neho často spomínala. Pod maskou tvrdého nemeckého vojaka núteného robiť zverstvá sa skrývala tvár milého človeka s obrovským srdcom, to presne rozprávala stará mať, dopovedal Michal zahladený niekam do prázdna na chvíľu nevnímajúc realitu. O pár hodín sa Peter vrátil do bytu kde pri sledovaní televízie uvažoval nad počutím príbehom len mimovoľne zaregistroval jemne zvonenie v ušiach, nevedel o prítomnosti Klaudiinej éterickej podstaty ani o ďalšom ovplyvnení jemných mentálnych energií. Spomienky sú kľúčové, zohrávajú dôležitú úlohu na ceste životom alebo životmi preto pracujúc s týmto zákonom reality oslobodila časť z nich prostredníctvom snov, všetko čo od ďalších dní urobí alebo sa stane bude pričinením samotnej éterickej podstaty aby potom znova prišlo sladké zabudnutie trvajúce do času opustenia tohto hmotného nosiča. Následný sen preniesol vedomie muža do spomienok dávneho života kde sa ocitol v dedine kde sa pred vojakmi skrývalo množstvo dedinčanov jedine on vedel kde sú keď s nadriadenými pred ktorými hral dobre hrané divadlo hľadal nepohodlných. Sám vošiel niekoľko krát do domu spolu s kolegami no nikdy nič nenašli len prázdne príbytky opustené v zdaní náhlivosti. Všetko prázdne, hlásil od ďalšieho domu svalnatý vojak so samopalom prehodeným cez plece idúc k starému tipu nákladného auta. Zutekali ako prašivé svine, zažartoval ďalší vojak nízkeho vzrastu pri fajčení cigarety. Generálovi sa nebude páčiť že ideme s prázdnou, nadhodil ďalší vojak stojaci pri Petrovi, aspoň jedna guľka do židovského ksichtu by upokojila, dodal zoberúc od kolegu stojaceho pri dodávke cigaretu aby si potiahol aby hneď na to kúdol dymu vypustil nosom. Si nejak ticho Václav hádam ti ich nie je ľúto, začal podpichovať krpec no ani sa nenazdal a dostal bez jediného slova od kolegu ranu päsťou. Wau tak tá sadla, povedal uznanlivo silák smejúc sa na snahe nízkeho vojaka postaviť sa na nohy a opäť zapnúť mozog po takej rane. Ďalej prehľadávali domy lenže celá dedina bola úplne prázdna, dodávka poskakovala po prašnej ceste rapotala ale jej korba bola prázdna to bola pre dnešok najlepšia správa. Václav uvažoval ešte ako dlho bude trvať kým si generáli zrátajú dve a dve a prevalí sa že majú vo svojich radoch informátorov dávajúcich informácie tým po ktorých idú. Slnko svietilo jasne a sparný deň hlásal búrku a na to sa vojak spoliehal nikto z jeho kolegov nebude chcieť robiť počas lejaku a ani opláštene auto neposkytovalo žiadne pohodlie či úkryt pred dažďom. Jedinou možnosťou tak ostávala základňa síce s sparťanskými podmienkami ale každopádne títo muži radšej trávili čas pri alkohole, cigaretách, kartách či oplzlých vtipoch. Sám Václav donedávna nebol iný, neznášal toto mestečko najradšej by všetko podpálil ale láska mu ukázala svoju silu dokonca i vojak s nemilosrdným srdcom bez štipky citu sa poddal jej nesmiernej sile. Mimovoľne si spomenul na deň keď ho choroba temer zabila v tejto dedine sa o neho jedna rodina postarala a to aj napriek tomu že vedeli kým je. Dlhé dni blúznil z dôvodu vysokých horúčok striedajúce bolestivé kŕče, neznesiteľne útrapy bolestí akoby ho niekto otrávil. Nebol medzi vojakmi obľúbený mal povesť tvrdého vojaka zabávajúceho sa jedine pri utrpení druhého človeka, vždy vyžadoval presne a prísne plnenie rozkazov. Keď sa pozbieral z choroby či možného otrávenia najprv sa zhnusil kto ho držal pri živote no čím viac času plynulo tým viac sa zbližoval z najstaršou dcérou rodiny ktorá ho vyliečila. Dni i noci trávili rozprávaním aby nakoniec aj u neho sa zrútili predsudky, po čase sa potajme vzali a hoci museli svoju lásku ukrývať každý v dedine ich kryl no mnohý doplatili na zatajovanie informácií. Musel v armáde hrať divadlo aby ostala jeho láska k Svetlane pri živote. V duchu si vybavil jej havranie kučeravé vlasy padajúce cez plecia, krásne hnedé oči, plné pery s výškou postavy len o hlavu nižšou ako on to mu vyčarovalo úsmev na tvári no ten hneď zamaskoval za dym z cigarety. Nebo už zastierali olovené mraky hromžiace na ľudí pod nimi, ani netrebalo dlho čakať kým dážď premohol strechu a veruže prišiel včas aby jeho kolegovia nenašli úkryt v hospodárskej stodole na konci dediny. Tam krvopotne vybudoval s obyvateľmi bezpečný úkryt jak pred leteckým náletom tak pred prehľadávaním vojakmi veľa krát zabávajúcimi sa podpaľovaním majetkov podľa nich nehodných ľudí. Sen pominul no ráno nachystalo účtovníkovi neuveriteľnú bolesť hlavy to spôsobilo že chvíľu neriešil videné počas spánku. Práca sa neuveriteľne vliekla hlavne kvôli potrebe dokončiť účtovné výkazy no toto chvíľu proste trvalo no v popoludňajších hodinách sa mu prihoršilo. Videnie sa mu rozmazávalo, všetko vôkol neho sa točilo dokonca robil chyby čo sa jemu za dlhé roky v tejto práci nestávalo. Neskôr sa pridala aj bolesť a tlak na hrudi no muž myslel že to prejde a doma si oddýchne veril že to nie je tak zlé. No v jednej chvíli pri ponáhľaní sa do veľkej zasadačky kvôli zvolanej porade mu zrak vypovedal službu úplne, nohy ho prestali poslúchať ani vlastne necítil bolesť spôsobenú možným pádom na zem, nevnímal ani rozruch vôkol neho jediné čo vnímal bola retrospektíva ukazujúca celý predošlý život. Spomínal si postupne na každý jeden detail no do istého momentu to bolo neuveriteľne útržkovite, chaotické no neskôr jeho myseľ úplne vypla a on sa ocitol v absolútnej zdrvujúcej prázdnote. Na chvíľu uvažoval či zomrel nevedel sa s touto možnosťou vysporiadať ale zas na druhej strane možno v ďalšom živote napraví všetky chyby a krivdy spôsobené počas celej existencie jeho duše. Onedlho prerušil tmu prúd svetla v ktorom účtovník videl dve osoby, keď sa priblížili uvidel najprv mladé možno dvadsať ročne dievča no druhá osoba mu vyrazila dych ak sa to dá v tomto stave. Druhá osoba bola jeho Svetlana príjemne sa usmievajúca, ladná ako vždy, taká ako si ju pamätal. Aj ty si tu, začal účtovník vediaci o svojom minulom živote. Nie si mŕtvy, odvetila razantne mladá žena stojaca vedľa jeho životnej lásky, ani jeden z Vás nie je mŕtvy. Muž zamračene pozeral na dievča no nechápal ako môže vidieť toto všetko a nebyť mŕtvy hlavne keď je tu i jeho manželka. Si v stave medzi životom a smrťou no prežiješ preto sme vlastne tu lebo tvoje telo nezvládalo nápor spomienok a bolo lepšie na chvíľu ho nechať zotaviť sa aby proces dočasného prebudenia prebehol bez väčšieho trápenia, odpovedala mladá žena pritom sa zdalo že číta myšlienky čo Petra desilo. Prikročil k svojej žene stále sa usmievajúcej sa, nebolo to tak úplne v poriadku keďže si pamätal ako vedela prestať rozprávať. Je tu len jej podstata vysielaná z hmotného nosiča počas spánku, začala znova žena sprevádzajúca Svetlanu, dokáže iba málo ovládať súčasnú situáciu. V tom Svetlana priložila ruku na Václavove, Petrove srdce počas tej sekundy sa všetko spojilo cely minulý život uvidel nie v útržkoch ale od samého začiatku až po koniec. Jeho osobnosť nebola ani Václav ani Peter ani nikto iný používajúci meno hmotného nosiča. Bol proste energiou definovanou skrz univerzálny jazyk vesmíru teda vibrácie a frekvencie takto prežil okamihy svojho narodenia v živote kde sa stretol s dušou ku ktorej prechovával prekrásne city aké dokázali prekonať aj tie najťažšie prekážky. Videl svoj nástup k vojsku v časoch keď celú krajinu poblúznil svojim radikálnymi názormi človek nevýslovnej agresie, videl sa ako zmanipulovaný páchal zlo všade kam sa pohol. Prežil okamžik presunu celého práporu na územie kde chceli úplne zničiť tých na nich sa vodca zameral a z neznámych dôvodov k nim choval absolútnu nenávisť. Videl okamih ťažkého boja s chorobou alebo otravou i snahu dedinčanov pomôcť mu hoci sa ho báli. Všetko zapadalo do seba ako skladačka, konečne to všetko dávalo význam, zmysel teraz už vedel mnohé len ostávala posledná otázka na ktorú sa bál dostať odpoveď ale duša ktorá stála po jeho boku v priebehu minulého života ostávala pokojná. Jej pokoj bol nákazlivý no netrval dlho akonáhle zbadal moment svojej smrti zvážnela. Ruku odtiahla no pozrela mu priamo do očí tak hlboko ako sa len dalo v jej očiach uvidel desivú predpoveď. Smrť ich vzdialeného potomka zapríčinená nehodou, len Peter (Václav) mal možnosť zmierniť dej udalostí vďaka tomu sa odstránia karmické dlhy presahujúce životy a zaťažujúce túto dušu. Svetlana sa odtiahla no na tvári jej stále svietil úsmev no tentoraz akýsi smutnejší, natiahol k nej ruku no priestor sa začal rozplývať vlastne všetko mizlo, prebúdzaš sa vieš čo máš robiť tak konaj, zneli posledné vety hlasom sprevádzajúcej dievčiny aké počul tesne pred tým než sa ponoril do živých snov ubiehajúcich neuveriteľne rýchlym tempom. Nevedel koľko ubehlo času kým sa prebral ale keď otvoril oči bola noc, poobzeral sa po okolí aby zistil kde vlastne je. Polohovateľná posteľ, jeho telo napojené na množstvo lekárskych prístrojov, pach dezinfekcie ako aj prítomnosť pachov množstva ľudí na izbách niektorý doslova v biednom stave prežívajúc vo svojom vnútri agóniu no nikto ich nepočul, bol v nemocnici. Ani si neuvedomil kedy k nemu pristúpila sestra, nevnímal ju veľmi mysľou mu behalo množstvo otázok vôbec nepostrehol otázky typu aké je vaše meno alebo aký je rok na všetko odpovedal myšlienkami stratený v úvahách. Sestra po položení otázok si zapísala väčšinu odpovedí chaotických, nepovedal ani správny dátum ale zas na druhej strane tento človek prekonal infarkt a mŕtvicu není sa čo diviť keď je zmätený. Muž znova osamel na lôžku aby s očami upretými na okná videl o pár hodín vychádzať slnko ohlasujúce nový deň. Ráno sa od doktora dozvedel že prekonal mŕtvicu spojenú s infarktom teda v podstate istý čas balansoval na hrane, no biely plášť pre neho nemal dobrú správu. V nemocnici musel nejakých pár dní pobudnúť aby ho monitorovali, neznášal nemocnice no bohužiaľ nebola iná možnosť ak chcel splniť sľúbené. Z nemocnice ho po týždni prepustili a na chvíľu sa vrhol do víru práce aby dohnal zameškané no potajme v duchu snoval plán ako pomôcť Michalovi a jeho rodine. Prešlo pár dní počas ktorých bolo iniciované stretnutie s Michalom aby sa nakoniec dohodli na návšteve v priebehu týždňa teda v čase pracovného voľna. Nabielo namaľovaný dom potomka jeho hmotného nosiča v minulom živote stál na najstaršej ulici pôvodnej časti dediny od ktorej vyrástlo menšie mesto. Dve poschodia aj veľká záhrada úplne stačili pre jeho rodinu, muž bol šikovný a tak sa prácou jeho rúk na záhrade vynímal drevený altánok zo zabudovaným grilom. Tak vitaj u nás, začal muž pri zvítaní značne hrdý na rodinu i dom. Všetci sa usadili v altánku keďže bolo krásne letné počasie, dve desať ročné deti pobehovali nezbedne po trávniku v zdaní nikdy nemíňajúcej sa energie. Vytiahli sa aj staré fotografie pri pozeraní ktorých chceli manželia dokázať Petrovi jemu už známu skutočnosť no nechal to tak ťažko by sa vysvetľovali všetky detaily. Takto prebehlo krásne strávené popoludnie v znamení smiechu a spoločnosti dobrých ľudí ako aj dobrej hudby dolaďujúcej výnimočnú atmosféru, v priebehu ďalších dní sa puto týchto ľudí len utužovalo. Po viac ako mesiaci zašli obaja muži do tenisovej arény situovanej neďaleko centra mesta v duchu pánskej jazdy, odreagovanie sa pohybom zo zhonu práce. Pri hraní sa ale Michal neuveriteľne potil a nestíhal za tempom protihráča, robil množstvo chýb šmýkal sa na červenej prašnej antuke, potkýnal o neviditeľné prekážky bolo to pre neho netypické. Cítiš sa v pohode, opýtal sa Peter s obavou v hlase vidiac u kamaráta nezvyklý úbytok energie. To nič len dneska mi to nejak nejde, odvetil Michal ledva lapajúc po dychu pričom si masíroval rozboľavene svaly. Ale jeden set ešte zvládnem dodal so snahou tváriť sa že je všetko v poriadku. No ani na ďalšie dni to nebolo v poriadku a tak radšej v spojení s Michalovou manželkou ho Peter prehovoril aby navštívil doktora len on dokáže zistiť dôvod pretrvávajúceho stavu únavy a v prípade potreby zvolí najlepšiu možnú liečbu. Čas ale nebol priazniví každým dňom bolo Michalovi horšie našťastie testy odhalili včasne rakovinu krvi čo síce zložilo členov rodiny z hľadiska psychiky no spoločne sa dá všetko zvládnuť. Peter sa snažil byť oporou čo najviac to išlo lenže po náročnom pol roku kedy si bral väčšinou v práci voľno dostal výpoveď takisto musel opustiť aj firemný byt našťastie ho prichýlila Michalova manželka Táňa vyššia bruneta s modrými očami kým sa ani nie o mesiac zamestnal v miestnych potravinách odvtedy mohol zaplatiť aj za pobyt v hosťovskej izbe. Liečba pre Michala bola náročná hlavne po psychickej stránke mal tendenciu niekoľko krát to celé vzdať čo sa podpísalo aj na úspešnosti liečby. Muž začal prehrávať svoj boj s chorobou a nech sa okolie snažilo akokoľvek zmena k lepšiemu neprichádzala bohužiaľ vo svojom stave nevnímal ani jednu z posledných dovolených návštev kde vedľa neho v sterilnej izbe sedela Táňa zo slzami v očiach. Pod rúškom sa jej chveli pery v snahe neplakať no jej manžel bol slabí sotva vnímajúci okolie. Bojuj Zlatko prosím ťa za nás všetkých ktorý ťa máme radí, šepkala potichu jeho manželka prosbu berúc v ohľad ostatných pacientov zdieľajúcich izbu. Zanedlho sa muž ocitol v tme kde sa vznášal v priestore zdanlivo nekonečnom počul slová ktoré rezonovali priestorom ako ozvena Bojuj, bojuj vedel že to boli slová jeho manželky na nedokázal viac odolávať chorobe a teraz keď už je v tomto priestore uvažoval či takto vyzerá posmrtný život. Vedľa neho sa v tme zhmotnila postava ženy odhadom asi dvadsať ročnej, nezomrieš, stále ešte máš pár úloh v tomto živote, oznámila mu príjemným zamatovým hlasom. Okolie sa zmenilo aby sa ocitol v priestore prežiarenom svetlom tu konečne uvidel detailne opálenú tvár mladej ženy sprvoti ju ale pokladal za nadprirodzenu bytosť pre jej nádherné rozpustené blond vlasy. Nie, ja žijem len ťa sprevádzam v tomto stave aby si uvidel dôvod prečo máš žiť, odvetila budiac dojem čítania myšlienok. Si celá v bielom, zdanie večnej mladosti a krásy myslím že tak sa definuje anjel, odvetil muž lenže akonáhle vyslovil myšlienku uvedomil si jej absurdnosť. Popis anjelov existoval ako definícia len v základnom náboženstve aj to vychádzali zo spisov mnohokrát sprostredkovaných a nikto nevedel presne popísať podobu týchto bytostí. Jeden ich popisoval ako žiariace bytosti s krídlami kým ďalší bez krídel zahalený svetlom. Opakujem nie som vyššia bytosť aby som sa predstavila volám sa Klaudia som tu preto aby som ti odhalila pôvod muža ktorý v minulom živote bol tvojim predkom. Je to Peter že, skočil dievčine do reči okamžite Michal, tá podoba v tvári tam je naozaj výrazná. Áno ale bola by som rada ak by si ma neprerušoval, odvetila Klaudia s jemným znechutením. Pomáha tebe a tvojej rodine to je jeho súčasná úloha, vysvetľovala mladá žena trpezlivo, preto musíš bojovať za prežitie. Michal prikývol na znak porozumenia aby v tej sekunde sa okolie zmenilo a on sa ocitol späť vo svojom tele prežívajúc obrovské utrpenie no teraz mal cieľ za čo bojovať hoci sa obával či videné nebolo len výplodom halucinácii spôsobených bolesťou. Prešlo pár dní počas ktorých sa muž pomaly zotavoval medzitým Peter sa snažil z plných síl pomáhať tejto rodine najviac ako len vedel. Aby pokryl všetky ich potreby mal dve práce, pomáhal im v domácnosti aj s nákupmi či bežnými opravami potrebnými na udržanie domu v bezchybnom stave. Po pár týždňoch prišli všetci na návštevu k zotavujúcemu sa Michalovi. Vďaka za pomoc, viem o tvojom minulom živote, viem že si bol predtým Václav, povedal Petrovi keď osameli na chvíľu vďačným hlasom s úsmevom na tvári. Technicky sme rodina, odvetil muž, rodina si musí pomáhať to je najdôležitejšie, dodal so žmurknutím. Mesiace sa minuli aby zdravie sa prinavrátilo nakoniec Michala pustili domov z nemocnice, bola že to radostná chvíľa v ktorej každému členovi domácnosti padol veľký ťažký kameň zo srdca. Život sa vrátil do akéhosi normálu len dvaja ľudia na prvý dojem neznámy mali spoločné tajomstvo spájajúce ich existenciu naprieč časom, toto puto sa ukázalo najviac potrebné v situácii ovplyvňujúcej všetky aspekty bytia prekonávajúce najťažšie skúšky nadelené školou života. Medzitým Klaudia sledujúc dej v akasickych záznamoch postupne plánovala ďalšiu zmenu celého Petrovho života, spustenie ďalej etapy začínajúcej postupným zabúdaním všetkých zúčastnených strán spolu s akýmsi znovu nastavením predošlého vývoja života, toto bola jednoznačná výhoda pomoci vyšším teda možnosť pohybovať sa v čase počas celého deja udalosti len v rámci jednej noci. Takto sa na chvíľu zamyslela pomimo sledujúc dej a v tom si uvedomila prítomnosť známeho vzorca energetickej podstaty, patrila Tomášovi čo znamenalo jeho blízkosť. Áno je tu, ozval sa jeden z vyšších znenazdajky sa objaviac vedľa nej, chcel ťa pozdraviť ale zastavili sme ho, dodal ale Klaudia pochopila kontext dôvodu v znení najprv práca a potom oddych. Znova sa ponorila do práce aby sa objavila v spánku Petrovho vnímania, chvíľu sledovala dej sna sčasti spomínaním na minulý život hlavne na čas strávený zo Svetlanou, zdalo sa že mu chýba jej prítomnosť, niekedy je vedomie o existencií mnohých životov skôr príťažou hlavne ak chýba spriaznená duša sprevádzajúca životom. Klaudia vstúpila do deja snu v momente keď Peter v tom živote ako Václav so Svetlanou ležali na lúke nad nimi svietilo horúce letné slnko, príroda navôkol nich bola stále nedotknutá ubiehajúcimi rokmi rozrastajúceho sa priemyslu na celej planéte. Držal sa tej chvíle celou svojou vôľou aj keď od istej chvíle vedel o prítomnosti Klaudie a jej snahy zmeniť kulisy vytvárané spomienkami v spánku. Dosť, prestaň bojovať proti mne, vykríkla hlasno v Petrovom vedomí pri podvedomom súboji dvoch myslí síce Klaudia mala na vrch lenže súboj dvoch vedomí míňal energiu porazeného a ona potrebovala teraz tohoto človeka pri plnom vnímaní neovplyvnenom rozpadávajúcim sa snom či prerušovaným spánkom. Po chvíli sa prostredie prestalo meniť z letného dňa na scenériu vysokých hôr a ustálilo sa na jednom mieste nádhernom výhľade z vrcholu vysokej hory do doliny obmývanej trblietavým morom. Vďaka, poznamenala s úľavou venujúc vedľa stojacemu mužovi upokojujúci úsmev. Tak tu bývaš, spýtal sa Peter obzerajúc sa po okolí v snahe rozoznať polohu na zemi kde by to mohlo byť. Dievča sa pousmialo nad jednaním muža ale po chvíli mu odpovedala, nie sklamem ťa v sne sa nemusíš len držať spomienok ale môžeš si vytvoriť aj vlastný priestor aký ti vyhovuje no o tom som nechcela s tebou rozprávať. Mlčaním muž naznačil aby rozprávala ďalej medzitým si však sadol na skalný výbežok smerujúci k moru na ktoré hľadel zo zasnenými smutnými očami. Naplnil si svoju úlohu pomoci takisto ako urovnanie karmickych dlhov z minulého života no čas vnímania tvojho minulého života sa blíži ku koncu, oznámila mu čo najjemnejšie Klaudia vediac že bude nasledovať dlhá tortúra otázok a výčitiek. Muž pri týchto slovách stratil záujem o výhľad na more aby zamračený pohľad smeroval k dievčine, to slovo vnímanie minulého života znamená zabudnúť, upresňoval neveriacky otázkou svoje podozrenie. Áno, zabudneš a spolu s tebou zabudnú aj ostatný ktorý vedeli o tomto fakte zároveň sa zmení všetko tak akoby sa nič s toho neudialo, odvetila milo hoci vedela ako to Petrovi trhá srdce. Chápala ho, pri mnohých prípadoch bol tento postup podobný vždy duša hoci na čas zabudla počas opustenia hmotného nosiča si spomenula na všetko veľa krát videla zdrvenú dušu kladúcu neustále tie isté otázky v snahe porozumenia no bohužiaľ nedalo sa nič robiť tento postup vyžadovali vyšší oni rozhodovali ako bude vyzerať poučenie duše nesúcej si karmické zaťaženie. Bolo to však najmenej zasahujúce riešenie vždy s ohľadom na život v súčasnom hmotnom tele aby následná náprava do predošlých koľají neovplyvnila ďalšie skúšky ktoré bolo potrebné zdolať a poučiť sa. Prečo, znela Petrova otázka s výčitkou v hlase a obavami na nasledujúce dni. Našiel som rodinu, spomenul som si nič mi prakticky nechýba, argumentoval mysliac si že Klaudia povolí. Dám ti tri otázky ale chcem počuť jedine pravdu a ver mi tu nemôžeš klamať, prerušila ho mladá žena. Spomínaš na minulý život a hlavne na Svetlanu, v spomienkach sa často vraciaš do obdobia kým ste boli spolu, opýtala sa žena dopredu vediac odpoveď. Áno spomínam to je jasné veď som zistil že som zomrel a medzitým niekde vo svete existuje moja láska v inom tele nepamätajúca si ma vôbec, odvetil muž nechápajúc význam týchto otázok. Dobre, druhá otázka, začala znova Klaudia pričom na ruke zvýraznila dva prsty, občas máš chvíle keď ju chceš hľadať a je ti jedno akýmkoľvek spôsobom bol by si schopný precestovať aj celý svet. Áno, bola aj tentoraz druhá odpoveď muža ktorý sa tentoraz postavil od skalnej rímsy ťažko zadržiavajúci hnev v myšlienkach prečo mu niekto chce diktovať či má zabudnúť alebo nie alebo prečo nemá urobiť to či ono. Teraz tretia otázka a posledná, začala ďalej pokračovať Klaudia, keby si ju aj našiel a nespomínala by si tak ako ty predtým prevrátil by si všetko naruby, zmenil by si beh života mnohých ľudí a spôsobil by si svojej spriaznenej duši šok ktorý by nemusela ustáť. Peter sa zamračil až teraz vnímajúc dôsledky celého jeho uvažovania pohľad znova obrátil na more, smútok aký cítil sa nemohol vyrovnať ničomu. Po chvíli sa obrátil ku Klaudii, daj mi ešte nejaký čas sa rozlúčiť, užiť si posledné chvíle s blízkymi prosím. Máš mesiac, potom už nebude žiadne predĺženie všetko sa udeje v etapách aby nakoniec si znova naskočil na rovnakú trať života ako predtým, odvetila Klaudia chápajúca mužovo prianie. Ďakujem, zašeptal smutne muž zmierený s rozhodnutím dievčiny no i ona sa riadila istými príkazmi, pravidlami určujúcimi chod celého vesmíru. Ráno Peter akonáhle sa zobudil vedel že musí využiť zostávajúci čas a tráviť s rodinou čo najviac drahocenných chvíľ kým príde moment zabudnutia. Mesiac ubehol naozaj rýchlo ani sa nenazdal hoci robil čo mohol aby strávil každú jednu minútu aká mu bola nadelená ale to čo malo nastať sa nedalo zvrátiť, pár dní po termíne dostal list kde stálo oznámenie ospravedlnenia sa za chybu v nesprávnych personálnych zmenách predošlej práce. V liste takisto stál čas kedy sa má dostaviť do kancelárie riaditeľa kde sa urobí náprava termín bol sotva dva dni v tú chvíľu už vedel ako je chvíľa pominuteľná, vzácna. Ďalšie dni prebehli ako v hmle, znova dostal firemný byt v centre no po presťahovaní začali spomienky miznúť sám si to neuvedomil nakoľko každou minútou ostávalo toho menej a menej. Zabúdavalo aj jeho okolie v jeden deň na ulici minul Michala aj s rodinou a hoci Peter mal stále zlomky, neurčité stopy spomienok po nich človek chce siahnuť no v poslednej chvíli sú preč odfúknuté vetrom oni si však nepamätali vôbec na neho. Márne by bolo snaženie pripomínať niečo čo sa zdalo ako sen alebo podvedomý pocit jedine v snoch si spomínal no aj tie postupne bledli, strácali sa, vyprchávali. Prešiel čas počas ktorého Petrovi oznámili preradenie na nové pracovisko v inom meste, sťahovanie sa blížilo no on si vôbec nevedel spomenúť prečo ho preradili predtým do tohto mesta zapadnutého prachom. Večne zahrabaný vo vyplňovaní tabuliek, spisov a účtovných výkazov nezbadal postupnú líniu zabúdania zmenu jeho existencie alebo akceptovanie možnosti minulých životov. Neveril by nikomu pri tejto téme, doslova by ho vysmial no ostal istý pocit, dojem chýbajúcej osoby z času na čas tažiaceho na srdci. Medzitým v akasickych záznamoch sledujúca Klaudia pozorovala posledné chvíle zo záznamu aby sa o chvíľu stiahla úplne, bola už vyčerpaná no vedela že úlohu splnila to bolo pre ňu povznášajúce. Vedľa nej sa objavila jedna z éterických foriem života najprv bez slov pozorujúca vývoj deju ale po chvíli upozornila na svoju prítomnosť jemnou zmenou energie. Myslím že viac sa nedá urobiť, odvetila svetelná bytosť milo spokojná s výsledkom. Ja viem, odvetila unavene Klaudia odpútavajúca sa od záznamu. Blížilo sa ráno ďalšieho ťažkého dňa dievčina uvažovala ako to zvládne no svetelná bytosť znova vnímala jej uvažovanie. Sformovala ruku ktorú jej následne priložila na éterické telo aby skrz prúdila energia dodávajúca silu i pocit oddychu aby nasledujúci deň zvládla čo najlepšie. Ďakujem, odvetila po chvíli Klaudia akonáhle sa cítila plná energie oddýchnuto, bytosť prerušila tok energie no dievčina cítila ako v nej doslova vrie, vracia jej silu, nahrádza oddych porovnateľne ako plnohodnotný ničím nerušený spánok. Poobzerala sa po okolí no už necítila prítomnosť Tomášovej éterickej podstaty zrejme mal menej práce ako ona. Ideš späť, odvetila bytosť zo svetla pričom ju vytrhla z myšlienok no ani nestihla nič povedať keď priestor akasickych záznamov zmizol. Akonáhle Klaudiina podstata sa vrátila späť do tela objavila sa vedľa vyššieho ďalšia éterická bytosť aby spoločne sledovali dozvuky života no po chvíli bez slov svetelná entita znova prežiarila priestor aby zmizla. Tentoraz zas ale cestoval znova skrz port ústiaci do inej dimenzie v odlišnom vesmíre viac prebudenom vnímajúcom prítomnosť astrálnych sfér rešpektujúc univerzálny jazyk vesmíru vo vedomím preplietaní všetkých aspektov.
Publikoval(a): Slavomír Suja, 2.4.2020
Přečteno (7x)
Tipy (0) ... dát Tip/SuperTip

Spodek

Stránka generována 4.6.2020 02:59
U nás jste dnes prohlídl(a) 1 stránek.
roboti